Láska je fenomén prejavov. Pestrosť Lásky túžime spoznať, pochopiť a zdravo žiť obdobne, ako sa veda snaží preskúmať a popísať kvantový svet. Čo o Láske vieme?
Odpradávna bol človek predmetom skúmania svojich prejavov, správaní a postojov. Cesta človeka niekde začína, dosiahne prah poznania, skúseností, múdrostí a s mnohými ďalšími kvalitami zavŕši fyzickú púť v časopriestore.
Počas vývinu človeka sa už v dávnych časoch sformovali charakteristiky človeka pre neho samého a pre spoločenstvo užitočné a škodlivé (pozitívne a negatívne, čnosti a neresti).
Jednou z božských čností, ktorou jeho stvorenie – človek disponuje, je práve najčastejšie skloňovaná láska.
Slovenčina nám známe podoby lásky jedným slovom nevie vyjadriť, snáď opisom, preto sa stále v hovorovej reči a písomníctve používajú inojazyčné známe mutácie pomenovania a ich zväčša málo známe významy.
Definícia – láska
Slovník katolíckej dogmatiky – Wolfgang Beinert
Láska je teologický základný pojem, pokiaľ sa ním označuje skutočnosť, ktorá dáva Božej existencii čo najjasnejšie a najhlbšie sa prejaviť a ktorá preto musí byť najvyššou pohnútkou pre všetko ľudské tvorivé konanie z viery.
Krátky slovník slovenského jazyka:
- kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu,
- náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť.
Collins English dictionary:
- byť k niečomu, niekomu veľmi naklonený, prežívať náklonnosť k niečomu, niekomu,
- kresťanstvo, Boží dobrotivý postoj k človeku.
Dictionary of Theological Terms by Alan Cairns:
„Božia láska“ je špecifický aspekt Božej dobroty.
Gréčtina má rôzne slová pre rôzne druhy lásky: agape, storge, eros, fileo.
Grécke slovo agapao: [skrátený Fribergov grécky slovník] = láska, najmä keď je založená na voľbe, deje sa na základe vôle a aktu:
- k osobám, byť niekomu verný (Ef 5.25),
- k Bohu (Mt 22.37),
- od Boha (Ján 3.16),
- prisudzovať nejakej veci hodnotu, tešiť sa z nej,
- žiadať si ju (Lukáš 11.43),
- túžiť po nej (2. Timotejovi 4.8).
Definícia – agapé
Teologický slovník – Karl Rahner, Herbert Vorgrimler
Agapé (grécky = láska), v Novom zákone zvlášť označenie pre lásku všeobecne, najprv Boha k ľuďom, potom tiež ľudí k sebe navzájom a k Bohu; zásadne zvláštny druh lásky, lebo ho spôsobuje Boží Duch.
Príručný lexikón biblických vied – Jozef Heriban
Agapé (gréc. = obetavá láska), biblický pojem. Grécke slovo, ktoré sa v novozákonných spisoch prednostne používa na označenie biblického pojmu lásky oproti ostatným gréckym výrazom s podobným významom, ale s vyhraneným antropocentrickým zafarbením, ako je philía [fília] = bratská, priateľská láska, alebo éros = náruživá, partnerská, či sebecká láska. Agapé je láska Boha k človeku a láska človeka k Bohu. Prejavuje sa aj vo vzájomných ľudských vzťahoch ako charakteristická črta evanjeliového posolstva a je základom kresťanskej viery a mravov povýšením úcty ku všetkému stvorenstvu, dielu Božiemu.
Interpretácie:
- AGAPÉ – Božia láska ku všetkému svojmu stvorenstvu a opätovanie lásky našimi ľudskými schopnosťami a prejavom vedomého a pozitívneho postoja pokornej vďaky Bohu za Jeho dary života nám a vzorného napĺňania zmyslu života vďakou, úctou a rešpektom ku všetkému Jeho stvorenstvu. Najvyšší zmysel uvedomenia a prieniku zmyslov neprejavených a prejavených existencií.
- FÍLIA – bratská, sesterská, rodičovská a priateľská láska vzájomného spolužitia, pomoci, úcty a rešpektu v rodine a k osobám známym. Zodpovednosť za rod a rodová spolupatričnosť. Zodpovednosť za spoločenstvá, obec, mesto, krajinu, štát!
- CARITAS – charita, teologická čnosť lásky, láska obety a pomoci neznámym ľuďom v núdzi, v tiesni a v ohrození života. Spolucítenie s ľudskou rasou.
- ÉROS – láska radostná – manželská (heterosexuálna), darom i plodom je splodené a v radosti prijaté potomstvo a v láske obetavé a zodpovedné zaistenie vzájomného rodinného prostredia prípravy rodových nástupcov v úcte, vďake, pokore, zručnostiach, profesii, osobnosti.
- AMOR – mytologická láska, ktorej zmyslom je dobro, krása, harmónia, poznanie, múdrosť, túžba i obeta.
- SORGE – z nemeckej mutácie láska obety, pomoci, byť starostlivým, dbať o druhých, postarať sa, zariadiť, zaistiť, alebo aj zabezpečiť niekomu základné životné potreby, bezpečnosť.
Putovanie Cirkvi dejinami bude i v novom veku vyžadovať celý rad vecí, ak by však mala chýbať láska (agapé), potom by bolo všetko ostatné márne. Sám apoštol Pavol nám to pripomína: Aj keby sme hovorili jazykmi ľudskými a anjelskými a mali vieru, ktorá prenáša hory, ale nemali by sme lásku, všetko by to bolo márne (1 Kor 13,2). Láska je naozaj „srdcom“ Cirkvi, ako to veľmi dobre pochopila svätá Terézie z Liseux, odborníčka na scientia amoris (vedu lásky): „Pochopila som, že Cirkev má srdce a že týmto srdcom je planúca láska. Pochopila som, že iba láska dáva pohyb údom Cirkvi […] Pochopila som, že láska v sebe zahŕňa všetky povolania, že láska je všetkým.“
Hlbší pohľad do biblického prístupu k otázkam morálneho jednania dáva učenie a život Ježiša Krista – viď napr. Kázanie na hore. To Jeho „nóvum“, ktoré presahuje všetky ľudské pokusy o definovanie základu morálky je možné zhrnúť do jediného slova: „Láska.“ Nie akákoľvek láska, ale top láska „podľa Ducha Božieho“. V biblickej terminológii nenachádzame špecifikovanú lásku romantickú, materskú, priateľskú, ale lásku typu „agapé“. Lásku, ktorú sme mali možnosť vidieť u Pána Ježiša Krista. Lásku, ktorú môžeme vypozorovať (vycítiť, vytušiť) z jeho spôsobov jednania s druhými ľuďmi – nech to bol ktokoľvek. Lásku, ktorú sa môžeme pokúsiť definovať – i keď iba veľmi približne vo dvoch dimenziách – z hľadiska myšlienkového – poznávacieho (kognitívneho) ako „pravý opak narcizmu“– namyslené a pyšné videnie seba samého, ako stred (pupok) sveta. Z hľadiska jednania, ako pravý opak totálneho egoizmu (presadzovať vždy a všade iba svoj vlastný záujem).
Odpoveď na otázku, ako ďalej žiť s LÁSKOU – AGAPÉ je jednoznačná:
„Potrebujeme doplniť súčasný etický = morálny systém láskou. Iba tak môže byť životaschopný. Bez lásky typu agapé život nie je úplný – ani život jednotlivca, ani život spoločnosti.“
Pre tých, ktorí sa rozhodnú doplniť svoje poňatie láskou – prekračovať ju – transcendovať ju láskou, platia aj ďalšie slová Pavlove: „Tí, ktorí nemali zákon a hrešili, tiež bez zákona zahynú; tí, ktorí poznali zákon a hrešili, budú odsúdení podľa zákona. Pred Bohom nie sú ospravedlnení tí, ktorí si zákon vypočujú; ospravedlnení budú tí, ktorí zákon svojimi činmi naplnia.“
Láska vždy existovala vo všetkých nuansách, vždy bola hybnou i tvorivou silou a premostením existencie človeka a pokiaľ odhalíme aj jej najjemnejšie odtiene k obohateniu nášho života a života v spoločenstvách, v ktorých žijeme, pracujeme a oddychujeme, práve láska obetavá, milosrdná a odpúšťajúca nám je zdravým fundamentom pre radosť, vnútorný pokoj, istoty a spásu človeka.
Láska je dobrotivá, láska odpúšťa, láska nezávidí.
Deficit kázania o láske a čnostiach a ich realizácie v každodennom živote nám charakterizuje stav spoločnosti, rodiny a jednotlivcov.
Nikdy nebolo takej doby, že by bol prebytok lásky, úcty a rešpektu, ani v dobe mieru ľudstvo nedokázalo vytvoriť raj na zemi, raj tvorený láskou, ochotou, obetou, dobrou vôľou pomoci, úctou, rešpektom, trpezlivosťou…
CHARITA = CARITAS = LÁSKA
Túto rovnicu poznáme z každodennej reality pomoci núdznym, takej pomoci, ktorou systém vie kvalifikovane a solidárne zabezpečiť štandardy ľudskosti. Avšak vieme, čo si pod charitou v jej úplnosti máme v mysli vybaviť? Áno, charita, to je dobročinná organizácia ochotníkov, ktorá pomáha napríklad pri záplavách, nešťastiach ap… Ale ako to súvisí s tou láskou? Akú úlohu tam zohráva?
Celé naše 20. storočie znehodnocovalo výraz „láska“ vymedzením a redukciou iba na telesnosť – sex. Samozrejme, že na telesnosti nie je nič zlého, ale patrí iba k jednému typu lásky, k érosu. A nemôže byť glorifikovaná a povýšená na jediný cieľ človeka, na vzájomné vzťahy stupňujúce sa v bezbrehom zneužívaní a ošiali mamonu, chamtivosti, bohatnutia, vplyvu, moci…
Láska má totiž ešte druhý rozmer – lásku agapé. Lásku človeka k človeku iba preto a práve preto, že je človek, hoci aj chudobný, chorý, zavšivený, zlý. Nie anonymné masy ľudí, ale každý konkrétny človek, jediný a jedinečný, ako pixel jedného obrazu – obrazu Stvoriteľa. Bez érosu a sexu sa dá žiť i prežiť. Bez agapé – vzájomnej lásky sa dá iba živoriť! Súčasné 21. storočie nám čoraz viac roztvára nožnice možností a potrieb Lásky ku zdravému životu.
Človek je jednota tela a duše. Duša vníma lásku agapé, ale tiež okolitú zlosť, nevšímavosť, ľahostajnosť, neprávosti okolo seba. Ako telo vníma teplo, sýtosť, dostatok, či pohodu. Keď postavíme dom pre starých ľudí, musí byť moderný, musí mať sociálne zariadenie na izbách, musí tam byť teplo a zdravá strava. Ale musí tam byť tiež láska agapé. Každý, kto tam bude žiť, musí vnímať, že je pre nás dôležitý, že ho máme radi a že je členom našej charitnej rodiny. Láska agapé je ako bumerang, ktorý keď človek dá, vráti sa mu. Niekto láskavý sa na Vás usmeje, niekto láskavý sa za Vás pomodlí, niekto láskavý Vám daruje jabĺčka zo záhrady, alebo cukrík pre radosť, a niekto láskavý trebárs dá finančný dar na prevádzku tohto domu.
Keď niekomu chceme pomôcť, nesmieme ho tým urážať a ponižovať ho. „My máme trochu viac, tak sa s Vami rozdelíme.“ Urobíme to s úsmevom na perách a nebudeme čakať na poďakovanie, ani mu nebudeme vnucovať, ako má s naším darom naložiť. Je úplne jedno, či ide o nášho bezdomovca, alebo inojazyčné dieťa. Nakoniec láska agapé sa vždy vráti. Nielen od ľudí, ale tiež od Tvorcu – Boha. Ona je odleskom Božej lásky k nám ľuďom – ku každému z nás bez rozdielu kontinentu, farby pleti, národa, príslušnosti. Iba láske treba otvoriť vrátka, zamknuté vrátka svojho srdca. Aby sa nám mohla láska aj vrátiť a urobiť nás lepšími, krajšími, osobnostnejšími a vznešenejšími.
Láska – agapé – fília – charita – éros – amor
Pozrime sa na svoj život ešte raz, možno uvidíme ten zázrak v nás! Človek je plný nádherných myšlienok, ktoré nám môžu zlepšiť život už len tým, že si ich vezmeme k srdiečku… Pozrime sa na svoje úžasné nástroje – údy – ktorými môžeme tvoriť, pracovať, hladiť, činiť dobro sebe i ostatným okolo nás a ďalšie zázraky ani netreba vyhľadávať, treba len nechať voľný priechod… Všetky tie možnosti sú v nás. To len my sme akosi leniví a ani ich nehľadáme.
Človek má v sebe aj ľudský rozmer, možno mu to ešte nikto nepovedal, aby ho v sebe objavil! Človeče, hľadaj ho v sebe – máš ho naozaj uložený v sebe! Máš v sebe obrovský potenciál, alebo zatiaľ chaos? Zmeň to, lebo to zmeniť pri dobej vôli môžeš.
Jedna veľká múdrosť hovorí: „Ži a nechaj žiť!“ Ale… Nebolí nás srdce a nezamýšľame sa nad blízkymi a priateľmi, keď sa im nedarí, keď na nich vidíme, ako prepadajú do mravnej a závislostnej priepasti?
Aj by sme im radi pomohli, častokrát aj chceme, aj vieme ako, ale sme odmietnutí!
Útecha typu: „Kto chce kam, pomôžme mu tam!“, alebo „Komu nie je zhora dané v lekárni nekúpi!“ dosť pokrivkáva na báze nedostatku lásky rady, poučenia, pomoci, láskavého karhania, či príkladnosti. Lebo s charizmatickou láskou otcovskou, synovskou, bratskou, sesterskou, kolegiálnou by sme predsa mohli viac uspieť, než neznámy darca charitatívnou láskou, ktorej šľachetnosť vôbec nechcem znižovať, iba porovnať dve rôzne úrovne lásky k človeku v tiesni, v núdzi, v ohrození ap.
Keď hladného človeka nasýtime je to skutok lásky. Ale keď človeka naučíme úctivo a tvorivo sa správať, aby sa vedel sám sýtiť a aj iných mohol sýtiť a tiež ich to učiť, to je vyššia forma lásky skutku.
Koľko podôb má teda tá láska v živote človeka? Nekonečne veľa! Všade tam, kde sa človek ochotne, obetavo a príkladne pričiní myšlienkami, slovami a skutkami o dobro, prípadne o zachovanie dobra sebe a iným – doma, v rodine, na ulici, v práci, v dopravnom prostriedku, na zábave, v politike a vo verejných, či štátnych službách…
Opakom čnosti lásky je neresť nenávisť, niektoré súčasné zdroje uvádzajú, že tiež strach (známy predkristovský výrok “Ódi et amo!” – “Nenávidím a milujem!”). Negatívum prejavu lásky, deficit lásky poznáme ako závisť, žiadostivosť, poškodzovanie, ubližovanie, neúcta, nactiutŕhanie, znevažovanie, ponižovanie, ohováranie (hovorenie pravdy o iných), osočovanie (hovorenie nepravdy o iných), krivoprísažníctvo, zastrašovanie, vydieranie, tyrania psychická, fyzická, pracovná, ekonomická, finančná (mobbing, bossing, sociopatia)…
Láska má teda naozaj mnoho podôb, iste viac, než je tu zaznamenaných.
Ktorá LÁSKA nás najviac oslovuje? Po ktorej LÁSKE najviac túžime?
Lebo: „Ktorú LÁSKU najviac žijeme – takými sme!“