Publikované 14.11. 2018 o 23:09 
Počet komentárov:
V tomto príspevku som na príklade karavány migrantov, ktorí sa práve v čase konania najdôležitejších tohtoročných volieb v USA vybrali zo Strednej Ameriky k hraniciam Texasu, poukázal na to, že migrácia môže byť politickou zbraňou. Ale od obhajcov a propagátorov migrácie sústavne počúvame, že migrácia je nutnosť z ekonomických dôvodov.
Máme dôkazy, že je to naozaj pravda?
Politici a mimovládne organizácie, ktoré migráciu propagujú ako pozitívny jav s priaznivým dopadom na demografiu a ekonomiku cieľových krajín, doteraz vyzerali ako tí rozumnejší, triezvejší v porovnaní s odporcami migrácie, ktorých nám médiá vykresľovali ako emotívne motivovaných, prevažne iracionálnym strachom a nenávisťou ku všetkému cudziemu. Všetkým týmto pokrokovým a racionálnym ľuďom bol na smiech plán prezidenta Trumpa na postavenie múru na hraniciach USA ako niečo prehnane drahé, neúčinné a zbytočné. Článok Washington Examiner (s titulkom Šokujúca správa: USA platia viac peňazí za pôrody ilegálnych imigrantov, než by stál Trumpov múr) však prináša o imigrácii určité konkrétne čísla, o ktorých sa zatiaľ nehovorilo a je aj neisté, či ich priaznivci migrácie poznajú.
Ide o to, že podľa štatistík demografického úradu Census Bureau za rok 2014 na území USA verejná služba asistovala pri viac ako 297 000 pôrodoch ilegálnych migrantov a daňových poplatníkov to stálo 2,4 miliardy USD, čo je viac, než Kongres schválil prezidentovi Trumpovi na postavenie múru a zároveň by to stačilo na jeho údržbu počas 10 rokov. Článok vysvetľuje, že väčšina z ilegálnych imigrantov nemá zdravotné poistenie, ale podľa zákonov USA sa základná zdravotná starostlivosť pri pôrode a počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov poskytuje aj všetkým nepoisteným mamičkám, ktoré sú pod hranicou chudoby a to skoro všetci ilegálni imigranti sú.
Pod vplyvom tejto správy som si uvedomil, že kruhy, ktoré v našich krajinách vítajú migrantov a ktoré identifikujeme ako „liberálna kaviareň“, zdôvodňujú migráciu ekonomickými prínosmi, no nezdá sa mi, že by som od nich videl serióznu analýzu podoprenú tvrdými číslami. Tvrdia, že naše obyvateľstvo starne a nebude mať kto pracovať na budúcich dôchodcov, že migranti sa ekonomicky vyplatia, lebo prichádza hotová kvalifikovaná pracovná sila, na ktorú štát nemusel vynakladať detské prídavky ani náklady na školstvo a zdravotníctvo. Ale podoprel tieto teoretické hypotézy niekto analýzou skutočného stavu? U nás nie, načo overovať niečo, čo predsa dá „liberálny ekonomický rozum“.
Pritom nejde „o fazuľky“. Podľa oficiálnych údajov EÚ má EK na roky 2014 – 2020 vyčlenených 7,3 mld. € na podporu migrácie. Tento rozpočet plánuje na roky 2021 – 2027 zvýšiť až na 11,3 mld. €. Sú to prostriedky, ktoré členské štáty odvádzajú do spoločného rozpočtu a Únia ich prerozdeľuje členským štátom formou eurofondov.
Ale nikde materiáloch EÚ som nenašiel zmienku o tom, ako sa tieto vynaložené prostriedky do spoločného rozpočtu vrátia. V materiáli, ktorý si hovorí Riadenie migračnej krízy vo všetkých aspektoch, sa dočítame len o tom, čo všetko EK plánuje z rozpočtu EÚ financovať. Prostriedky samozrejme má z príspevkov členských krajín, ale ani náznak snahy doložiť členským krajinám, že tieto prostriedky nie sú ako úroda, čo sa vysype do mora.
V Európe však sú krajiny, ktoré otázku migrácie a jej ekonomických prínosov riešia už niekoľko desaťročí a tak sa skúsme pozrieť na ich výsledky. Povedzme The Migration Observatory zo Spojeného kráľovstva na svojej stránke pojednáva o migrácii aj z ekonomickej stránky a našiel som tam tabuľku výsledkov rôznych ekonomických štúdií o prínose migrantov.
Predovšetkým, zaujali rôzne výsledky. Ekonomické štúdie rôznych tímov sa len veľmi málo zhodujú v odhadovaných prínosoch. Podľa pripojených komentárov je to hlavne kvôli tomu, že niektoré faktory je veľmi ťažké kvantifikovať a pri výpočte sa používa kvalifikovaný odhad. Optimistické tímy (Dustmann and Frattini) nás presviedčajú, že ekonomický prínos migrácie, aj keď nie je svetoborný, je pozitívny. Avšak pozor! Pozitívny prínos migrácie sa dá očakávať len ak ide o migrantov zo spoločného Európskeho ekonomického priestoru. Pri migrantoch zvonku majú všetky štúdie záporné ekonomické dopady. Štúdie MigrationWatch hlásia dokonca rádovo vyššie záporné ekonomické dopady migrácie z krajín mimo Európskeho priestoru.
Skupina MigrationWatch je dlhodobým kritikom súčasnej politiky migrácie. Tvrdí, že aj keď migrácia zdanlivo zvyšuje v cieľových krajinách HDP a znižuje tlak na rozpočtový deficit, ale prejavuje sa negatívne na životnej úrovni pôvodného obyvateľstva v cieľových krajinách, hlavne tým, že znižuje priemernú hladinu miezd.
Aj podľa optimistických štúdií zo Spojeného kráľovstva však nie je ekonomický dopad migrácie vo všetkých krajinách rovnakého charakteru. Podľa krížovej porovnávacej štúdie sú rozdiely výrazné, od jednoznačne pozitívnych, až po jednoznačne negatívne. V nasledujúcom grafe je porovnanie ekonomických prínosov vztiahnuté k HDP danej krajiny.
Aj podľa optimistickej optiky je prínos migrácie v krajinách V4 otázny a na Slovensku skôr záporný. Verím, že liberálni demagógovia by mi sebavedomo namietli, že záporný dopad migrácie je u nás práve preto, že sa jej bránime, že neprijímame ekonomických migrantov, z ktorých by práve naša ekonomika mala prospech. No protiúder je triviálny. Stačí sa pozrieť, že na samom chvoste grafu, s veľmi negatívnym dopadom, sedí Nemecko. A stačí si uvedomiť, že hlavne Nemecko sa snaží o prerozdelenie migrantov a je jednoduché domyslieť si, že to robí aj preto, aby sa záporný dopad migrácie prelial do grafov iných krajín a Nemecko sa dostalo nad nulovú čiaru.
Kvázi učeným argumentom liberálnych demagógov sa tiež preventívne vyhneme tým, že si pozrieme túto štúdiu. Na strane 147 tam vyššie uvedený rozbor (je z rokov 2007 – 2009 a je v priemernej absolútnej hodnote na rodinu) rozložili na čistý ekonomický príspevok z rôznych typov rodín. Modrým stĺpcom je vyznačený čistý sumárny príspevok rodín zložených len z imigrantov, bielym kosoštvorcom je vyznačený príspevok rodín zložených len z domácich obyvateľov a sivým krúžkom príspevok zo zmiešaných rodín. V tomto obraze sú rozdiely medzi krajinami ešte zaujímavejšie. Na ľavej strane spektra, teda v krajinách, ktoré z migrácie majú ekonomický osoh, sú krajiny, kde rodiny migrantov vytvárajú vyšší čistý ekonomický prínos, než rodiny zložené z domáceho obyvateľstva (Luxembursko, Taliansko, Španielsko), no v našich krajinách strednej Európy (hľa, vrátane Nemecka!) vytvárajú rodiny migrantov záporný príspevok do štátnych financií a aj zmiešané rodiny produkujú nižší priemerný príspevok ako rodiny zložené len z domáceho obyvateľstva. Ak vás prekvapil pozitívny obraz o zmiešaných domácnostiach, ktorý je na grafe zreteľný vo väčšine krajín, tak vysvetlenie je jednoduché. Z definície totiž zmiešané domácnosti majú minimálne dve dospelé osoby, ktoré spravidla aj zarábajú. Domácnosti osamelých matiek alebo otcov nemajú šancu dostať sa medzi zmiešané a ovplyvňujú priemer ostatných dvoch kategórií.
Ešte jedna dôležitá poznámka, ktorú v predchádzajúcej štúdii nájdeme len pod čiarou. Vyššie uvedený graf počíta len s priamymi finančnými transfermi medzi štátom a domácnosťami. Vôbec nie sú zahrnuté nepriame náklady napríklad cez zdravotnú starostlivosť a školstvo. Ďalším zdrojom manipulácie s ekonomickými údajmi, a teda aj dôvodom, prečo sa výpočet skutočných ekonomických dopadov migrácie stáva takmer nemožným, je zaradenie detí migrantov do domácej populácie. Deti narodené v cieľovej krajine sa už v štatistikách považujú za domáce obyvateľstvo.
Rozdiel v ekonomickom postavení migrantov ilustruje aj nasledujúci graf, ktorý porovnáva rozdiely vo výške príspevku priemernej rodiny do štátneho rozpočtu medzi rodinou domáceho obyvateľstva a rodinou migrantov (modrý stĺpec) a rozdiely v benefitoch, ktoré z rozpočtu tieto rodiny čerpajú (biely kosoštvorec).
Vidíme, že jedine vo Švajčiarsku sa podaril zázrak a rodina migrantov v priemere prispieva štátu viac ako rodina domácich obyvateľov. Ďalej si všimneme, že len v Portugalsku a Maďarsku sa podarilo dosiahnuť to, že rodiny migrantov síce v priemere menej prispievajú, ale majú aj zodpovedajúce nižšie priemerné benefity. Vo všetkých ostatných krajinách je tendencia, aby benefity rodín migrantov boli v priemere rovnaké ako benefity domáceho obyvateľstva (v niektorých krajinách ako Francúzsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, dokonca vyššie), ale priemerný príspevok rodín migrantov za rodinami domácich obyvateľov výrazne zaostáva.
Známe rétorické frázy o príleve vysoko kvalifikovaných a vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, vyvracajú aj globálne štúdie o migrácii, vykonávané v rámci OSN. Veľmi jasne uvádzajú, že ekonomický prínos migrácie v cieľových rozvinutých krajinách, sa dosahuje prílevom lacnej pracovnej sily. Liberálni demagógovia svojským spôsobom typu „to dá rozum“, teda bez akejkoľvek analýzy a tvrdých čísel, zdôvodňujú, že to na miestne obyvateľstvo nemá žiadny negatívny dopad, lebo migranti robia práce, ktorým sa miestne obyvateľstvo vyhýba.
Za zmienku stojí ešte niekoľko poznámok pod čiarou:
Prekvapujúco dobrý ekonomický výsledok migrácie v Luxembursku má veľmi jednoduché vysvetlenie. V Luxembursku, ako legálnom daňovom raji, má centrálu množstvo nadnárodných korporácií a bánk. Prakticky celý personál týchto centrál sú veľmi dobre platení vysokí manažéri a úradníci – a majú štatút migrantov (expatriotov). Vzhľadom na veľmi malý počet obyvateľov Luxemburska títo dobre platení migranti veľmi výrazne ovplyvňujú štatistiku.
Aj v krajinách, ktoré vykazujú pozitívny ekonomický vplyv migrácie, sa tie ekonomické benefity sústreďujú v domácnostiach migrantov, pre ostatné obyvateľstvo je zmena zanedbateľná. Teda migrácia ekonomicky prospieva (keď už, tak) hlavne samotným migrantom.
Napokon, prečo v krajinách ako Nemecko a Francúzsko, v ktorých prebieha migrácia už desaťročia, sa prejavujú jedny z najhorších ekonomických výsledkov migrácie? Je to preto, že migranti, ktorí už v týchto krajinách strávili celý pracovný život a dosiahli dôchodkový vek, ostali v týchto krajinách usadení natrvalo a sú čistými príjemcami sociálneho systému. Ak teda liberálni demagógovia pred nami kreslili ružové vízie migrácie, ktorá raz a navždy vyrieši aj demografický problém so starnutím obyvateľstva, a pritom vo svojich odhadoch počítali s tým, že migranti u nás budú tráviť len ekonomicky aktívnu časť života a potom sa vrátia domov, tak ich analýzy a štúdie z reality migrácie do ekonomicky vyspelých krajín usvedčujú zo šarlatánstva.
Zdroje:
https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/euco-migration-booklet-june2018_en.pdf
https://www.globalization101.org/economic-effects-of-migration/
www.oecd.org/els/mig/IMO-2013-chap3-fiscal-impact-of-immigration.pdf
———————————————————————
Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.JPG)
