Na pozvanie PANAP – Aliancia ochrany mieru, ktorá v Bratislave zorganizovala medzinárodnú konferenciu s názvom EÚ: „Únia suverénnych európskych štátov alebo diktát Bruselu?“ za  účasti politikov z Európy, Ruska a USA som 10. novembra 2018 vystúpil s dole pripojeným prejavom:    EÚ a euroázijská únia: rivalita alebo spolupráca?

Na  pozvanie PANAP – Aliancia ochrany mieru, ktorá v Bratislave zorganizovala medzinárodnú konferenciu s názvom EÚ: „Únia suverénnych európskych štátov alebo diktát Bruselu?“ za  účasti politikov z Európy, Ruska a USA som 10. novembra 2018 vystúpil

s dole pripojeným prejavom:    EÚ a euroázijská únia: rivalita alebo spolupráca?
„Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
je pre mňa veľkou cťou mať možnosť prihovoriť sa Vám na tejto významnej konferencii. Jej význam spočíva v tom, že ponúka možnosť nielen posúdiť, ale aj podporiť perspektívu uplatňovania novej kultúry v medzinárodných vzťahoch. To si rovnako uvedomujeme my v Európe, ako aj naši partneri v Euroázijskej únii.
Obe naše regionálne organizácie majú svoje problémy. Niektoré si musia riešiť sami, niektoré sa dajú riešiť spoločne.
Rivalita je ľudskou vlastnosťou, niekedy aj dobrou. Napríklad v obchode prináša potrebu neustáleho vylepšovania kvality a technickej vyspelosti. Nie je potrebné s ňou osobitne bojovať. Rivalita by ale, najmä vo vzťahoch suverénnych štátov, nemala nikdy obsahovať používanie nedovolených prostriedkov voči partnerom, či konkurentom. Takých prostriedkov, ktoré nie sú medzinárodne ani vnútroštátne právne uznané ako prípustné. Hovorím o používaní hospodárskych a politických sankcií bez súhlasu OSN, namierených nielen na ovplyvnenie politiky oponenta, ale najmä kvôli získaniu hospodárskych výhod na úkor druhých. Problém spočíva v tom, že na presadzovanie takýchto nezákonných sankcií sa používa sila alebo hrozba použitia sily a súčasne sú to kroky mimo dohodnutého a všeobecne uznávaného rámca princípov medzinárodných vzťahov.
Ak si položíme otázku, či vzájomné vzťahy medzi EÚ a Euroázijskou úniou majú nejakú perspektívu, treba začať od toho aké hodnoty alebo metódy vo svete my, štáty západnej civilizácie presadzujeme. Pripomína to morálne poučenia z rozprávok z detstva o zrkadlách, či krivých alebo o zrkadle hovoriacom pravdu. Mám na mysli napríklad zasahovanie do suverenity iných štátov, likvidáciu civilnej infraštruktúry nepohodlných krajín ako akéhosi trestu za neposlušnosť. Ak k tomu pripočítame dobre organizovanú jednostrannú a násilnú mediálnu propagandu, ničiacu všetko, čo by mohlo len naznačovať iný slobodný názor, dostávame sa k morálne neprijateľným falošným hodnotám. Téza „zisk nado všetko“, prináša len rozvrat. Je veľa toho s čím sa ani pri najlepšej vôli nedá v politike niektorých veľmocí a žiaľ aj EÚ súhlasiť. Tu vládne prehnaná neoliberálna filozofia byrokracie, ktorá príkazmi a zákazmi riadi všetko, čo sa len dá. Omnoho vážnejšia je dlhodobá snaha o degradáciu ľudskej morálky postavenej na historických kresťanských hodnotách extrémnymi liberálnymi ideológiami. Rovnako pretláčanie zvrátených sociálnych experimentov miešania a vytvárania nových rás a nových národov. Terčom je najmä mladá generácia. Hrozí strata kultúrnej a osobnostnej identity človeka. Nemožno súhlasiť ani so snahou o odstránenie suverénnych štátov a posilnenie tzv. suverenity Únie. Taká suverenita je imaginárna. Nikde nie je zakotvená a je vždy odvodená od časti suverenity, ktorú členské štáty dočasne preniesli na Úniu v záujme plnenia spoločných cieľov. Žiaľ opäť ide o násilný proces. Nie všetky členské štáty sú naklonené scenáru, kedy sa má Európska únia ako medzinárodná organizácia zmeniť na akýsi nový superštát. Svoju štátnu suverenitu si musíme brániť. Nikto iný to za nás neurobí. V EÚ dlhodobo uplatňovaný program, tzv. „Východného partnerstva“ sa vo svetle možnej rodiacej sa spolupráce medzi EÚ a Euroázijskou úniou podľa môjho názoru javí skôr ako prekážka, ktorá v sebe nesie charakter istej neúprimnosti. Nie je vo svojich cieľoch transparentná a nemá v zásade inú funkciu ako lákanie a rozširovanie svojho politického vplyvu proti prudko rastúcej medzinárodne pozitívnej autorite Ruskej federácie. Je to zastaraný, kŕčovitý a neperspektívny program. Som presvedčený, že skôr, či neskôr ho bude potrebné transformovať v prospech spolupráce s RF a nie izolácie štátov od RF.
Skutočnými hodnotami musia naďalej zostať stáročiami tvorená morálka humanizmu, zachovanie národnej kultúry a tradícií, prirodzená snaha ľudí o vzájomnú spoluprácu, cit pre spravodlivosť. Dôležitá je bezpečnosť spoločnosti, ochrana práv a slobôd jednotlivca, zdravý vývoj rodiny, výchova a kvalitné vzdelávanie mladej generácie. To dokážu zabezpečiť len suverénne štáty. Hovorím to ako právnik a sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Hovorím to ako človek. Dnes nenastal čas na odstránenie suverénnych štátov. Naopak, dnes sme v etape potreby posilňovania národného povedomia, hrdosti, potreby ochrany vzácnej rozmanitosti a osobitosti kultúr národov sveta. Musíme si chrániť našu ľudskú civilizáciu.
V EÚ žije mnoho národov, mnoho kultúr a ľudia rôznej viery. Sme k sebe tolerantní. Európa má za sebou búrlivú históriu, ale čo sa dnes deje v EÚ s ilegálnou migráciou nie je pozitívne. Je to memento toho, že ak poľavíme v rešpektovaní medzinárodného práva a ak si nedôsledne obhajujeme vlastnú nezávislosť, stále existujú sily, ktoré nás o našu suverenitu a aj existenciu dokážu pripraviť. Morálne stabilná skupina štátov V4 a ďalších rovnako zmýšľajúcich partnerov môže slúžiť pre celú Európsku úniu ako zdroj povzbudenia. Rád by som v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že sa rozumným politikom v EÚ podarí korigovať vnútorný nepriaznivý trend, pretože EÚ je dobrý základ pre spoluprácu národov. Nesmie sa stať ich hrobárom.
Euroázijská únia sa od svojho vzniku, napriek protiprávnym ekonomickým a politickým sankciám západných krajín, žiaľ aj členov Európskej únie, prejavila ako mimoriadne životaschopná a odolná. Rok 2015 tu bol pravdepodobne veľmi zložitým rokom. Ale bol to aj rok začiatku priamej akcie v rozhodnom boji proti starým metódam vyvolávania vojnových konfliktov a terorizmu vo svete. Vznikajúca Únia si tak musela obhájiť svoje pozície aj voči nepriazni, politickým tlakom, mediálnym dezinformáciám a hospodárskym stratám. Možno súhlasiť s konštatovaním, že Euroázijská únia sa snaží v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) odstrániť bariéry a vytvárať novú atmosféru vzájomných obchodných vzťahov. Zdá sa, že si v EÚ dostatočne nevážime iné suverénne štáty a národy, často sa k nim neoprávnene chováme spôsobom pripomínajúcim akúsi nadradenosť.
Vzájomná spolupráca je jednoznačne potrebná, perspektívna a prospešná. Nesmieme jej klásť prekážky. Nemáme sa čoho báť, ani v EÚ, ani v Euroázijskej únii. Bojí sa len ten, kto hľadá nepriateľa. Spolupráca je aj otázkou bezpečnosti. Dobre spolupracujúci partneri nemajú záujem o vzájomnú vojenskú konfrontáciu. Musíme si vážiť jeden druhého. Snažme sa sformulovať a realizovať spoločnú víziu rozvoja. Akútne potrebujeme stabilizáciu a konsolidáciu vzájomných vzťahov. To sa nedá, pokiaľ sa nebudeme navzájom počúvať, pokiaľ by sme neboli ochotní akceptovať, že naši partneri majú tiež svoje prirodzené a oprávnené záujmy.
Spájanie krajín s cieľom vzájomne výhodnej obchodnej, kultúrnej a inej spolupráce či v EÚ alebo v Euroázijskej únii treba považovať za ďalekosiahlu perspektívu nielen pre tieto regionálne organizácie, ale aj pre ostatný svet. Ako kandidát na funkciu prezidenta SR v budúcoročných voľbách si dovoľujem konštatovať, že na Slovensku, ako aj vo veľkej časti EÚ výrazne silnejú rozumné argumenty podporujúce spoluprácu, pokojné spolunažívanie, bezpečnosť a mierový rozvoj národov sveta. Unikátnou možnosťou významne napomôcť tomuto procesu sa môže stať práve všestranná spolupráca oboch našich silných regionálnych zoskupení, ako už povedali rozumní ľudia predo mnou, od Atlantiku až po Tichý oceán.“