O vážnej veci, akou je skutočné hľadanie Pravdy

Existujú veci, ktoré nemôže človek sám o sebe dosiahnuť ani pri tej najlepšej vôli. A medzi ne patrí i skutočná Pravda, ku ktorej sa nemôže dopracovať ani tým najväčším úsilím. Človek totiž vždy, a to aj vo svojom myslení, zostane navždy uväznený v hraniciach nášho univerza, pričom Pravda sa nachádza až vysoko nad ním, pretože univerzum samotné z tejto Pravdy povstalo. Ľuďom, nachádzajúcom v ňom môže byť preto len darovaná. Darovaná smerom zhora nadol, pretože ľudským úsilím zdola nahor jej dosiahnuť nikdy nemožno.

Ak je však ľudské hľadanie silné a ak je takýchto ľudí viac, je tým vysielaná určitá forma prosby smerujúcej nahor, aby nám mohla byť zhora Pravda darovaná. Svojim vážnym hľadaním a úprimnou túžbou môžu teda ľudia spôsobiť, že z Výšin – zo Svetla, nachádzajúceho sa nad stvorením môže prísť nadol Posol, ktorý im Pravdu ukáže a zvestuje. Výklad skutočnej Pravdy im totiž môže dať iba ten, kto prebýva nad stvorením a dokáže ho preto prehliadnuť ako celok.

Ľudia teda majú túžiť po Pravde a toto ich úsilie je potrebné a chcené. Na druhej strane však majú byť pokornými a vedomými si svojich obmedzení a vlastných hraničných možností v schopnosti poznávania. Ich vážne a úprimné úsilie môže byť potom odmenené sprostredkovaním a nájdením absolútnej Pravdy, ku ktorej by sa oni sami, svojim úsilím zdola nahor nemohli nikdy dopracovať a ktorú môžu iba prijať.

Kristus, ktorý bol takýmto Poslom z Výšin, prichádzajúcim na zem ako živé splnenie túžby ľudí po Pravde však videl, že pre ich vtedajšiu vnútornú nezrelosť im ju ako celok, v celej jej komplexnosti ešte nemôže darovať. Ešte by ju totiž neboli schopní pochopiť a tak im, vzhľadom k možnostiam ich chápavosti zatiaľ predovšetkým ukázal aspoň tie najdôležitejšie smernice pre správny život na zemi. Žitím a riadením sa podľa jeho učenia by sa čoraz viacej prehlbovala ľudská duchovná a osobnostná zrelosť, na základe ktorej sme sa napokon mali stať schopnými prijatia úplnej Pravdy.

Z tohto dôvodu nám preto Kristus zasľúbil príchod iného Posla z Výšin, ktorý nám v dobe, keď už budeme na to vnútorne pripravení, sprostredkuje celú a úplnú Pravdu. V tejto súvislosti riekol: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť.“

No a v splnení uvedených Kristových slov nakoniec prišiel na zem i avizovaný Duch Pravdy a priniesol nám poznanie Pravdy v celej jej komplexnosti a celistvosti. Priniesol nám práve to poznanie, ktoré ľuďom svojho času nemohol zvestovať Kristus a to pre ich vtedajšiu nezrelosť.

Vyššie spomínané Kristovo zasľúbenie príchodu Ducha Pravdy nie je teda vôbec totožné s vyliatím Ducha Svätého, ktoré sa udialo na Turíce. Tento výklad cirkví je nesprávny a zavádzajúci! Jeho nesprávnosť potvrdzujú i Pavlove slová, napísané dávno po tejto udalosti: „Teraz poznávame iba z časti a nedokonalo. Ak však príde dokonalosť, pominie všetko nedokonalé.“ Samotní učeníci teda nepovažovali vyliatie Ducha Svätého za splnenie prisľúbenia príchodu Ducha Pravdy, ako tomu neskôr začali mylne učiť kresťanské cirkvi.

Pre každého mysliaceho človeka by malo byť hľadanie Pravdy v jeho živote prvoradým. Hľadanie a nájdenie Pravdy! Pravdy o živote a jeho zmysle, o smrti, o utrpení, o človeku, o stvorení a o Stvoriteľovi. To je veľkou úlohou všetkých ľudí na zemi! Aby k tomu ale mohlo dôjsť, musí po tom človek naozaj vážne túžiť, musí byť správne otvorený, vnútorne pripravený a pokorný. Takýmto ľuďom je teraz, práve v dnešnej dobe oná túžobne hľadaná, absolútna Pravda bližšie, ako na dosah ruky.