obšírny zahranično politický komentár
Po Trumpovom ohlásení stiahnutia vojakov americkej armády z územia Sýrie došlo k zmätku medzi politikmi a analytikmi. Túto udalosť dodnes nevedia správne interpretovať. Mnohí analytici síce vidia udalosti čiastkovo správne, avšak svoju pozornosť smerujú k nepodstatným, presnejšie menej podstatným záležitostiam. Nevedia preto zaradiť svoje závery do celkového kontextu vývoja. Niektorí dokonca vychádzajú z nesprávnych predpokladov. Aby sme mohli dôjsť k holej podstate veci, musíme očistiť dianie od balastu.
Ako už bolo tisíc krát napísané, Američania nemajú priateľov, len záujmy. Myslieť si, že sa svojich záujmov vzdajú akoby ľahkovážnym prísľubom Trumpa Erdoganovi v telefonickom rozhovore („Sýria je Vaša“), by bolo veľmi naivné. Tomuto rozhovoru predchádzali hodinové konzultácie a analýzy dosahov. Ústup Spojených štátov zo Sýrie by v skutočnosti znamenal obetovanie ich blízkovýchodných záujmov. Nebuďme naivní. Ak by malo dôjsť k vzdaniu sa záujmov USA na Blízkom východe, táto obeta v prospech Turecka by musela byť proporcionálne vyvážená. Ak správne budem interpretovať tieto záujmy, môžeme vychádzať z nasledovnej matrice. Rozbitie Sýrie a likvidácia prezidenta Asada, ktorý sa stal prekážkou presadzovania záujmov USA na Blízkom východe. Toto bola jednoznačná požiadavka „priateľov Sýrie“ od počiatku vojny. Tiež bola jediná, na ktorej sa „priatelia“ dokázali zjednotiť. Inak každá zo zúčastnených krajín mala svoje vlastné záujmy, ktoré sa značne odlišovali. Pádom Sýrie malo dôjsť k izolácii a postupnej demontáži Iránu, ktorý je vážnou prekážkou presadenia amerických záujmov v Ázii. Moje tvrdenie podporujú sankcie uvalené na túto krajinu, ktoré mali slúžiť okrem iného k nárastu nespokojnosti domáceho obyvateľstva. Ak by došlo k tomuto scenáru, otvorila by sa cesta k rozkúskovaniu Ruska do sféry Západných záujmov vyvolaním vojny na jeho ázijských hraniciach. Tomuto scenáru zabránilo Rusko svojim vstupom do vojny v Sýrii prakticky úplnou likvidáciou zástupných armád, ktoré by boli schopné viesť vojnu proti Rusku v Ázii. Preto, ak došlo k dohode Trumpa s Erdoganom o odstúpení územia Sýrie pod kontrolou USA pod Tureckú správu musíme sledovať americký záujem, aby sme pochopili o čo sa jedná. Američania nedokázali naplniť svoj zámer začať kúskovať Rusko začatím vojny na jeho ázijských hraniciach. Rusko dokázalo zabrániť scenáru prerastenia lokálnych konfliktov do vojny naprieč celým moslimským svetom od Líbye, cez Egypt, Sýriu, Irak, Irán, Afganistan až do Pakistanu. Teda ak má byť obchodná výmena medzi Tureckom a USA proporčne vyvážená, úlohou Turecka je preniesť vojnu proti Rusku na pôdu Európy. To, že o tom nikto otvorene nehovorí, neznamená, že nikto si to neuvedomuje. Pán minister ZV RF Sergej Lavrov vedomý si situácie ktorá nastala, krátko po ohlásení stiahnutia US army zo Sýrie hovoril o predvídateľnosti krokov svojich zahraničných partnerov. Neskôr apeloval na zdravý rozum svojich Západných partnerov vyhlásením o zodpovednosti za ďalšiu existenciu civilizácie a varoval pred úvahami o vypuknutí jadrovej vojny. Z tohto prehlásenia bolo cítiť smútok a akýsi nedefinovateľný stav rezignácie. Nemecký minister ZV Heiko Maas ako nepriamu odpoveď Lavrovovi v súvislosti s vypovedaním zmluvy o raketách krátkeho a stredného doletu uviedol, že je kategoricky proti tomu, aby sa Európa stala miestom, kde sa bude viesť debata o náraste výzbroje. Jadrové zbrojenie je rozhodne nesprávnou odpoveďou, že Rusko zmluvu INF nedodržuje. Maas však neuviedol, že americké základne na území Nemecka sú napumpované zbraňami ako nikdy predtým. Jadrové zbrane sa nachádzajú v Nemecku, Francúzsku, Taliansku Belgicku a Holandsku. Turecko ani Izrael nespomínam, keďže neležia v Európe. Európa tiež schválila zjednodušenie pohybu vojsk po svojom území.
Je evidentné, že príprava na vojnu medzi Európou a Ruskom prebieha dlhodobo. Západ sa nádejá, že konflikt bude lokálny a zasiahne len krajiny bývalého východného bloku. Naši politici k tomuto scenáru zaujímajú zhovievavý prístup. Práve európski politici sa angažovali v puči na Ukrajine. Cieľ bol jasný, ale nebol naplnený. Vyhnať Ruskú armádu z Krymu. Udalosťami, ktoré nasledovali, Rusko spravilo škrt cez rozpočet Západným záujmom. Muselo sa hľadať náhradné riešenie. Amerika od tohto momentu vybudovala vojenské základne v Rumunsku a Bulharsku. Gruzínsko je taktiež lojálnym partnerom. Ruské loďstvo je potrebné zacviknúť v Čiernom mori. Infraštruktúra v čiernomorských krajinách bola od neúspechu na Kryme dobudovaná, zostávalo len presvedčiť Turecko a pretiahnuť ho opäť na svoju stranu. Obkolesenie Ruska a jeho uzavretie v Čiernom mori bolo dokonané.
Situácia v Sýrii bola v poslednej dobe patová. Zvyšky teroristov sú dislokované v Idlibe. Ich počet sa odhaduje na niekoľko desiatok tisíc (až 70,000) bojovníkov. Sýria deklarovala svoj záujem prevziať postupne kontrolu nad celou krajinou. Vojna v Sýrii dovolila Turecku vyrásť na regionálnu mocnosť, ktorá má čo povedať do diania na Blízkom východe. Preto Turecko bolo prizvané zúčastniť sa rokovaní v Astane a aktívne sa podieľať na mierovom procese v Sýrii. Práve Turecko však blokuje riešenie v Idlibe. Prečo? Turecko do vojny v Sýrii vstupovalo so zámerom naplniť svoje veľmocenské záujmy. Niektorí analytici hovoria o Erdoganových osmanských snoch a nebudú ďaleko od pravdy. Práve sny o obnovení Osmanskej ríše pravdepodobne stáli v pozadí odchodu USA z pozícií v Sýrii. Erdoganovi bola prisľúbená možnosť zaujať pozície po odchode US-army na severe Sýrie a východne od Eufratu, v časti krajiny bohatej na ropu. Vznik Kosovskej armády, ohlásený kosovským prezidentom vypovedá o dvoch veciach. O tom, že USA pracujú na rozdúchaní konfliktu v Európe a taktiež o smerovaní tureckého osmanského sna aj k európskym teritóriám. Kosovská armáda môže byť vhodnou destináciou pre desiatky tisíc bojovníkov z oblasti Idlibu. Prevzatie kontroly nad časťou Sýrie Tureckou armádou by dovolilo uvoľniť bojovníkov z tejto oblasti a na ich základe postaviť kosovskú armádu. Turecko taktiež vzápätí po ohlásení odchodu USA zo Sýrie započalo tvrdé ataky voči existujúcemu status quo s Gréckom. Podhodiť akémukoľvek regiónu národný, či náboženský problém vždy bolo príčinou ozbrojených konfliktov. Práve túto metódu použil Trump pri „obchodnom“ telefonáte s Erdoganom. Turkovi, ktorý chce silou-mocou vstúpiť do histórie, znamenal prísľub naplnenia osmanských snov ako somárovi zavesiť pred nos mrkvu. K vstupu Turecka do Sýrie majú však čo povedať Rusi, ktorí sa nachádzajú na území Sýrie v súlade s medzinárodnými dohodami.
Práve dnes (29.12.2018) sa stretáva turecká delegácia vysokopostavených štátnych úradníkov na čele s ministrom ZV, ministrom obrany a šéfom tajnej služby so svojimi náprotivkami v Rusku. Výsledky rokovaní tejto skupiny viac napovedia o ďalšom vývoji nielen v Sýrii. Avšak očakávať zásadný prelom nie je možné, pretože Rusko nemôže zradiť svoje principiálne postoje. Znamená to rozkol záujmov medzi Tureckom a ostatnými partnermi z Astany.
Ďalší vývoj nedáva žiadny dôvod na optimizmus. Ak si zhrnieme holé fakty, zacítime dych vojny. USA po ohlásení svojho odchodu zo Sýrie súčasne ohlásili vybudovanie dvoch vojenských základní na území Iraku. Jednu priamo na hraniciach so Sýriou, južne od hraničného priechodu pri meste Al Bukamal, druhú, asi 100 km južne od súčasnej výcvikovej základne v At Tanf pri dôležitej križovatke ciest medzi Sýriou, Irakom a Jordánskom. Z týchto základní má byť kontrolovaný pohyb na južných hraniciach Sýrie a zamedzené dodávky zbraní a bojovníkov z Iránu. Jedná sa o ochranu záujmov Izraela. Zo severu bude situáciu kontrolovať Turecko, ktoré by malo obsadiť uvoľnené teritóriá po americkej armáde. Lenže Rusi toto nedovolia, žiadajú zachovanie celistvosti krajiny. Zatiaľ. Pri poslednom ataku izraelského letectva proti vojenským a civilným cieľom na území Sýrie v období Vianoc bola ohrozená civilná letecká doprava a pristátie dvoch civilných strojov opäť Izraelci využili ako krytie pre svoj útok. Zo Sýrskej strany bola nad izraelské územie vystrelená jediná raketa SA-5, ktorá aktivovala protivzdušnú obranu a spôsobila paniku medzi domácim obyvateľstvom. Rusko a Sýria pohrozili Izraelu, že žiadny ďalší letecký útok sa nebude konať, lebo zasypú izraelské letectvo strelami SA-5 hneď z niekoľkých batérií hlboko nad centrálnym Izraelom .
Tak si to zhrňme:
Ukrajina je tlačená do konfliktu s Ruskom. Predpokladám, že pokým prejde k preskupeniu síl na geopolitickej šachovnici, konflikt bude v útlme. 2-3 mesiace. Európa je pripravená na ozbrojený konflikt. Infraštruktúra v krajinách okolo Čierneho mora vybudovaná. Čierne more uzavreté stiskom krajín lojálnych USA. Vznik Kosovskej armády. Zjednodušením pravidiel migrácie je uľahčený prevoz terorizmu na územie Európy. Európa je zmietaná vo vnútornom spoločensko-hodnotovom konflikte. Hrozí odklon post socialistických krajín od jednotnej politiky a vymanenie sa spod vplyvu EÚ a USA. Protiruská hystéria je na svojom vrchole. USA stoja pred finančným kolapsom. Nie je ochota Európy na riadený odchod zo súčasného stavu. Treba si uvedomiť, že množina okolností, ktoré sú ideálne pre začatie ozbrojeného konfliktu proti Rusku je na svojom maxime. Už nikdy nemusí byť pozícia na začatie konfliktu s Ruskom na pôde Európy vhodnejšia ako v prichádzajúcom roku. Ak dokáže Európa nutkanie pokoriť Rusko ustáť bez následkov, bude sa to rovnať zázraku. Táto mašinéria sa už nedá zastaviť, môžeme sa jej však vyhnúť prezieravou politikou našich predstaviteľov. Teraz som mal na mysli Slovensko, pretože debiĺita predstaviteľov EÚ má na ružiach ustlané a nedáva žiadne záruky, že Európu nenechajú zhorieť v ohni vojny. Začiatok ozbrojenej konfrontácie je možné očakávať kedykoľvek od tohto momentu. Najvhodnejšia konštelácia bude na jar, po preskupení síl a zaujatí pozícií a načasovaním vonkajších okolností. Pravdepodobnosť, že provokácie prebehnú na viacerých frontoch súčasne je vysoká. Toto všetko za predpokladu, že nedôjde k protiťahu na geopolitickej šachovnici, ktorý zneutralizuje súčasný pretlak.
Rusko je momentálne jediná krajina na svete, ktorá má predpoklady naplniť svoje historické poslanie a garantovať slobodu aj iným štátom, národom, či krajinám. Verme, že chúťky Západu budú Ruskom uriadené správnym smerom, alebo neutralizované a ozbrojený stret, ktorému sa už nebude možné vyhnúť sa rozplynie v lokálnej bitke. Aké následky to bude mať pre Európu a aké zmeny to spustí popíšem niekedy inokedy.
P.S. Podľa posledných informácií, Rusi nedali súhlas na turecké vojenské kroky v Sýrii a vyžadujú, aby boli spoločne koordinované. Pre Turecko to znamená komplikáciu a bude to zdrojom rýchleho rozkolu. Bude sa hrať o čas. Veľa ho nezostáva.