Severská krimi: Prípad pokrytec

Viete čo je smutným paradoxom mierneho nárastu predajnosti a záujmu o knihy? Ohromná moc komerčného potenciálu, ktorý stimuluje mnohé vydavateľstvá. Ani v minulosti neboli podmienkou úspechu autora len jeho umelecké schopnosti, veď mnohí sa ho ani nedožili. Subjektivita a laxnosť kritérií sú v umení  ľahkou korisťou súdobého materializmu. A toto nie je jediný fenomén postmoderného Literárneho priemyslu, pre ktorý by si bol možno pán Guttenberg vzal svoj patent radšej do hrobu. Expanzia nordic noir bola vskutku impozantná a aj keď  pomaly stráca paru, stále je v kurze. To je dostatočný dôvod pouvažovať, čo reálne čitateľom ponúka.

Sumár škandinávskych laureátov Nobelových cien za literatúru nie je jediným dôkazom, že potomkom Vikingov to s perom jednoducho ide. Súčasní autori úspešne nadviazali na tradične brilantné opisy a silné charaktery hlavných postáv. Špecifikom severanov je zdá sa hojný výskyt bývalých policajtov, novinárov, či právnikov, ktorí v sebe objavili literárny talent. Tí šikovne využívajú svoje skúsenosti, aby do príbehov prepašovali autentické prvky vyšetrovacích metód, moderné technológie, alebo aj spoločenské napätie s presahom do politických machinácií. V tomto spočíva sila a podľa mňa zároveň trpká kontroverzia modernej literárnej vlny.

Nie je totiž pravdepodobné, aby sa bežný Švéd (Dán, či Nór) nestretol s fatálnymi dôsledkami sebanenávisti a otvorených hraníc, oficiálnej doktríny minulých dekád. Multikulturalizmus, skazený symptóm marxizmu, vyústil v zásadné a nezvratné zmeny v spoločnosti na severe Európy. Ak aj pripustím diskusiu o závažnosti situácie, hoci je podľa mňa alarmujúca, nechce sa mi jednoducho veriť, že je literárne nevďačná a neoplatí sa ňou zaoberať.

V každom väčšom meste alogénny imigranti vytvorili tzv. no-go zóny, kam sa boja ísť zasahovať aj bezpečnostné zložky (nedokážu vraj zabrániť ani vzniku ďalších). Vďaka pomoci, alebo nečinnosti zodpovedných, dochádza k systematickej výmene pôvodného obyvateľstva prisťahovalcami. Súvis s prudkým nárastom kriminality a zvyšovaním bezpečnostného rizika je neutajiteľný. Vážne trhliny dostáva aj sociálny systém, ktorý nebol na takú masívnu vlnu imigrantov, často neschopných sa produktívne začleniť do spoločnosti, pripravený. Nič z toho by samozrejme nebolo možné, keby nad formovaním verejnej mienky s tichou, či otvorenou podporou politických špičiek, nebdel Tretí sektor. Aj tí najnaivnejší však už začínajú rozpoznávať priepastný rozdiel medzi prezentáciou médiami a realitou. Nie je mierne napísané kontroverzné, že o tom všetkom sotva v nejakej severskej kriminálke, detektívke, či thrillery nájdete nebagatelizovanú zmienku? A viete o čom sa naopak píše? Ťažko považovať za náhodu, že o pravicový extrémizmus, neznášanlivosť, prejavy náboženskej intolerancie a sexizmu, a samozrejme „temnú minulosť“, nie je núdza. Cynizmus par excellence.

Spomínate si ešte na nevídaný úspech trilógie Millenium od švédskeho  autora globálnych bestsellerov, Stiega Larssona? Svoj podiel na šokujúcej predajnosti tohto diela samozrejme malo aj sfilmovanie príbehu o novinárovi Blomkvistovi a extravagantnej Lizbeth. Marketingová mašinéria zabrala a doslova vydláždila cestu neznámym, začínajúcim autorom. Nie je žiadnym tajomstvom, že práve Stieg Larsson bol počas svojho života jedným z najznámejších a najvplyvnejších antifašistických aktivistov, plodný komunista koketujúci s trockizmom. A to dokonca na plný úväzok, keďže viedol nadáciu mapujúcu pravicový extrémizmus – EXPO a vydával rovnomenný časopis, dopisoval pre Searchlight a takto by sa dalo pokračovať  ďalej. Mnohí už asi tušia, že v trilógii sa  tajomný eugenický program a sexuálne násilie na hlavnej protagonistke neobjavili náhodou. Zaujímavý začiatok, čo myslíte?

Hviezda Joa Nesboa začala stúpať ešte skôr. Po debute Netopier síce nevystrelila do neba, ale vytrvalo stúpa dodnes. S 25 miliónmi predaných kníh patrí k najproduktívnejším a najprekladanejším spisovateľom sveta. Už v treťom pokračovaní série o detektívovi Harrym Holeovi, ktorý u nás vyšiel pod názvom Zrada, objavil čaro stále aktuálnych tém neonacizmu a kolaborácie s nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Ako prezieravo a v argumentácii presvedčivo to vyznelo, si prečítajte a posúďte sami.

V športe je kráľovná atletika, v severskej krimi švédska ex-ekonómka Camilla Läckberg. Hegemóniu mužov obľubujúcich médium krvavé mŕtvoly a zvrátené spôsoby, spestruje typicky ženským elementom, píšucim s dôrazom na psychológiu postáv. Zdanlivo podobný motív s prelínaním deja z minulosti, tvorí zápletku jej knihy, ktorá u nás vyšla pod názvom Pankhart. Opäť je cítiť platonickú snahu o objektívnosť pri hodnotení pohnútok záporákov. Ako ináč, opäť v duchu „zdravého rozumu“ nakoniec dôjde k vytriezveniu.

Henning Mankell, skúsený autor detektívok, podľa ktorých bol natočený aj známy kriminálny seriál, píše: „Wallander sa zrodil na základe  túžby písať o narastajúcom rasizme vo Švédsku v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Rasizmus je podľa mňa zločin a tak mi prišlo prirodzené, že napíšem kriminálny román.“ Šľachetné.

Debutant s šikovným jazykom – Ingar Johnsrud, hrá v prvej časti trilógie Viedenské bratstvo na „netradičnú“ nôtu. Eugeniku, okupantov, dvojitých agentov. Nemali sme to tu už niekde? Dokonca nie raz! V príbehu očakávajte čelnú zrážku so sadistickým psychopatom, praktizujúcim bezcitné pokusy na ľuďoch, konzervatívnu kresťanskú sektu, intergalaktického zabijaka v skúmavke a štipku strachu z terorizmu. Schematicky dokonalá postmoderna, vďaka vyšetrovateľke nevysloviteľného mena, dotiahnutá takmer do dokonalosti.

Podstatná časť deja knihy Posledný pútnik, za ktorú Gaard Sven „vyfasoval“ Rivertonovu cenu a Sklenený kľúč, sa odohráva… Áno, nebudete veriť, zas počas hašteria sa Quislingovho Nasjonal Samling a odbojárov z Milorg. To by už niekto mohol nazvať klišé, nie? A viete čo je na tom najkrajšie? V mienkotvornom denníku Aftenposten to vedia aj za vás:

„Aj sedemdesiat rokov po tom, čo stiahli svastiku z nórskych stožiarov, je táto téma živá. Gard Sveen ju vracia do stredobodu záujmu.”

Nejaký ten prototyp vulgárneho neonacistu s tupým výrazom tváre a plnými ústami „intelektuálnych“ výkalov, sa nájde aj u manželov Bjorlindovcov. Konkrétne v poradí tretej knihe zo série o Olívii Rönningovej a Tomovi Stiltonovi – Temný úsvit. Ale nie je toho už dosť! Začína byť zbytočné kopiť na túto hŕbu názorového stredoveku ďalšie mená a ich diela. Túto jar ani náhodou nerobí jedna lastovička.

V žiadnom prípade nespochybňujem autorskú slobodu. Tá je posvätná. Ide o zhrnutie stereotypov, ktoré sa v príbehoch (okrem vrážd najrôznejšieho typu) opakujú a tých, ktoré z nejakých dôvodov úplne absentujú. Možno je prehnané vynášať rozsudky nad autormi na základe ich vymyslených príbehov, no faktom zostáva, že ak za ne radi preberajú literárne ceny a honoráre, mali by za ne vedieť prebrať aj zodpovednosť. Milióny čitateľov na celom svete, ktorých obdiv niekedy hraničí s fanatizmom, im dávajú do rúk nebezpečnú zbraň. Jej meno je manipulácia davu.

Zostaviť všeobecne platný vzorec správania sa bežného čitateľa pri nákupe literatúry, je zrejme nemožné. Nech už si vyberáme podľa čohokoľvek, sme aj tu chtiac-nechtiac dobrovoľnými väzňami ponuky a dopytu. Žiaľ, dopyt vytvárame všetci. Aj tí (možno hlavne tí), ktorí radi utekajú pred realitou, trpia nudou, memorujú zo zvyku, alebo len nechcú vyzerať hlúpo, keď sa v kolektíve rozoberá hrdina známeho bestselleru. Knižný trh to zdeformovalo. A to tým, že vydavateľstvá pozorne striehnu na vlnu čitateľského záujmu, pretože od včasnej reakcie a presne trafenej ponuky závisí finančná stabilita nakladateľa. Veľmi zjednodušene si vydávaním „menej hodnotných“, ale rentabilných kníh niektoré vydavateľstvá budujú kapitál na vydávanie okrajových, kvalitnejších titulov. V tom lepšom prípade. V tom horšom sa na vydávanie konzumu, ktorý nemá ani hodnotu papiera, na ktorom je vytlačený, rovno špecializujú, pretože trhový kapitalizmus takémuto výberu praje. Zo zištných dôvodov je ďaleko jednoduchšie vyhovieť spoločenskej objednávke, ako ísť proti prúdu. Severské krimi nevynímajúc.

Jozef Benedikovič

Poznámka:

Tento text vyšiel v druhom čísle časopisu RECONQUISTA: www.reconquista.sk

Vysvetlivky:

No-go zóna – miesto kontrolované skupinou ľudí, ktorí používajú násilie k zabráneniu vstupu ostatným

EXPO – švédsky antifašistický magazín a nadácia, https://expo.se

SEARCHLIGHT – britský antifašistický časopis,  https://www.searchlightmagazine.com

Rivertonova cena – literárne ocenenie za najlepšiu nórsku detektívku

Sklenený kľúč – významná literárna cena udeľovaná každoročne najlepšej severskej detektívke