Vreckový návod na revolúciu, alebo cesta k zmene spoločensko-ekonomického systému na Slovensku 11.

Úvod do ekonomicko – hospodárskej časti.

V súčasnosti prechádza svetové spoločenstvo  významnou spoločenskou zmenou aká prebieha snáď raz za tisícročie, alebo dokonca raz za niekoľko tisíc rokov. Prichádza k spoločenskej zmene, ktorá mnohé zaužívané dogmy postaví na hlavu. Táto zmena našich prístupov je vynútená rozšírením nášho chápania sveta a preto bude nevyhnutne spätá so zmenou ekonomického systému. Proces zmeny je dlhodobý a môžeme s určitosťou predpokladať, že potrvá zhruba do konca nášho storočia, pretože musí dôjsť ku kompletnej názorovo-hodnotovo-generačnej výmene. Obdobie prechodu bude sprevádzané konfliktmi a vojnami na všetkých úrovniach. Ľudstvo sa nachádza na križovatke ciest vývoja a existujú dve základné možné cesty.

Cesta, ktorou sa uberáme smeruje k absolútnemu podrobeniu jednotlivca bez skutočných práv a slobôd, avšak s právami virtuálnymi, s kontrolou jeho pohybu, správania, spotreby, sociálnych kontaktov, riadením jeho konania, v prípade potreby jeho jednoduchej likvidácie. Stačí odpojiť od siete. Koniec existencie, vytlačenie jednotlivca na okraj spoločnosti s následkom možnej fyzickej smrti. Bodka. Lenže táto cesta nie je v súlade s „Božím zámerom“, pretože by znamenala koniec civilizácie, zastavenie vývoja, vytvorenie roboto-otrockej spoločnosti. Radšej nedomýšľajme do dôsledkov. Je preto logické, že musí dôjsť ku konfrontácii. To je ďalšia z ciest.

Táto konfrontácia už prebieha a bude trvať do vtedy, pokým sa nedosiahne sloboda jednotlivca a opäť bude nastolená rovnováha v samotnom bytí. Sprievodným javom tohto konfliktu sú vnútorné, ako aj vonkajšie sociálno-ekonomické vojny, sprevádzané podružnými sprievodnými javmi ako sú ozbrojené konflikty, ale aj migrácia, alebo extrémizmus. Keď tieto napätia pominú, bude nastolený pokoj. Aby k tomu mohlo dôjsť musíme výrazne pokročiť v chápaní zákonov bytia (života). Rozpor medzi zákonmi ľudskými, t.j. zákonmi, ktoré tvoria naši zákonodarcovia, a zákonmi vyššími, t.j. zákonmi existencie, vesmíru, alebo Boha (podľa toho, komu je čo bližšie, jedná sa však o tie isté princípy) vyvoláva disharmóniu vzťahov a z nej vyplývajúce spoločenské pnutia. Toto je možné eliminovať nastavením správnych hodnôt a princípov. Dôležitá je výchova k nim tak, aby sa princípy stali neoddeliteľnou súčasťou budúcich generácií. Toto je najväčšia výzva súčasnosti.

Nie každá krajina ešte disponuje duchovným potenciálom potrebným na svoje prežitie. Hodnoty a princípy sú deformované. Dokonca aj v Európe je situácia medzi krajinami veľmi rozdielna a preto sa dá predvídať, kam sa bude budúcnosť uberať v jednotlivých štátoch Európy. Pri neexistencii dostatočného duchovného kapitálu krajiny, táto skončí v rozvale, aby prešla hlbokým spirituálnym zážitkom, ktorý bude medzníkom jej ďalšieho rozvoja. Tragédiou je úplná neexistencia duchovného základu. Je preto jednoduché odpovedať na otázku: „Ako takáto krajina skončí?“ Niektoré štáty jednoducho neprežijú výzvy doby. Aby krajina bez duchovného základu mohla prežiť a nepodľahla samozničeniu, nutne musí duchovné princípy a učiteľov importovať. Aby tak urobila, musí prijať iný svetonázor, než akým sa riadi. Dnes je táto možnosť striktne odmietaná a tak sa točíme v bludnom kruhu, ktorý po špirále smeruje k ťažším skúškam a náročnejším výzvam. Po vystúpení z kruhu bude možné nastoliť „nový“ spoločenský poriadok a harmonický ekonomický systém. Aké to bude bolestivé záleží od miery a rýchlosti nášho pochopenia.

Čo bude charakterizovať budúcu spoločnosť?

Vývoj smeruje k zmene v súčasnosti preferovaného princípu vlastniť, na princíp byť. Táto jednoduchá veta je základná formulácia, pretože hovorí o transformácii kapitalizmu na iný spoločenský systém a aj o tom, že až keď bude ohrozené naše vlastné bytie, stane sa samotné pre nás prioritou. Bude to bod zlomu nášho myslenia. Ako už bolo popísané v predchádzajúcich častiach, dôraz bude následne kladený na spoločnosť, na funkčné komunity, ktoré spoločnosť tvoria, na rodinu. Ľudia si postupne uvedomia, že nepotrebujú vlastniť, keď môžu užívať. Samozrejme, musia sa o to zaslúžiť. Peniaze sa stanú zbytočné a to hneď z viacerých dôvodov. Zmenou myslenia a postojov k nesebeckému správaniu sa stanú nepotrebnými. Druhým vážnym dôvodom je, že ich funkcia, ako prvku potrebnému k výmene tovarov, bola zneužitá. Dnes sa peniaze samotné stali tovarom a v súčasnosti sa dajú získať bez poskytnutia akejkoľvek pridanej protihodnoty. Preto existujú všetky krízy. V súčasnosti je možné v tejto súvislosti pozorovať zaujímavé javy. Kamkoľvek sa pozriete je potrebné niečo urobiť, vybudovať, opraviť, zveľadiť. Je potrebná ľudská práca, úsilie. Nie sú však peniaze. Peniaze už nie sú motorom, ale brzdou rozvoja spoločnosti, preto sa pre ekonomiku stanú určujúce iné bázy. Objavil sa zaujímavý fenomén, viditeľný v konaní inštitúcií, vlády. V prípade, že je potrebné vyzdvihnúť nejaké odvetvie, alebo segment na vyššiu úroveň počujeme: „Vláda sa rozhodla, zvýšiť rozpočet…, dať dotáciu, podporiť finančne…“ Stalo sa však pravidlom, že úmysel sa míňa účinkom. Ono, bez každodennej mravenčej práce to ani inak nebude možné. Práca je však dehonestovaná, na ľudí, ktorí pracujú, budujú, tvoria hodnoty je pozerané ako na úbožiakov, ktorí sa nedokážu inak dostať k peniazom. Práca je dnes to posledné, čo človek urobí preto, aby mohol existovať. Človek, ktorý sa živí prácou je dnes najviac postihnutý zvrátenosťou nastavenia systému. Je okrádaný priamo (neplatenie faktúr, miezd, nízka cena práce), ale aj nepriamo prostredníctvom daní  a odvodov (premrštená cena za služby poskytované štátu). V prevrátených hodnotách je príčina úpadku spoločnosti a z tohto vyplývajú následky a ich riešenia.

pokračovanie..