Návrat k utópii a jej nové odmietnutie

Slnko, svetlo, zem, pôda, voda, vzduch, sú základné atribúty a podmienky života na Zemi.
Najzákladnejším zo základných ľudských práv je neodňateľné a nezameniteľné osobné (ľudská bytosť ako osoba) základné ľudské právo na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť.
Interrupcie (zákon) a eutanázia (zákon), ako aj trest smrti, sú mimo túto úvahu…
Ľudské bytosti sú si rovné v právach a povinnostiach (rovnaké zaobchádzanie) a príležitostiach. Otázkou je definícia dôstojného života.
V momente zrodu pravice, s jej základným právom mať, vlastniť a slobodne nakladať s majetkom a vlastníctvom, vznikol konflikt, ktorého produktom bol zrod opozičnej ľavice (utópie typu Campanella, Morus…) a prehĺbil sa aj rozkol kresťanstva: katolíci verzus protestanti (reformátstvo, kalvinizmus, v Česku Jan Hus).
Čas vzniku ideológie a politík pravice a ľavice nemožno riešiť otázkou prvotnosti vajca či sliepky. Zrodom prvých komunít v súbehu s usadením sa rodiny a rodu s príslušenstvom v období fázy poľnohospodárstva na jednom území, vznikali prvé náznaky štátu a práva. Popri ľudských právach sa formovali občianske a politické práva jednotlivcov a skupín, podľa ich záujmov.
Rozvojom vedy a vývoja technológií, nastúpili priemyselné revolúcie v súbehu s industrializáciou území s na to vhodnými podmienkami (energie, infraštruktúra).
Dávno predtým (antika) vznikali mestské štáty, ktoré postupne rozširovali svoje územia a tvorili sa prvé štátne hranice…
Právo mať a vlastniť silnelo vo vnútri štátov a pribúdali funkcie štátu, majúce štatút ochrany bezpečnosti občanov a ich práv. Vznikali ústavy (zmluva občana so štátom) a legislatíva.
Prvé demokracie vznikli v antike, ako protiváha vlády dávnych faraónov a kráľov. Vzniklo rímske cisárstvo. Rímsky cisár si uzurpoval právo byť bohom, podobne ako japonský cisár, až do nástupu a uzákoneniu kresťanstva v Ríme a Európe, a vzniku prvého rímskeho pápeža, ako zástupcu Krista na Zemi.
V Európe zotrvávali kráľovstvá a cisárstva až do času Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá priniesla pojem sekulárna republika a krvavú lož: „Bratstvo, rovnosť, sloboda“. Dokonca s dočasným znefunkčnením Vatikánu a jeho zrušením Napoleonom:  16. júla 1801 Pius VII. a Napoleon uzavreli konkordát, čím Napoleon upevnil štátnu mopc nad cirkvou. V roku 1809 začlenil francúzsky cisár Napoleon Bonaparte cirkevný štát do svojho impéria.
Vatikán bol ako Vatikánsky mestský štát umožnený až Lateránskou zmluvou medzi pápežom Piom XI. a fašistickým diktátorom Benitom Mussolinim z roku 1929.
To ale nezmenilo nič na vzťahu k územiam a majetku vo vlastníctve.
Konflikt sa prehlboval, v 19. stor. k nemu pribudli národno-emancipačné hnutia, ktoré po krátkom období mieru po I. svetovej vojne vyústili do extrémizmu typu nemeckého národného socializmu a talianskeho fašizmu.
Výsledkom druhej svetovej vojny bolo potlačenie antihumánneho extrémizmu a expanzivity hitlerovského Nemecka a talianskeho musolinizmu sovietmi a koalíciou.
Vznik, priebeh a výsledky druhej svetovej vojny sú porovnateľné s potlačením expanzívneho islamu v stredoveku a neskôr, s islamizmom, ktorý je pre západnú, aktuálne najmä európsku civilizáciu nebezpečenstvom, reálne v dôsledkoch porovnateľným s hitlerovským nacizmom.
Dnes sa islam pokúša podmaniť si Európu nástrojmi jej vlastnej demokracie. Presne ako v hitlerovskom Nemecku 30-tych rokov (infiltrácia politického islamu do verejných politík aj na najvyšších úrovniach, detto do OSN).
Výsledky II. svetovej vojny ale polarizovali Európu a svet upevnením moci a rozšírením vplyvu ZSSR.
Rozpad svetovej socialistickej sústavy, RVHP a Varšavskej zmluvy, jej uzbrojením a ekonomickým oslabením, zo strany USA a Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ako základu pre vznik Európskej únie, s ponechaním rozširujúceho sa NATO, priniesol po roku 1989 v Európe a symbolickom zbúraní Berlínskeho múra, aj rozpad ZSSR.
Rusi majú toto obdobie už za sebou. Majú ale svoje ego, a zo svojich dobrých dôvodov trvajú na svojej identite, ako svetová mocnosť.
V porovnaní s dejinami vesmíru, Zeme a ľudstva, sú dejiny ľudstva zanedbateľným časovým úsekom.
Malo by sa zdať, že ľudstvo je stále vo vývoji a hľadá si svoje miesto na Zemi, a s ním aj trvalo udržateľný spôsob svojej existencie.
Rôznymi kataklizmami, ktoré ovplyvnili nám známy život, prechádzala aj planéta Zem.
Ľudstvo, z pohľadu jeho mentálnej a intelektovej výbavy, žije a ďalej sa vyvíja, z pohľadu vedy, na Zemi asi 40 tisíc rokov, čo je, z pohľadu diachrónno-synchrónneho kontinua dejín planéty Zem kratučké obdobie, plné prísľubov ďalšej budúcnosti. Či skvelej, alebo tragickej, je v rukách  samotného ľudstva. Blbosť.
Pokračovaním uzurpácie práva mať a vlastniť, je budúcnosť ľudstva už len v rukách najmocnejšej finančnej a priemyselnej oligarchie, ktorá na pozadí tohto práva chce ovládnuť svet a podrobiť si ľudstvo. Používa na to nástroje demokracie, v politike metódy klientelizmu, lobingu, a dnes priamych zásahov do legislatívy EÚ a národných štátov a ekonomickej globalizácie. Jej „bokovkou“ pre budúcnosť, je vývoz americkej liberálnej demokracie tam, kde táto nemá čo hľadať, lebo naráža na najmä islam, ktorý nepozná pojem sekulárny demokratický štát.
Ľavica prechádza do extrémizmu a radikalizuje sa už od 60-tych rokov minulého storočia, a na báze neomarxizmu (kritika kritiky marxizmu) bola ľudsko-právnou ľavicou „pustená z reťaze“ a správa sa až hystericky. Dožaduje sa ľudských práv a pseudo práv, to sú také, ktoré teória ľudských práv nepozná, napr. pojem „sexuálna menšina“, ktorá, ako údajná menšina, nemá definičné pozadie, preto nemôže byť menšinou, a preto (!) sa nenachádza v žiadnom zo základných ani rozšírených medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov.
Výrok slovenského prezidenta, krátko po nástupe do funkcie: „Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“ bol brbt, ktorý nepochádza z jeho vlastnej hlavy, hoc bol „ošetrený“ kanceláriou prezidenta, dokonca aj psychologičkou (ide o freudovské prerieknutie, majúce pozadie v podvedomí):
https://www.youtube.com/watch?v=RVVPiCgmibM&feature=youtu.be
Výrok je porovnateľný s kontroverzným výrokom bývalého šéfa Nestlé: „Voda nie je ľudským právom“.
No, náš prezident to má ťažké. Sám, ako podnikateľ, si nevie nájsť miesto v priestore ľudských práv. Tieto a podobné výroky prekračujú medze únosnosti a vyžadujú si konzekvencie. Odhaľujú pravú podstatu neo liberálnej pravice. Slovenská verejnosť alebo nereagovala, alebo reagovala s oneskorením. Dnes sa jej už rozjasňuje.
Utópiou je hypotéza (prvá veta článku): „Slnko, svetlo, Zem, pôda, voda, vzduch sú základné atribúty a podmienky života na Zemi.“ Tieto komodity sa nesmú stať premetom vlastníctva a ničím majetkom. Mali by ostať všeľudovým vlastníctvom. Národné štáty, v záujme svojej existencie a zachovania, nesmú dopustiť takéto vlastníctvo, a žiadny obchod s nimi. Ani na zjavný nátlak Európskej komisie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Nemajú čo hľadať v osvetí Schengenu (voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb) a európskych hodnôt.
Všetky tieto komodity by mali byť vo výlučnom vlastníctve štátu, v jeho správe, a mohli by byť len prenajímané, hoc za primerané nájomné, patriace do spoločného štátneho rozpočtu, ale, výlučne v súlade s celospoločenským záujmom.
Obchodné právo (nová ombudsmanka) nie je základným ľudským právom.
Ak som nebol úplne spokojný s výkonom funkcie ombudsmanky Dubovcovej, s novými tromi kandidátmi a výsledkom voľby nie som spokojný vôbec.
https://www.aktuality.sk/clanok/413462/nova-ombudsmanka-pri-cistom-dni-pochybil-stat-dubovcova-odviedla-dobru-pracu/
Jediným predbežným plus a svetlom nádeje, je znalosť Márie Patakyovej a jej povedomie o existencii osoby menom Otakar Motejl.
Spôsobilosť kandidátov na post verejného ochrancu práv by mali preveriť kvalifikačné testy z oblasti a problematiky teórie ľudských práv a znalostí ľudsko-právnych dokumentov.
Kandidátov a osobu M. Patakyovej hodnotím z pohľadu občana. Nebol som tam a nesvietil som im pritom.
Keďže ide o utópiu, a tých sme tu mali, zabudnite.
Lebo ľudský faktor.
Liberálno-pravicové, mierne konzervatívne cítenie malo pri voľbe ombudsmanky navrch.
Mária Patakyová bola kandidátkou strany Most-Híd.
Nestranícky minister spravodlivosti by túto voľbu en bloc zastavil a vypísal by výberové konanie. To sa ale na Slovensku, žiaľ, nenosí…