Určité daňové úniky sú tolerované. Je zníženie odvodov cesta pre Slovensko?

Od populistických politikov počujeme často, že je nutné znížiť odvody z miezd. Ak ich znížime, bude to viesť k vyšším mzdám ľudí. Čo firmy menej zaplatia na odvodoch môžu dať zamestnancom. To rozbehne domácu spotrebu a všetci sa budeme mať dobre a bude tu nirvána. Otázka zostáva je to pravda? Alebo sú to bludy a profitovať bude na tom iba niekto? Kto?

Väčšina národa má pocit a podľa toho aj volia, že je podstatné to, aby sme tu mali množstvo zahraničných investícií, ktoré vytvárajú veľa pracovných miest. Nie je zaujímavé koľko to stojí, či sa to oplatí, ale podstatné je, že prídu a bude dosť práce. Nezamestnanosť je veľký strašiak pre ľudí a nechcú zažiť, čo tu mali po Havlovi a jeho zrušení slovenského zbrojného priemyslu a následne úpadku celej ekonomiky.

Zahraničné investície nadnárodných korporácií pri príchode kdekoľvek majú očakávania – 1. nulové dane z príjmu 2. podpora od štátu – zaplatenie vybudovania sietí na pozemku, kde bude stáť fabrika / zamestnávateľ. Preto počujeme, koľko dostala zahraničná firma peňazí, pretože sumár týchto výhod je vysoký. Investor chce tie siete aj preto, lebo ak odíde, štátu tieto aktíva zostanú vo forme vybudovanej infraštruktúry a investor nechce byť viazaný na danú krajinu. Nič ho k nej neviaže, chce využiť situáciu s nízkou cenou pracovnej sily, či inou výhodou. To je deal, do ktorého vstupujeme pri príchode týchto investícií. Výhodný pre investora a relatívne výhodný pre krajinu, inak by sme to nerobili. Teraz nejdem posudzovať reálnosť tejto výhodnosti, ale zameriam sa na odvody a dane.

Naša a EU legislatíva bola deravá v zmysle daní z príjmu. Zahraničné spoločnosti si zisk zo spoločnosti odlievajú do krajín iného zdanenia ako chcú rôznymi spôsobmi tak, aby platili minimálne až nulové dane z príjmu. Pozor, toto sa týka aj slovenských subjektov, ktoré sa tvária a podnikajú na Slovensku ako zahraničné subjekty. V poslednom čase sa aj prijali funkčné zákony proti prelievaniu peňazí – transfer pricing. Je pravda, že celá táto daňová pasáž daňovej sústavy o transfer pricingu je extrémne subjektívna a môže viesť sama o sebe k obrovských daňovým neurčitým rizikám. Čo by však ich uplatňovanie prinieslo v praxi? Začali by sme dodatočne zdaňovať zahraničné korporácie, čo oproti ich očakávaniu – nulová daň by viedlo k ich potenciálnemu dlhodobému odchodu. Druhým problémom by bolo to, že už by tu noví investori neprišli, lebo iné krajiny stále poskytujú túto výhodu. Odchod investorov, prípadne malý príchod nových spôsobuje politické turbolencie a to politici nechcú. Preto daňové úrady neriešia platnú legislatívu, nedodaňujú subjekty transfer pricingu a politici sa tomu iba prizerajú a zatvárajú oči pred reálnymi daňovými únikmi. Ale to nie je iba na Slovensku, ale v celej EU. Štátne inštitúcie v tomto reálne tolerujú neplatenie daní.

Ale ak nemôžeme zdaniť investorov, tak ako môže štát aj naďalej fungovať bez daňových príjmov? Nemôže. Reálne, odvody za zamestnanca sú často jediné reálne daňové zaťaženie spoločností s predajom v zahraničí umiestnených na Slovensku. Preto nedochádza k ich zníženiu, pretože by to viedlo k nulovému daňovému zaťaženiu investorov.

Čo však sa deje s domácimi podnikateľmi? Majú toto zaťaženie a zároveň musia znášať všetky dodatočné daňové a investičné náklady, ktoré zahraničný investor nemá. Dochádza k veľkej disproporcii na trhu, kde veľký a zahraničný má neporovnateľné výhody oproti našim, malým. Investori väčšinou nekonkurujú domácim na rovnakom trhu, avšak v tomto konkurenčnom boji nastáva to, že v nejakej inej krajine má veľká nadnárodná spoločnosť takúto výhodu a likviduje množstvo menších konkurentov v rôznych krajinách, teda aj v našej. Dlhodobo je toto politika zvýhodňovania veľkých pred malými. Malý podnikateľ má nevýhodu oproti veľkým aj v množstve fixných nákladov čo všetko musí zabezpečiť, pričom pri veľkej firme sa tieto náklady rozložia nižšie na jednicu tržieb. Celé toto vedie k stále vyššej likvidácii menších podnikateľov v rámci celej EU, prípadne ich business musí prinášať oveľa vyššiu pridanú hodnotu – teda mať vyššiu cenu, aby sa uživili.

Ako to teda vyriešiť? Investori nemajú radi pojem daň zo zisku, ale nejaká dodatočná položka v bežných nákladoch, ktorá napriek tomu nezaťaží výsledovku natoľko, že sa stále oplatí podnikať je akceptovateľná. Hoci svojou povahou by to bola takisto daň, ale tým, že by to bolo v operatívnych nákladoch by to bolo oveľa akceptovanejšie ako daň zo zisku. Takouto položkou by mohol byť napríklad jednoduchý odvod z obratu. Zahraničné firmy, ktoré tu majú celú výsledovku aj so spotrebou materiálu plánujú Ebit/Tržby vo výške 5% a odvod napríklad 1% z obratu predaja do zahraničia by mohol vo väčšine prípadov fungovať zhruba ako 20% daň z príjmu, ale svojou povahou by tak neodpudzoval. Investorov s vysokou pridanou hodnotou by sa toto nijako výrazne nedotklo a pre nich toto riešenie reprezentuje stále nedostatočné zdanenie. Takýchto investorov tu potrebujeme čo najviac, pretože pri nedostatku pracovnej sily nebudú vzdychať a ojkať, že majú málo, ale jednoducho zvýšia mzdy, pretože im to ich výsledok v pohode dovoľuje. Napriek tomu zatiaľ nevidím ako na nich, pokiaľ reálne nevznikne tlak na ich zdanenie v celej EU. Vtedy si myslím, že tieto peniaze aj tak nepôjdu do slovenského rozpočtu, ale možno by mohli znížiť náš príspevok do EU.

No a čo so spoločnosťami, ktoré tu nemajú „celú výsledovku“ a používajú na tržby iba prácu vo mzde? Toto je primárne podnikanie kvôli ktorému tu máme vysoké odvody. Musíme sa rozhodnúť, či takéto spoločnosti reálne zdaníme, alebo to „necháme tak“. Pri týchto spoločnostiach mzdové náklady tvoria viac ako 80% nákladov, avšak ostatné náklady na konečný produkt v spoločnosti nenájdete. Tu namiesto komplikovaného transfer pricingu je takisto jednoduché zaviesť odvod z predaja. Jeho výška však musí byť výrazne progresívnejšia, možno do výšky až 20%, čo v celkovom súčte výsledovky zahraničného podnikateľa by mohlo znamenať v priemere zdanenie okolo 20% z aktivít na Slovensku.

Samozrejme úlohou tohto blogu nie je exaktne vypočítať koľko čoho, ale trošku lepšie vysvetliť situáciu a možno inšpirovať zákonodarcov, keď sa im podarilo zaviesť odvod pre zahraničné obchodné reťazce, možno je čas aj urobiť poriadok so zvyškom. Dobré by bolo začať odstraňovať deformácie trhu, zvýšiť zdanenie tých, čo neplatia dane dostatočne a urobiť systém spravodlivejším ako je aj pre domácich podnikateľov.

Preto počiatočné návrhy populistov o rýchlom znížení odvodov z miezd by boli primárne v prospech veľkých korporácií. Korporácie takisto nemajú dôvod sa deliť o toto zníženie so zamestnancami a zvyšovať ich mzdy. Veľké korporácie u nás majú výrazný podiel na HDP. V tejto chvíli by viedlo zníženie odvodov iba k zníženiu daňových príjmov, ktoré by zaplatili domáci podnikatelia alebo by to viedlo k zníženiu rozpočtov zdravotných a sociálnej poisťovní, čo by viedlo k zníženiu všetkých zdravotných či iných starostlivostí o občana pokiaľ by to nevykryli politici z iného. Ale z čoho?