Vládna moc vyhlásila občanom boj proti extrémizmu z ich radov. Prečo ? Časť X.

Reakciou na ilegálnu masovú migráciu bol boj Slovenska proti kvótam. Kvóty však neriešia zastavenie masovej migrácie na územie EÚ. Róbert Fico tento spôsob robenia politiky využil len v rámci predvolebnej kampane. Teraz sa kvóty už verejne nespomínajú. Róbert Fico sa však v rámci hodnotenia Predsedníctva SR v Európskej rade pochválil, že bola ustanovená a zahájená činnosť Európskej pohraničnej stráže. Existujú však dokumenty o tom, že táto stráž plní v skutočnosti úlohu vytvorenia bezpečnej cesty pre ilegálnych migrantov. Dokonca boli vytvorené legislatívne podmienky k tomu, že rôznych prevádzačov nie je možné trestať.

Sme členmi EÚ, ale táto Únia so svojim „šľachtickým“ Bruselom prerástla členským krajinám cez hlavu a za tichej podpory politikov z národných krajín robí si svoju politiku a riadi členské krajiny. Takáto „diktátorská“ organizačná štruktúra politickej moci nie je v záujme žiadneho národného štátu a ani v záujme samotnej Európy, ale najskôr v záujme globalistov a Nového svetového poriadku.  Pred referendom o vstupe do EÚ nám nikto nespomínal, že  je to aj kvôli tomu, aby sa členské krajiny mali zjednocovať  kvôli boju proti extrémizmu z radov obyvateľstva a volaniu po obmedzení slobody slová, prejavu, myslenia. Uvediem len dve „perličky“ diktátorského správania sa EÚ z týchto dní. Prvá súvisí s potvrdením Donalda Tuska vo funkcií predsedu Európskej rady a to za situácie, že nebol doporučený  členskou krajinou – Poľskom. Druhá súvisí  s vyhrážkami členským krajinám, ktoré nechcú rešpektovať Brusel vo veci ilegálnej masovej migrácie. A trest ? Pozastaviť financovanie krajiny zo štrukturálnych fondov EÚ.

Je evidentná snaha z úrovne našej vládnej moci za každú cenu podporovať schválenie dohôd o voľnom obchode ako sú CETA, TTIP a TISA a tým vyjsť v ústrety nadnárodným korporáciám k získaniu  neobmedzenej moci nad životmi obyvateľov a nad správou verejného priestoru. Pán Róber Fico dokonca dohodu CETA v minulom roku už podpísal ako predstaviteľ predsedajúcej krajiny. Vládna moc nemá záujem o týchto osudovo dôležitých otázkach  života krajiny rozvinúť celospoločenskú diskusiu. Všetko má ostať v čo najprísnejšom režime „pokoja a mieru“, aby jej neboli kladené zbytočné prekážky. J. F. Kennedy svojho času pripomenul: „Bez debaty, bez kritiky nemôže uspieť žiadna vláda a žiadna krajina. A nemôže prežiť žiadna republika.“

Podľa Róberta Fica nárast podpory extrémizmu je dôsledkom toho, že ľudia chcú zmenu. Súhlasím s tým, že ľudia chcú zmenu. Nesúhlasím však s tým, že ide o nárast podpory extrémizmu, pretože toto pomenovanie veľmi zavádza. V skutočnosti ide o pozvoľné navršovanie tlaku verejnosti na vládnu moc a politické elity, aby sa konečne spamätali a začali robiť politiku iným spôsobom. Škoda, že Róbert Fico nevymenoval, o akú zmenu ľuďom ide. A je veľká škoda aj v tom, že sám si neuvedomuje, aké zmeny sú potrebné. Jeho „čerstvým“ stanoviskom je, že štandardné politické strany by mali hľadať odpovede na otázky z dôvodov ktorých je extrémizmus problémom.

Škoda, že pán premiér sa nesleduje, čo hovorí. Prečo ? Ak je presvedčený, že ľudia chcú zmenu, mal ako skúsený politik podniknúť v tomto smere jasné kroky. On, ako predstaviteľ vládnej moci, však dovolil, aby snaha ľudí po zmenách v politike bola „odmenená“ represívnym balíčkom – zavedením boja proti extrémizmu. Snaha po zmenách je legitímne právo občanov Slovenska a preto z hľadiska zmeny nie je možné na túto snahu reagovať tak, že vládna moc vyhlási boj proti extrémizmu. Ak totiž ľudia chcú určitú zmenu, majú sa vytvoriť podmienky k tomu, aby sa charakter zmien ( zmeny ) mohol vydiskutovať v otvorených diskusiách politikov s občanmi. Za vytvorenie podmienok pre posúdenie, aký charakter majú mať zmeny na Slovensku, je zodpovedná vládna moc. A tá pod vedením Róberta Fica vôbec takto doteraz nekonala. Za túžbu po určitých zmenách v politike dostali občania jasný odkaz – vládna moc nebude takéto rôzne túžby – extrémy trpieť.

Za situácie, že boj proti extrémizmu je už vyhlásený a uzákonený, pán premiér navrhuje, čo by mali robiť štandardné politické strany. Tieto strany by mali hľadať odpovede na otázky, z dôvodov ktorých je extrémizmus problémom. Čiže, najprv je Róbert Fico presvedčený, že ľudia chcú zmenu. Lenže problém nespája s požiadavkou zmeny, problémom je extrémizmus. Keďže Róbert Fico je predsedom najsilnejšej politickej strany, dáva tým jasne najavo a zároveň aj ako príklad pre partnerov v koalícií, že žiadne zmeny súvisiace s politikou vládnej moci nebudú.

Ak som spomínal, že vládna moc nemá záujem v prípade zmlúv ako sú CETA, TTIP a TISA rozvinúť celospoločenskú diskusiu a že všetko má ostať v najprísnejšom režime „pokoja a mieru“, tak to v plnej miere  môžeme tvrdiť, že to platí aj pre problematiku EÚ. Vládna moc nám nedovolí k tomu, akú  EÚ chceme, povedať nič podstatného. Uvediem jeden citát: „Nastal čas posunúť sa smerom k užšej politickej integrácií – k Federálnej únií štátu so širokými právomocami.“  Toto napísali šéfovia štyroch parlamentov zakladajúcich členov EÚ – Nemecka, Francúzska, Talianska a Luxemburska. A celkom otvorene si dovolili upozorniť, že „…nesmieme dovoliť, aby sme boli ohromení strachom alebo obavami, týkajúcimi sa volebných cyklov v našich krajinách, ale musíme konať hneď, než bude príliš neskoro.“ Takže, vieme o čo sa v týchto týždňoch a mesiacoch hrá ? A vie niečo o tom aj verejnosť ? A môže niečo o tom verejnosť vedieť, keď vládna moc jej nemá záujem do tohto problému zasväcovať ?

Hrá sa o to, aby sa založenie EÚ ako super štátu stalo nezvratným procesom ! Náš predseda vlády SR je jednoznačne v tomto smere orientovaný a podľa neho Slovensko musí a chce byť v jadre integrácie, pretože EÚ považuje za projekt, ktorý je pre obyvateľov Slovenska životne dôležitý.  Ak pán premiér rozpráva týmto spôsobom, uvedomuje si, že nejde do hĺbky  problematiky európskej integrácie  a režim „pokoja a mieru“ je možné zachovať, aby sa Bruselu podarilo dosiahnuť jeho zámer s integráciou Európy. Zásadná otázka týchto dní vo veci EÚ je táto: Má vládna moc mandát od občanov Slovenska k tomu, aby jej predstavitelia boli splnomocnení dávať súhlasné stanoviska k založeniu EÚ ako super štátu – federácie  so širokými právomocami ?

Z môjho pohľadu takýto mandát nemá, pretože sa o fungovaní EÚ ako spoločnej inštitúcie národov Európy so svojimi občanmi nebaví. V súčasnosti je veľmi okaté, ako sa volení zástupcovia občanov na čele s vládnou mocou prezentujú ako tí, čo za každú cenu ochraňujú záujmy Bruselu a jeho politiku a občanov a národ odsúvajú na vedľajšiu koľaj. A to všetko v mene občanov. Lenže kto koná v mene občanov, mal by byť ich blízkou oporou, priateľom, ktorý sa radí s občanmi a bez ich súhlasu nemá svedomie dať ich životy pod novú štátnu moc. Vládna koalícia na čele s Róbertom Ficom aj s celou politickou elitou to urobí, ak ich občania nezastavia.

Občania tejto republiky nateraz nemajú žiadnu predstavu, ako politické elity zastaviť v naštartovanom kurze, pretože ich v skutočnosti nie je kto reprezentovať. „Politické“ mimovládne organizácie nie sú na ničom od občanov závislé a proti ĽS – NS sa vedie ostrý boj, aby stratila svoju voličskú základňu a nemohla ovplyvňovať politiku vládnej moci. Za krátku dobu vyšla výzva Zastavme fašizmus a uskutočnila sa Antifašistický pochod v Bratislave.  Sú to aktivity svojim rozsahom malé, ale témou mali byť veľmi dôležité. Boj proti fašizmu má byť bojom za udržanie mieru, bojom za robenie mierovej politiky, bojom proti konfrontačnej politike demokratického Západu s Ruskom, bojom proti vojenskej základne NATO na Slovensku, bojom proti masovej ilegálnej migrácií, bojom za mierovú spoluprácu medzi národmi.

Čuduj sa svete, nič takého  sa v uvedených aktivitách nevyskytuje !!! Ich organizátori zrejme nemali v pláne sa otázkami túžby človeka po mieri zaoberať, pretože nás chráni NATO. Boj proti fašizmu sa, paradoxne, vedomé zúžil na boj proti ĽS – NS a na podporu boja proti extrémizmu. Je to zaujímavé, pretože boj proti extrémizmu samotný je už možné pokladať za prejav fašizácie krajiny. A to všetko je politická agenda vládnej moci a politických strán, ktoré si hovoria štandardné. Ide vlastne o propagandistickú kampaň politickej elity proti obyvateľstvu Slovenska, ktoré si pokojne sedí doma a ešte stále verí v dobro politiky, ktorá sa v skutočnosti robí pod vedením nadnárodných štruktúr.

Do tejto kampane nedávno vstúpil aj pán Eduard Chmelár. Obsahom svojej výzvy ako aktivista, ktorého pozná celé Slovensko, veľmi významne prispel k posilneniu tejto propagandistickej kampane, teda toho, ako v deformovanej podobe zvládnuť boj proti fašizmu a tak, aby vládna moc mohla aj naďalej robiť politiku v režime „pokoja a mieru“.  Osobne pána Eduarda Chmelára veľmi uznávam a zatiaľ som mohol bez výhrad  akceptovať jeho názory. Pri tejto jeho výzve sa však musím zastaviť, pretože nevybočuje z rámca  výzvy Zastavme fašizmus či Antifašistického pochodu v Bratislave.

Svojou výzvou pán E. Chmelár nepomohol občanom zorientovať sa v problémoch politiky, ktorá sa teraz robí, ale pomohol politickým elitám a vládnej moci, ktorá bráni svoju politiku falošným bojom proti fašizmu, ale nie toho skutočného. V prvom rade je dôležitá pozícia hráčov na politicko – spoločenskej šachovnici  v rámci našej krajiny a to, aké ťahy je potrebné realizovať, aby to bolo v prospech spoločnosti. Pán Chmelár žiada, že Fico i Sulík, Bugár i Danko, Matovič a prípadne aj Radičová sa musia spojiť proti Mariánovi Kotlebovi. Kto s kým a proti komu, to je predsa bežná parlamentná prax. Toto spojenie v určitom smere už funguje a preto si myslím, že pánovi Chmelárovi ide o to, aby bolo dôraznejšie a prinieslo toto zjednotenie jasný výsledok – porážku fašizmu. Porážka je nevyhnutná, pretože autor výzvy má strach z toho, že ak vyhrá Kotleba voľby, už ho nič nezastaví.

Je evidentné, že nástup fašizmu pán Chmelár stotožňuje s Mariánom Kotlebom a ĽS – NS a s volebnými výsledkami, ktoré boli dosiahnuté. Pán Chmelár sa obáva, že tieto výsledky sa môžu v ďalších voľbách nielen zopakovať, ale môžu byť aj lepšie. Na rozdiel od pána Chmelára si myslím, že nástup fašizmu nie je potrebné spájať s Mariánom Kotlebom a jeho stranou, pretože ho strašia akési „omrvinky“ fašistických praktík, ktoré pripisuje spomínanej politickej strane. Nástup fašizmu je potrebné spájať skôr  s politikou demokratického Západu, s transatlantickými spojencami na čele s USA. Treba zobrať na vedomie, že fašistické Nemecko bolo v 2. svetovej vojne porazené, ale samotná fašizácia a fašizmus neukončil svoje aktivity, pretože demokratický Západ čas od času vždy potreboval doma alebo vo svete „odprezentovať“ svoje skryté záujmy.

V terajšej dobe je možné nástup fašizmu spájať s prípravou a uskutočnením ukrajinskej krízy. EÚ v tomto prípade zohrala a zohráva dôležitú úlohu. Ukrajinská kríza sa stala základom konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom. Slovensko cez svoju vládnu moc a politické elity sa prihlásilo k tejto konfrontačnej politike a práve to je to hlavné nebezpečenstvo, že sme sa zamotali do podpory vojnových štváčov a tým sme sa vedome a dobrovoľne vzdali robiť mierovú politiku v Európe. Takže kľúčový zápas proti fašizácií a fašizmu si musíme vybojovať  v rámci  vnútorných pomerov demokratického Západu, so svojimi transatlantickými partnermi a v priestore EÚ.

Na politicko – spoločenskej šachovnici teda musia mať svoje miesto občania ako nositelia štátnej moci. To si možno uvedomujú všetci, aj politické elity. Problém existuje iba v otázke, ako zorientovať a nasmerovať občanov. Vládna moc a politické elity, a teraz sa k nim pridal aj pán Chmelár, si myslia, že kľúčovou úlohou je nasmerovať občanov proti nástupu fašizmu, ktorý vraj reprezentuje Marián Kotleba a jeho strana. V podobnom duchu bola orientovaná aj výzva Zastavme fašizmus a Antifašistický pochod v Bratislave. Uvedené aktivity  vedú do slepej uličky, v ktorej sa v skutočnosti nič dôležitého nedeje. Ani jedna z uvedených aktivít nebola namierená proti fašizácií a fašizmu, ktorý sa objavil v rámci demokratického Západu.

Nikomu z organizátorov uvedených aktivít nevadí vyvolaná konfrontačná politika demokratického Západu s Ruskom, posilňovanie východného krídla NATO v Európe či najnovšie informácie o tom, že USA už vypísali tender na prípravu projektov pre budovanie vojenskej základne NATO na Slovensku. Takže ako boli uvedenými aktivitami zorientovaní a nasmerovaní obyvatelia či občania Slovenska ? Odpoveď: tak, aby občania postupne uverili, že problém fašizmu je spojený s Mariánom Kotlebom a jeho ĽS – NS. Keď sa politickým elitám za podpory občanov podarí zlikvidovať politickú stranu ĽS – NS, budeme môcť spokojne spať a mier bude zabezpečený. Môže múdry človek uveriť takémuto nezmyslu ? Zrejme môže, pretože pán Chmelár je rozhodne múdry človek, len sa dal zlákať do osídiel cudzej moci.

Na rozdiel od primátora Bratislavy si nemôžem myslieť, že Antifašistický pochod je príkladom pre celé Slovensko. Je skôr návodom, ako organizátori týchto podujatí môžu  verejne „debilizovať“  občanov Slovenska. Lenže na politicko – spoločenskej šachovnici má patriť občanom iné miesto a iný ťah, ako im prisúdili organizátori spomínaných podujatí a ich mecenáši z pozadia.

( Pokračovanie v Časti XI. )

Dušan Hirjak