Rozpomienka na pátra Antona Hlinku a na jeho Modlitbu za Slovensko

     Rozpomienka na pátra Antona Hlinku a na jeho Modlitbu za Slovensko

      Zvykli sme si na okrúhle jubileá, dožité, nedožité. Dnes je neokrúhly dátum odchodu  do večnosti profesora Antona Hlinku /26. marec 2011/.

      Spomínate si na krásnu  modlitbu populárneho kazateľa Antona Hlinku o polnoci na námestí v Bratislave pri vzniku druhej Slovenskej republiky ?  Poznám jej históriu, už bolo o tom aj niečo zverejnené,  patrí sa to uchovať.        V decembri 1992 ma po Vianociach na Ministerstve kultúry  SR navštívil spisovateľ Peter Valo s návrhom, aby sme vznik štátu privítali po kresťansky – modlitbou. Obaja sme uvažovali,  kto ju má predniesť: biskup, katolík ,  evanjelik ?  Vyšiel nám populárny kazateľ, uznávaný autor desiatok kníh Anton Hlinka. Peter mi dal úlohu informovať ministra Slobodníka, aby to vybavil hore. Minister myšlienku prijal, dal mi úlohu navštíviť pátra Hlinku a poprosiť ho o krátku modlitbu.  Anton ma priateľsky prijal v kláštore saleziánov, kde býval. Bol milo prekvapený, pýtal sa prečo on, ale návrh prijal. Dohodli sme, aby nebola dlhá.

Na druhý deň bol už Silvester, boli sme v robote, minister ma zavolal na rozhovor. Oznámil mi, že čosi sa zmenilo, že modlitba nemusí byť.  A že to mám oznámiť pátrovi.  Prosil som ministra, aby to urobil niekto iný, ja to nedokážem: včera som pátra presviedčal ako to veľmi chceme a dnes mu mám povedať, že netreba ?  Pán minister mi nepovedal,  kto tak rozhodol, ani som sa na to nepýtal. Minister poveril svojho vodiča, aby zašiel za pátrom a priviezol ho na ministerstvo, že mu to vysvetlí. Vodič Hlinku nenašiel, vec ostala úradne nevyriešená. Večer sme boli na Bôriku. Boli tam poslanci, ministri, ľudia, ktorí sa zaslúžili o štátnosť.

Nálada bola radostná, aj vínko sa popíjalo, čakali sme polnoc, keď sa stane to, na čo sme dlho čakali. Zavolal si ma minister. Zisťoval, či Hlinka dostal odkaz. Odpovedal som, že predsa vodič ho nenašiel, ale páter vie, že sa má dostať k tribúne… Opýtal som sa pána ministra, odkiaľ bol pokyn, že modlitba nemusí byť. Nevedel presne, ale mi naznačil, že to prišlo zhora. Tým sa náš rozhovor uzavrel. Vzápätí som zbadal pani Annu Nagyovú, pravú ruku premiéra Vladimíra Mečiara. Bol som mladý a odvážny, dovolilo som si ju vyrušiť, informoval som ju o Hlinkovi a modlitbe. Pani Anna prikývla, že je to fajn nápad. O  žiadnom pokyne, že nie, že netreba, nevedela…

Pred polnocou sme išli na Námestie SNP, moderátor večera Gabo Zelenay  zočil Tóna  Hlinku pred tribúnou, pozval ho a páter predniesol túto modlitbu:

                                          Modlitba za Slovensko  

                       Na rozhraní dvoch historických epoch voláme k Tebe,

                                všemohúci Bože, Otec všetkých národov,                                                                               

       aby si bol stále s nami, hneď od samého začiatku, už pri prvých krokoch.

            Po tejto hodine túžili generácie dcér a synov našej slovenskej vlasti.

       Samostatnosť, ktorej sme sa dožili, prijímame ako dar Tvojej prozreteľnosti   

                     a pokladáme za zmluvu medzi Tebou a obyvateľmi

                                         medzi Tatrami a Dunajom.

            Nesmrteľný vládca čias, prebývaj s nami, buď v tejto krajine doma

                      ako náš prozreteľný Otec a pomocník v každej núdzi.

            Daj vládcom tejto krajiny Ducha múdrosti a prezieravosti, spravodlivosti   a nezištnosti, obetavosti a pevnosti, daj občanom tejto krajiny Ducha bratskosti  

          a znášanlivosti, vzájomnej úcty a pomoci, svornosti a tolerancie.

                        Buď naším Bohom a my budeme Tvojím ľudom.  

     Antonovi, aj keď sme mali priateľský vzťah, som túto informáciu nikdy nepovedal, aby ho neranila. S priateľmi sme si však povedali, že do peknej myšlienky už pri vzniku nášho štátu vstúpil ktosi tajomný, ktosi, kto sa v rozličných podobách objavuje v slovenských reáliách podnes…

p.s.

Pátra Antona Hlinku som neskôr pozval do Varšavy, kde sme zorganizovali jeho autorský  večer. Slovenský inštitút, ktorý sa nám podarilo založiť, nemal ešte sídlo v centre Starého mesta. Podujatie s populárnym slovenským kazateľom a autorom desiatok kníh sa konalo na pôde Veľvyslanectva SR. Antonovi som pred podujatím naznačil, že ako dobre vie, v Poľsku je veľký výber náboženskej literatúry, aby nebol sklamaný, ak by neprejavili dostatočný záujem o vydanie niektorej jeho knihy.                                                                           

 Po excelentnom vystúpení autor Anton Hlinka podpísal prvé dohody na preklad dvoch svojich kníh do poľského jazyka!  

PhDr. Marián Servátka, CSc., veľvyslanec