Explózia sa nekoná

Explózia  sa nekoná.

Daniel Landa. Ikona aj zatracovaný vagabund. Jedni sa hrdo hlásia a vymetajú koncerty, besedy, čítania či semináre. Iní sa pod rúškom slušného občana, nevybočujúc z prúdov, no hlavne z tieňa svojej obývačky, priadavajú k obrazu dobre známemu  z čias totality, kedy sme Nohavicu a Kryla počúvali tajne, na tie najslabšie decibely.

Samozrejme sú aj takí, ktorí sa v jeho tvorbe a postoji k životu nenašli vôbec a majú ho, ľudovo povedané, na saláme.

No pre tisíce fanúšikov je súčasťou života, mladosti, vývoja i vyjadrením postoja. K hudbe, politike. Súčasnej  i tej, z pred pár rokov dozadu.

A kdeže sa tá dnešná a tá z pred  mnohých rokov takmer už ani nelíši a čím ďalej, tým viac má v mnohých bodoch veľmi splývajúce piliere, Landa načasoval, zdá sa, svoje koncerty trefne. Áno, sú síce  realizované k jeho životnému jubileu, no mne príde ich načasovanie akoby trefa do čierneho.

V Bratislave nechal Landa kus seba. Spomínal, užíval si kotol, v mimike tela a sprievodnom slove bolo poznať, že incident voči Slovákom, ku ktorému sa neradi vraciame, je zažehnaný. No keďže mám vo svojom okolí  dosť vyznávačov tohoto mienkotvorného mága, mnohí nezabudli a neodpustili. Koncert síce absolvovali a slová o Československu a výzve k jednote mohli znieť ako balzam na dušu, nezahojilo to ich  jazvy úplne.

Koncert sa, čo do play listu, takmer neodlišoval od toho pražského, ale domov je domov. Tu nechal srdce, emócie, uvoľnil sa, dokonca v podobe vulgarizmov. Tie ale v celom kontexte nevyzneli vulgárne. Skrátka koncert v Prahe, bohužiaľ alebo vďaka bohu, mal charizmu a náboj, z ktorého mi, priznám dobrovoľne, vyhŕkli slzy.

Ktovie, či by koncerty, v teraz už  rozdelenej krajine, boli identické a zhodné v obojstrannom dávaní,  ak by ostalo Československo. No to sa môžeme už iba domnievať.

Tak, ako Landa samotný, vývojom prechádzame všetci. Od politikov až po krajinu či prírodu.

A tak ťažko môžeme zazlievať spevákovi, že na svojej rodnej hrudi nechá v ľuďoch pocit, že ich miluje o čosi viac.

Navyše koncert v Bratislave nebol ani vypredaný a jeho avizované predčítavania z jari v Bratislave a Piešťanoch ani v najmenšom neukazovali na záujem fanúšikov Dana vidieť. Nebude jeho postoj k nám a naštrbenie „vzťahov“ niekde uprostred?

Pôvodne som chcela po koncertoch  v oboch krajinách napísať čosi ako “ Landa nás už nemá  rád” a zdôrazniť explóziu sklamania po jedinom koncerte na Slovensku, ale bola som tam a prežila koncert srdcom a s pochopením k lokálpatriotizmu. A ten predsa hrdo cítime aj my, no nie?