Ministrom zahraničia musí byť osobnosť, ktorá bráni záujmy Slovenska a nie priemerný globalista

Slovensko sa v zahraničnej politike musí spoliehať na rozlišovanie šedej medzi čiernou a bielou. Korektnými vzťahmi na západe, ale aj na východe. Nemali by sme sa nechať obmedzovať cudzou propagandou a musíme si nájsť vlastnú cestu v sieti medzinárodných vzťahov, ktorá bude prospešná celej krajine a nie len niektorým papalášom, ktorí sú odtrhnutí od reality ako pán Lajčák.

V zahraničnej politike by sme mali v prvom rade myslieť na seba a tvoriť v nej slovenskú pozíciu, akceptovanú medzinárodne.

Byť väčší liberáli ako tí americkí, či byť väčší komunisti ako tí čínski nemá v našom prípade zmysel.

Sme malá krajina v strede Európy a spoliehať sa na medzinárodné právo je veľmi naivné, keďže len za posledných pár dekád bolo veľmocami jasne naznačené, čo sa bude diať ak nejaký štát, alebo územie stojí v ceste ich národným záujmom.

Schovávať sa preto za sukňu nefunkčnej OSN a brániť sa zerodovaným medzinárodným právom je platné asi ako, keby sme sa pokúšali s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky bojovať s Ruskom, čo sa zdá ako úchylný sen ľudí z prezidentského paláca a niektorých mentálne narušených lobistov, vydávajúcich sa za analytikov.

Slovensko sa v zahraničnej politike musí spoliehať na rozlišovanie šedej medzi čiernou a bielou. Korektnými vzťahmi na západe, ale aj na východe. Nemali by sme sa nechať obmedzovať cudzou propagandou a musíme si nájsť vlastnú cestu v sieti medzinárodných vzťahov, ktorá bude prospešná celej krajine a nie len niektorým papalášom, ktorí sú odtrhnutí od reality ako pán Lajčák.

Globálny kompakt o migrácii totiž nie je len o tom, že ako budeme pristupovať k migrácii, ale aj o tom, že za ňu prevezmeme kolektívnu zodpovednosť. Prečo kolektívnu? Pretože najväčší ľudský exodus od čias Druhej svetovej vojny spôsobili liberálne vlády západných veľmocí na čele s USA, Veľkou Britániou, Nemeckom a Francúzskom. Spôsobili ho rozvratom Blízkeho východu a Severnej Afriky a dnes hľadajú spoločného menovateľa, ktorý by zmiernil dôsledky ich konania.

Slovensko by sa v tejto veci preto malo správať tak, aby na seba nepreberalo škodu za vinu iných, len pre to, že náš minister zahraničných vecí zabudol, že nie je Nemec, Brit, Francúz, Američan, ale že je Slovák a pre Slovensko by mal aj pracovať.

Rovnako však Slovensko musí odmietnuť slaboduchý populizmus SNS v migračnej téme. Dankove uznesenie a aj naša neúčasť v Marakéši naozaj nič nerieši. Bude tam totiž 10. a 11. decembra zástupca Európskej komisie a EÚ ako celku. Tá Globálny migračný pakt príjme a následne schváli kvalifikovanou väčšinou. Čo potom ďalej, na to odpoveď od Lajčáka nik nečakal a Danko ju nemá.

Slovensko tak potrebuje nového ministra zahraničia, priemerný globalista ako Lajčák je nám v nadchádzajúcich zložitých časoch viac na škodu ako na osoh.