K ideologickému a politickému vyznaniu Richarda Sulíka a pár rozšírených poznámok

Predseda SaS Róbert Sulík nemá zrejme úplne jasno v tom, čo je liberalizmus. Má vraj jasno, v čom spočíva ten jeho. Solidarita ako pridaná hodnota je vlastne synonymickou konotáciou sociálno demokratickej empatie. Dobre sa predávajú. Ibaže, tá smerácka je viac vľavo, Sulíkovská a spol. vpravo. Sulíkovská viac ekonomická, Ficovská, sociálna.
Sulík nie je vyhranený liberál. Tak, ako nie je jasne vyhranená pravo-ľavá sociálna demokracia, alebo KDH (demokracia je nezlučiteľná s teokraciou). Oba sú akési mačkopsy. Kresťanské učenie odmieta politické ambície “kresťanov” Ježišovým podobenstvom o dvoch stranách mince. Nemali by politikárčiť.
Politický marketing pravicových a ľavicových populistov, liberálov aj konzervatívcov v jednom, je len politický marketing. Ťahák na voličov. Ich programy sa zmiešavajú, stávajú sa nevyhranenými, nečitateľnými a nezrozumiteľnými.
Klasická politológia má z nich zmätok. Za hlavu sa môže chytať a lúštiť ich rébusy aj obyčajný občan, laik.
Pravica a ľavica sa vyčerpali. Už nemajú čo ponúknuť. Systém je tehotný zmenou.
https://www.postoj.sk/21155/martin-poliacik-uletel-chcem-sas-ktora-oslovi-vaecsinu
Na pravej aj ľavej strane politického spektra „letí“ liberalizmus. Pravicové národné programy SNS (národní pravicoví konzervatívci), či chcú, alebo nie, majú opozíciu. Konkurenciu ĽSNS. Ona stúpa, SNS stagnuje alebo pomerne klesá.
Dnes je každé každé médium politického mainstreamu liberálne. A ešte aj slobodné a nezávislé (…) vykazujú znaky politických strán novej ľavice (Pravda) a neo librálnej pravice (SME a Denník N). Správajú sa ako politické strany.
K registrovaným partnerstvám Richard Sulík, toho o registrovaných partnerstvách vie málo, len, že sú, ale nevidí za roh… (aby sa jemu aj nám potom nevymkli z rúk…) Ako Čechom… (ešte si to neuvedomili).
RP je možné riešiť pomerne jednoduchým zásahom do občianskeho zákonníka. A aj bez toho, dohodou, notárskou zmluvou. Ide o humbug, majúci iné, ďalšie ciele… a s nimi aj konzekvencie (dopady a následky) v režime ľudských práv.
Marihuana Treba už konečne vyjsť s pravdou von. Pravda je pre ľudstvo významnou spoločenskou objednávkou. Mariška je zrejme liečivá. Dôkazy a korektné štúdie stále nemajú navrch, a nie sú prijaté ako relevantné. Slovenskí politici sa ňou zaoberajú povrchne, a odmietajú ju ako tvrdé drogy.
Farmaceutický biznis sa jej bojí. Tak, ako sa bojí ropný a uhoľný biznis ekológie životného prostredia a elektromobilov. Trend – obmedzenie diesel motorov…
Legálnu marihuanu a prípravky z nej, predražuje ako sviňu. Pritom si ju ktokoľvek môže aj s príslušenstvom dopestovať a spracovať doma.
Nie som naklonený relaxu s marihuanou. Som za vždy úplne jasnú, čistú hlavu bez cigariet, alkoholu a drog. Relaxujem inak.
Všetci, závislí na fajčení, alkohole a prekurzoroch, sme slaboši. Poškodzujeme si zdravie. Platí to aj pre tehotné ženy a ich deti. Ľudský plod a jeho zdravie sa neznáša s ničím nečistým a originálne nepôvodným: Sledoval som fajčiacu tehotnú ženu v mojom blízkom okolí. Dnes má zjavne hyperaktívne dieťa, s ktorým si nevie rady celý tím rodiny. O dva roky má dieťa nastúpiť do školy. Už ho „čakajú“ asistenti učiteľa.
Toto je marihuanová prohibícia Zákon o jej zákaze je z pohľadu ľudského práva na súkromie nevykonateľný. Alkoholová prohibícia USA 1920 bola zrušená práve pre jej nevykonateľnosť (expanzia čierneho obchodu). Aj úplný zákaz interrupcií by bol tiež nevykonateľný. Zákaz hazardu tiež. Štát (Česko) úplným zákazom fajčenia vo verejných priestoroch zasahuje do slobody podnikania a jednotlivca. Hmm… (ako sa to vezme)…
Poznámka V prípade hazardu podmienečne súhlasím (Česko). Ide o biznis na úkor závislých. Ibaže, po zákaze aj ten prejde do podzemia. Budeme zakladať ďalšie elitné jednotky? Budeme ich vedieť zaplatiť?
Etatistický štát (voda na mlyn libertariánom a anarchistom) s najlepším a najčistejším úmyslom ignoruje prirodzenú samoreguláciu.
Sulíkov liberalizmus je primitívny a povrchný. Sloboda podnikania a osobná sloboda sú z pohľadu definície slobody oveľa zložitejšie. Nevyčerpávajú sa len jeho predstavami…
K slobode podnikania Ekonomika je alebo voľná, alebo slobodná. Málokto to vie. Zamieňa si ich v jedno. Ide o mieru štátneho etatizmu (zásahov štátu) smerom k podnikaniu.
Slobodná ekonomika nepozná regulačné zásahy štátu. To, čo robí Smer, je regulovaná ekonomika plus klientelizmus a lobing. Nevyvážené podnikateľské prostredie.
Slovenská, sociálne orientovaná trhová ekonomika ako-tak funguje navzdory regulačným zásahom štátu, od krízy ku kríze. Úplne slobodná ekonomika nikde neexistuje. Zväčša ide o zmiešané typy ekonomík.
Koncepciu slobodnej ekonomiky predstavuje trebárs vedecky a mediálne známy ekonóm Milan Zelený, s programom Baťa.
Štát do práva mať, vlastniť a slobodne nakladať s vlastníctvom má právo zasiahnuť len vtedy, ak toto právo ohrozuje základné a ostatné ľudské práva a práva.
K pracovnému voľnu v sobotu, v nedeľu a vo sviatok: Ide o ľudské právo. Nemá súvis s kresťanským právom svätiť sobotu (svätí sa nedeľa), ale so všeobecným ľudským právom na pracovný pokoj, oddych, relax v kruhu rodiny alebo individuálne. Nicholsonovej:  „…a čo urobím, ak pre svoje dieťa nebudem mať v nedeľu mlieko?“ Odpoveď (bez zaváhania): Budete. Kúpite si ho v sobotu predpoludním. Predzásobíte sa. Tak, ako sme to robili my, za čias „totality“. Neumreli sme hladom ani smädom.
Stredný a nižší ľudský príjmový štandard beztak nemá dôvod na nedeľnú turistiku po super, hyper marketoch a nákupných centrách…
Poznámka: Dostal som netovú ponuku na vraj super lacný nákup cez internet. Vraj významne ušetrím. Blbosť. Lož. Ušetrím tak, že nebudem nakupovať. Nie som závislý na práve mať, vlastniť… 🙂
Aj pojem ľudskej slobody je iný, než za aký sa vydáva. Slobodnú ľudskú bytosť treba chápať ako ľudskú osobu s atribútmi slobodnej vôle, slobodného rozhodnutia, svedomia (regulačný softvér, autocenzúra), slobodnej voľby a výberu, a skutkov…
Pozor! Z praxe ľudských práv je vytesňované (supresia) základné ľudské právo na výhradu vo svedomí! Tá je prekážkou pravicovému právu mať, vlastniť, slobodne (voľne) nakladať s majetkom, vlastníctvom, aj na úkor základných ľudských práv! Toľko aj k prezidentovmu Kiskovmu nešťastnému výroku: „Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom.“ Vysvetlené, aj ospravedlnené, s komentárom psychologičky. Nezmienila ale freudovské prerieknutie.
Štyri schengenské princípy sú vydávané za korunu európskych hodnôt. Vytratila sa z nich, a chýba, hodnota ľudských bytostí ako osôb. Stávajú sa len inherentnou súčasťou hmotných a priestorových slobôd. Ľudské bytosti bez duchovného rozmeru nie sú skutočnými osobami, hoc si samé seba afirmatívne uvedomujú. Sú len bezduchými “zombie“. Živou, ľudským bytostiam podobnou, pohybujúcou sa, mysliacou  a konajúcou “hmotou”. A tá, prostredníctvom technológií PR3-4, produkujúc a žerúc svoju vlastnú hmotu a prach, v prach sa obráti…
Ľudská bytosť, vnímaná a chápaná ako osoba, má tri rozmery: telesný (hmotný), duševný (zmysly, intelekt, emócie a city, empatia, vôľa) a duchovný rozmer (spiritualita). Ňou disponujeme všetci. Bez závislosti na svojom svetonázore. Duchovnosť, spiritualita, nás spája s univerzom, a definuje nás ako ľudské bytosti. A určuje nám naše miesto na planéte Zem.
Homeostázu ľudských bytostí ako osôb tvorí triáda tela, duše a ducha. Ňou sa nezameniteľne odlišujeme od zvierat (telo, duša). Všetky tri ľudské rozmery spoluzakladajú osobnú zodpovednosť ľudských osôb za seba a druhých, a ich zmysel pre mieru vecí. Duchovný rozmer a zmysel  sprostredkúva spätnú väzbu a reakčnú (odpoveď) komunikáciu s etickými a mravnými princípmi, zakladá ľudský étos, aj vo svetle a zrkadle európskych hovnôt.
Treba od seba odlíšiť pravý, humánny, od nepravého a falošného a antihumánneho liberalizmu.
So Sulíkovým spojením a stotožnením národného s občianskym štátom sa dá úplne súhlasiť.
S tým, že EÚ je šialený moloch, ktorý nemôže fungovať tak, ako funguje, tiež 20 tisíc eur mesačne plus náhrady a bonusy je nadštandard nadštandardu. Kto si ešte svoj plat vie a môže “demokraticky” odhlasovať? Kuchárka v školskej kuchyni? Upratovačka? Učiteľ?
S tým, že Marine Le Pen nie je extrémistka, detto.
S potrebou sebareflexie EÚ, návratom kompetencií národným štátom (lebo brexit a nielen brexit…) tiež. To je nevyhnutnosť. Vážnou prekážkou je neomylné EGO Bruselu.
Sulík k Poliačikovi: „On jednoducho uletel. Vítanie migrantov, všetko, čo hlása o islame a multikulturalizme, to k nám nepatrí.“
Za seba a k Poliačikovej inklúzii v školstve:
https://www.konzervativnyvyber.sk/v2/najprv-strajk-teraz-boj-za-inkluziu-kto-je-za-aktivitami-nasich-ucitelov/17915/?fb_action_ids=933500610118814&fb_action_types=og.comments
Bez komentára. Pod článkom je ich dosť. Iba toľko: Všade samá rovnosť práv, rovnaké zaobchádzanie, rovnosť príležitostí. Budeme si všetci a všetky rovní, rovné… (genderovo korektne a vyvážene).
Ak nadpriemerne nadané deti nemajú asertívnych a aktívnych rodičov, také dieťa ostane tiež len šedým priemerom.
Prebieha nivelizácia spoločnosti. To bude nuda.
Záver Čosi sa deje v USA. Prezident verzus ústava a súdy. Habkanie. Pokusy a omyly.
Pseudo liberálni pseudo demokrati Obamovej éry zúria. Je načim, aby si to medzi sebou riadne rozdali. A my, mali vo veci jasno.
Politologické babylonské zmätenie jazykov ale nespôsobil Richard Sulík. Iba sa v ňom a s ním vezie.
Pán Richard Sulík, ktorý si v EP hľadá svoje miesto v priestore a ponuky rôznych frakcií,  by sa mal pokúsiť definovať, čo je demokracia, čo je liberálna demokracia, čo je neoliberálna demokracia, čo je post neoliberálna demokracia, post demokracia, totalitná demokracia. Pridajte totálna demokracia, a demokratická totalita. Čo je totalita, to vieme. A zažili sme. Čo na to odborníci, neviem. Som z toho “magor” 🙂
Otázka: Kde sa spoločnosť a EÚ, tiež Slovensko, strana SaS a on, europoslanec a jej predseda, v tomto diachrónnom kontinuu a svojom zlepenci, práve nachádzajú…
Lucia Nicholsonová sa vydáva za obhajkyňu zdravého rozumu. Páni Dostál, Droba, Osuský, liberálny “politológ” Klus, Poliačik (iracionálny, pseudo pravicovo-ľavicový slniečkársky liberalizmus), nie sú demokrati. Iba sa za nich vydávajú.