Pátranie po problémoch dnešného sveta a odpovede  na niektoré otázky typu imigranti, sexuálna orientácia, multikultúra, dualzimus,  sú rôznorodé. Vo svete plnom informácii každého druhu, je ale potrebné, vedieť sa orientovať.  Vybrať si správny smer, nie je jednoduché, hlavne ak sa človek či už vedome, alebo nevedome riadi hlavným prúdom, mainstream-om.  Mnohí z nás si uvedomujú, že pravda už dávno nie je to, čo nám prezentujú média. Vďaka internetu, máme možnosť hľadať aj druhú stranu informácie, ktorá však nemusí byť pravdivá, no prináša alternatívny pohľad.   Pozriem sa na zopár aktuálnych tém, o ktorých sa nielen v médiách rozpráva niekoľkokrát denne.  

SLOVENSKÁ KULTÚRA

Slovenská kultúra sa nezrodila a nevyvíjala vo vzduchoprázdne a v izolácii. Geografické, politické, ekonomické, vojenské a kultúrne súvislosti spôsobili, že sa v celých stáročiach od príchodu Slovanov do stredoeurópskeho priestoru vyvíjala v kontexte s európskou kultúrou.[1]

Európska kultúra stojí na troch základných pilieroch a to na gréckej vede, rímskom práve a kresťanskom náboženstve. Na základe týchto pilierov si Európa dokázala udržať svoju identitu v priebehu niekoľkých storočí.

Žijeme v postmodernej dobe, ktorá je doslova preplnená informáciami rôzneho druhu a mediálne prostredie produkuje veľkú časť týchto informácii, je veľmi ťažké spracovať a pracovať len s informáciami, ktoré sú pre nás nejako dôležité,  ak nám chýba kritické myslenie a zdravý sedliacky rozum. Treba si uvedomiť, že globalizáciu sprevádza proces regionalizácie a individualizácie, čo je opačný proces, ako ten o ktorý sme bojovali pri založení Slovenskej republiky, a to návrat k tradičným národným hodnotám. Globalizácia ekonomická i kultúrna je  proces v rozpore s národnými hodnotami vo vnútri jednotlivých kultúr. No prichádza proces, pre niekoho životný štýl, pre iných zase filozofia, no evidentne ide o niečo čo zničí základné európske piliere – dedičstvo našich otcov, a tým je multikultúra.

Mojím cieľom je  poukázať na úlohu médií pri tzv. islamizácii Európy, podsúvaní gender ideológii, taktiež sa pozrieť na prepojenie mediálneho prostredia s politickým, ktorého nástrojom je tretí sektor,   a v Európe prináša viac problémov ako úžitku, predkladá nám hodnoty s ktorými sa nevieme, nechceme a nemôžeme stotožniť. Poukážem, ako dokážu média svojim spravodajstvom vplývať na  verejnú mienku jednotlivých národov a vôbec na celkovú etiku v súčasnom mediálnom prostredí Európy.

MEDIÁLNA MOC

Ústavný poriadok v právnom štáte je založený na princípe deľby moci, kde sa jednotlivé piliere demokracie navzájom kontrolujú a ich právomoci sa vyvažujú tak, aby nedošlo k tomu, že sa moc sústredí iba v jedných rukách, delíme ju  preto na moc zákonnú, výkonnú a súdnu. Toto je základná podstata aj európskej demokracie. Veľa ľudí však zastáva názor, že v súčasnosti a to nielen v Európe existuje ešte štvrtý typ moci, oveľa silnejší ako všetky tri predošlé typy moci spolu. Touto štvrtou zložkou je moc mediálna. Patria k nej tlačoviny, rozhlas, televízia a neposlednej rade fenomén dnešnej doby internet. Keď sa zamyslíme nad touto skutočnosťou, zistíme, že všetky tieto média majú v našej spoločnosti naozaj obrovskú moc.[2]

V dôsledku prebytku informácii celkovo narastá neistota človeka vo svete, kde sa rúcajú oporné body ako rodina a malé spoločenstvo, kde narastajú priepastné rozdiely medzi svetom chudobných a bohatých. Človek dneška bolestne pociťuje, že tieto fraktúry môžu viesť k výbuchu. Výdobytky vedy a možnosti pokroku slúžia viac na podporu individualizmu než na spoločné dobro. Rozdiely medzi svetom bohatých a chudobných, stále roztvárajúce sa nožnice už aj vo vnútri jednotlivých národov sú zdrojom veľkých úzkostí. Výrazne klesá aktívna zložka populácie, ktorá bude v budúcnosti podporovať generáciu dôchodcov. Demografické štatistiky nielen na Slovensku vypovedajú o poklese sobášnosti, pôrodov a odďaľovaním narodenia detí.[3]

Aký podiel na tomto všetkom majú média? Je to politická vôľa? Je tu ešte niekto tretí,  tieňová,  neviditeľná moc? Alebo si za to všetko môžeme len my?

Vnímanie mediálneho obsahu

Jedným zo zistení  výskumu s názvom Vplyvy mediálnej komunikácie na nové vzory mládeže vyplýva, že časť mladých si pomerne zreteľne uvedomuje, ako média zámerne a v čo najintenzívnejšej podobe stimulujú publikum rôznymi afektívnymi podnetmi. Ide predovšetkým o široké spektrum emocionálnych stimulov nielen v seriáloch či filmoch, ale v čoraz hojnejšej miere tiež v spravodajstve, publicite a neposlednom rade aj v tzv. reality show.  Medzi respondentmi z radov stredoškolákov sa našlo viacero ľudí s pomerne kritickým vnímaním tohto fenoménu, negatívne vnímajú, že média zo zištných dôvodov zneužívajú dôveru ľudí s rôznym stupňom psychickej deviácie. Obsahová prázdnota a „informačná podvýživa“ spravodajských a publicistických programov postupne vytláča vzdelanú časť populácie od sledovania týchto programov. Čoraz väčšia banálnosť a presýtenosť pre mladých ľudí irelevantnými informačnými podnetmi sú jedným z dôvodov o nezáujem o tento typ programov a postupného presunu pozornosti k novým médiám. Téma rodiny a rodinného života je v procese mediálnej komunikácie do značnej miery deformovaná. Týka sa to najmä komerčných elektronických médií, predovšetkým televízie, ale aj printových periodík bulvárneho charakteru. Podľa názoru respondentov je obraz rodiny a rodinného života prezentovaný v médiách často v rozpore s ich osobnou skúsenosťou, ale aj skúsenosťou ďalších ľudí, ktorých poznajú. Z tohto dôvodu ich dospievajúci percipienti nevnímajú ako relevantný vzorový podnet. To však neznamená, že na nich tieto podnety vôbec nepôsobia. Zároveň sú presvedčení, že negatívne vplyvy má takáto prezentácia na iný segment publika – konkrétne maloletého diváka. Niektorí účastníci výskumu respondentov sa domnievajú, že tieto faktory môžu byť do istej miery spoluzodpovedné aj za deštrukciu hodnôt v súčasnej spoločnosti.[4]

Mediálna (ne)gramotnosť

Respondenti výskumu z predchádzajúcej kapitoly nám ozrejmili vnímanie mediálneho obsahu, z čoho môžeme usudzovať, že zraniteľnosť prijímateľov neúplnosťou informácii, značne znižuje možnosť slobodného rozhodovania človeka. Režimy, ako aj tí, ktorí chcú za každú cenu presadiť istú ideu cez vybranú skupinu, sa usilujú zabrániť, aby sa k ľuďom dostali iba pravdivé informácie a návrhy. Možnosť zabrániť prístup k informáciám, ktoré by poukazovali na lož, polopravdy a katastrofálne výsledky, tak dáva danej presadzujúcej skupine do rúk účinné prostriedky manipulácie. Je nesmierne dôležité vedieť rozlíšiť informáciu a dezinformáciu. [5]S tejto pasce sa dokáže vyslobodiť len človek gramotný, teda vzdelaný.

Mediálnu gramotnosť môžeme presnejšie popísať prostredníctvom nevyhnutných kompetencií, potrebných pre aktívnu a uvedomelú účasť človeka v súčasnej mediálnej spoločnosti. Mediawijzer.net[6] požiadala viacerých odborníkov, aby vybrali a definovali tieto kompetencie. Výsledkom ich práce je zastrešujúci model, obsahujúci desať mediálnych kompetencií. Model poskytuje prehľadný a zrozumiteľný obraz o tom, čo je to mediálna gramotnosť a súčasne slúži ako východisko pre aktivity v tejto oblasti.

Vytvorený model odborníci nastavili ako otvorený dynamický systém, v ktorom sa priebežne, podľa situácie a nových potrieb môžu urobiť menšie, prípadne i zásadné zmeny, keďže vývoj v oblasti médií podlieha rýchlym zmenám a bude sa musieť v budúcnosti prispôsobovať novým požiadavkám.[7]

Obrázok 1 Model 10 kompetencií mediálnej gramotnosti

(Zdroj: https://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/10%20kompetenci%C3%AD%20medi%C3%A1lnej%20gramotnosti.pdf )

MEDIÁLNE PROSTREDIE

Správnym pochopením  mediálneho obsahu a s patričnou dávkou mediálnej gramotnosti, by už človek v súčasnosti nemal mať problém „preplávať“ oceánom informácii a dostať sa na správnu stranu pevniny, i keď mnohokrát sú podsúvané informácie naozaj ťažko dekódovateľné.

„Predstavte si, že by sa nejaký človek podrobil operácii akéhosi zlomyseľného vedca. Mozog tohto človeka by sa oddelil od tela a umiestnil do nádrže so živinami. Nervové zakončenia by sa pripojili na nejaký super-vedecký počítač, ktorý by v danom človeku vytváral ilúziu, že všetko je úplne normálne. Zdalo by sa mu, že vidí ľudí, predmety, oblohu atď., ale v skutočnosti by všetko, čo by tento človek zažíval, bolo len výsledkom elektronických impulzov putujúcich z počítača k nervovým zakončeniam.“[8]

Nepripomína vám to niečo? Nie je to svojím spôsobom matrix súčasného človeka vystaveného informačnému pretlaku a hrubej manipulácii? Mocní tohto sveta, vladári, spoločenské elity sa vždy usilovali držať masy na uzde. Neslobodno zabúdať, že hráči s verejnou mienkou absolvovali profesionálny tréning, už neprezrádzajú svoje princípy a zámery. Bolo by to okaté, robí sa to oveľa sofistikovanejšie, umnejšie.[9] Aj takto by sa dalo definovať mediálne prostredie v súčasnosti.

Sexuálna revolúcia

Európsky parlament v roku 2014 schválil uznesenie na ochranu základných práv osôb LGBTI. Slovenská vláda zasa návrh Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019.  Na Slovensku vznikol Národný projekt Inštitút rodovej rovnosti. Tento projekt bol schválený ešte v roku 2009. Iba mediálna kampaň na prospech tohto inštitútu mala stáť daňových poplatníkov päťstopäťdesiattisíc eur.

Europoslankyňa Anna Záborská v predslove slovenského vydania knihy Gabriely Kubyovej  Globálna sexuálna revolúcia tvrdí, že gender mainstreaming chce stvoriť nového človeka, a to tak, že sa zotrú rozdiely medzi mužom a ženou.                                   Odborníci varujú: najjednoduchšie sa spoločnosť rozvracia sexuálnou neviazanosťou. Ak k sexualizácii spoločnosti vedie deregulácia sexuálnych noriem. Ako uvádza G. Kubyová, globálna sexuálna revolúcia je schopná rozbiť tradičné hodnotové systémy všetkých kultúr a náboženstiev. Už dnes sú jej následky zreteľné v západnej Európe a s prispením nezodpovedných vlád postupujú ďalej na východ. V Európskom parlamente poslanci ustavične  narážajú na uznesenia, novely zákonov, podpory projektov v objemoch miliónov eur na organizačné zložky inštitúcií EÚ a neziskové organizácie financované z eurofondov na prospech gender politiky, ktorá má dosah na každého jednotlivca.[10]

V roku 2013, počas víkendu 21.a 22. septembra sa uskutočnil v Košiciach Národný pochod za život súbežne s akciou Dúhový Pride v Bratislave. Redaktor Beo.sk urobil prieskum informovania o obidvoch pochodoch v denníku SME a PRAVDA. Ide o najčítanejšie denníky na Slovensku, aj online  Súhrnom platí, že oba denníky informovali o udalostiach neobjektívne, nevyvážene, zaujato a aj nepravdivo. Neprimerane veľký priestor dostali informácie o Pride a jeho sympatizanti. Pomer informácii a spôsob spravodajstva vôbec nezodpovedal záujmu verejnosti a počtu účastníkov na oboch sledovaných akciách. Bola teda dokázaná významná manipulácia slovenských mienkotvorných denníkov v prospech Dúhového Pride i jeho požiadaviek v neprospech Národného pochodu za život.[11]

Televízia Markíza v hlavnom večernom spravodajstve, v deň pochodu, informovala o Pochode za život len okrajovo, a to aj napriek tomu, že dokázal do ulíc dostať toľko Slovákov, koľko sa v novodobej samostatnosti Slovenska ešte nikomu nepodarilo.

Morálny odpad

Povinnosťou štátov je ochraňovať maloletých pred nevhodnými televíznymi programami. Prakticky na celom svete prijali príslušné zákony a zriadili regulačné orgány. Na Slovensku táto úloha vstúpila do popredia  v súvislosťou so zavedením duálneho vysielania – verejnoprávneho a súkromného,  na Slovensku ho kontroluje Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Súkromné televízie nakúpili v zahraničí rozličné drsné filmy plné sexu, násilia a krvi a reprízovali ich v predpoludňajších i popoludňajších hodinách. Zarábali na reklame aj na detských dušiach. Rodičia v práci, deti prišli zo škôl a z obrazoviek sa na nich začal valiť morálny odpad. Nebol zriedkavý, stretávali sa s ním denne, napríklad reprízu Farmy na Markíze pozeralo v utorok 18.9.2012 sedemtisíc detí a v stredu 19.9.2012 tritisíc detí vo veku od 4 do 11 rokov.

V spoločenskom diskurze sa svorne konštatuje, že komerčné televízie v honbe za divákom a v súboji o väčší podiel reklamy, obsahovo stále pritvrdzujú, predbiehajú sa v ponuke agresívnosti, vulgárnosti, sexuálnych scén a to nezávisle od toho, o aký druh formátu ide. Pokuty od Rady za vysielanie za porušenie zákona, sú zväčša len drobky toho, čo zarobia na reklame, a skazené hodnoty spoločnosti sa kúpiť späť nedajú. [12]

MULTIKULTÚRNA EURÓPA ALEBO AKO ZABIŤ CIVILIZÁCIU

„Multikulturalizmus je rovnaká hlúposť, akou bola sovietska kultúra či sovietsky národ. Dejiny nás presviedčajú o tom, že to nevychádza, tak rešpektujme fakty. Moja vláda v roku 1993 bola vo veľmi ťažkej situácii. Pretože sme mali iný postoj k Palestíne ako Praha. Navštívili nás veľvyslanci štátov OPEC-u a sľúbili veľkú úverovú pomoc pre Slovensko, ale museli sme urobiť prvý krok – postaviť mešitu v Bratislave.“[13] Odpovedal Vladimír Mečiar redaktorovi Slovenských národných novín, v rozhovore na otázku, ako odolať vnucovaniu myšlienky multikulturalizmu.

Islamizácia Európy

V hlavných európskych médiách sa prvýkrát objavila zmienka o 56 miliónov severoafrických moslimov už 11. Októbra 2008 v správe britského denníka, ktorý sa dnes volá Express. Číslicu vyhrabal Express v správe štatistického úradu EÚ, zvaného Eurostat, ktorý ju uviedol ako odhad počtu migrantov potrebných na vyrovnanie demografického úbytku v celej Európe.

Známy publicista Banjamin Kuras[14], ktorý žije striedavo v Londýne a v Prahe napísal pre týždenník Euro článok, prečo vedenie Únie nemá vôbec v záujme imigráciu zastaviť, ale len regulovať a rozprestrieť ju do celého kontinentu. A to je presne to, čo sa dnes, v roku 2017 deje. Odchytávanie imigrantov doslova na dohľad od pobrežia Líbye, ustupovanie ich nárokom, brutálny nátlak na schválenie kvót atď. Ide teda o proces, ktorý je už dávno v realizácii a dnes majú sociálny inžinieri len problém, ako tento prudký nápor zvládnuť.  Odhad počtu migrantov vychádzal z predpokladov, že všetci imigranti budú pracovať a platiť dane. 56 miliónov je dnes už iba teoretické, keďže, pretože imigrácia prestala byť čistým ekonomickým prínosom a stala sa záťažou, keďže nezamestnanosť v imigrantských komunitách niekoľkonásobne  prevýšila mieru nezamestnanosti domorodcov. Základy projektu „Euro-Mediterranean Declaration(Euro-Med)“ siahajú na  barcelónsku konferenciu z roku 1995. Jednalo sa o projekt veľkej únie v hraniciach podobný Rímskemu impériu. Projekt zahŕňal vedľa krajín EÚ aj šestnásť severoafrických a blízkovýchodných krajín, ktoré podpísali spoločnú deklaráciu. Na základe tejto deklarácie vznikli desiatky špecifických inštitúcii a projektov, väčšinou z rozpočtu EÚ.

Jednou z najaktívnejších inštitúcii Euro-Medu je vzdelávacia nadácia Anna Lindh Foundation[15], jej kultúrnou politikou, ako ju vysvetlil vtedajší šéf Traugott Schoeffhalter, je útočiť na stereotypy, predsudky a ignorancia a meniť každodennú žurnalistiku tak, aby podporovala medzikultúrne porozumenie. Rozvíjať medzikultúrne zručnosti novinárov, školákov a umelcov, riadiť výstavy a kultúrne produkcie a školiť učiteľov, aby ich učenie bolo multikultúrne. Ovplyvňovať školské osnovy, aby sa stali multikultúrne prepracovaním učebníc a vzdelávacích pomôcok.[16]

Nedemokratická únia alebo totalitná demokracia v únii

Írske referendum o Lisabonskej zmluve je vzorovým príkladom toho, ako a pre koho pracujú  média, ide snáď o najviditeľnejší podvod v novodobej histórii nedemokratickej Európskej únie, jeden obrovský paškvil.  Nechceme tu rozoberať, výhody či nevýhody Lisabonskej zmluvy, ideme len poukázať na vplyv médií v akejkoľvek krajine, ak je o to záujem.  Lisabonskú zmluvu musel schváliť parlament každej krajiny, jedinou výnimkou bolo Írsko, kde povinnosť vyhlásiť referendum prikazovala samotná ústava krajiny. Na obrovské sklamanie Európskej únie však túto zmluvu Íri v referende demokraticky odmietli, no Brusel jeho rozhodnutie nerešpektoval a o tej istej otázke muselo Írsko uskutočniť referendum ešte raz, až kým nezahlasovalo „správne“.[17] Na správny výsledok však bolo potrebné za relatívne krátky čas zmeniť mienku národa, a zapojiť preto do boja všetky možné dostupné mediálne prostriedky a neziskové organizácie. Rozhlas, Sociálne siete, TV, bilbordy, plagáty a letáky, boli vylepené ešte aj na verejných toaletách, a nepravdivo informovali aká dôležitá je Lisabonská zmluva pre Írsko. [18] V súvislosti s referendom v Írsku, sa nedá nespomenúť si,  na stranícke heslo z  románu  od fenomenálneho autora  Georga Orwela, ktorý je veľmi výstižný aj po vyše sedemdesiatich rokoch a veľmi pripomína to čo sa deje: „VOJNA JE MIER – SLOBODA JE OTROCTO – NEVEDOMOSŤ JE SILA.“[19]

ZÁVER

V dnešnom svete  tri piliere moci, ako sme ich spomínali v prvej kapitole, už neplatia. V skutočnosti je dnes prvou mocou ekonomika a druhou mediálna moc. Až po nich nasledujú zvyšné tri, s ktorými sú však médiá (ne)viditeľne prepojené.

Evidentné je aj podkopávanie ďalších troch pilierov, a to tých na ktorých stojí, resp. stála Európa celé storočia. Masírovaním recipientov výmyslami a polopravdami, si často nevieme realitu správne vysvetliť a blúdime, reálny pohľad na javy a procesy, často podľahnú zlu a vzďaľujú sa od pravdy.

Tlak z mediálneho prostredia je obrovský a mnohokrát neviditeľný, a najzraniteľnejším publikom sú naše deti. My kresťania, národ Slovenský, si však musíme uvedomiť, že práve teraz sa musíme riadiť tým, čím sa riadili naši otcovia to je  vierou, vlastným rozumom,  tradíciou a duchovnými hodnotami, ak sa naučíme tieto hodnoty  využívať  ako pomocný nástroj v prípade akejkoľvek neistoty alebo problémoch, určite sa vždy  rozhodneme správne a tak nepodľahneme nebezpečnej manipulácii mediálneho prostredia. Evidentne tomu podľahol aj niekto vo verejnoprávnej televízii a cez vianočné sviatky sme museli pozerať na adaptáciu klasickej rozprávky bratov Grimmovcov (určite sa musia v hrobe obraciať) v zvláštnom multikultúrnom podaní nemeckej televízie WDR, kde sa princezná vydá za  černocha.  Nezaostáva ani známy český herec Miroslav Donutil, ktorý zo známej a krásnej rozprávky o Snehulienke, urobil jeden veľký multikultúrny paškvil.

Zdravý rozum i viera nám hovoria pomôcť blížnemu, ale je správna cesta doviesť do Európy tisíce ľudí z moslimských krajín, ktorý majú nahradiť úbytok  demografický pôvodného obyvateľstva,  keď len na Slovensku a v štátoch bývalého Vyšehradského paktu sa životná úroveň pohybuje mnohokrát pod hranicou chudoby a nezamestnanosť mnohokrát atakuje 10%, pričom mnohé rodiny sú odkázané na potravinovú pomoc, je toto správne riešenie? Je v duchu našich tradícii a v súlade s naším náboženstvom presadzovať zvrátenosti v podobe tretieho pohlavia? Prisúdiť ľudské práva zvieratám? Logický nonsens pre niektorých z nás, no média tvrdia opak.

Na záver, by som rád poukázal na  globálnu štúdiu, ktorá sa zaoberá mediálnymi praktikami, v štúdii z rokov 2007 – 2008, kde respondenti boli žurnalisti z 35 krajín. Zistila, že korupciu priznáva vyše 50 percent respondentov na národnej úrovni. Z toho vyplýva jediný záver – média a žurnalisti musia byť strážne psy, strážiť by sa však mali aj navzájom. Nie sú totiž iní ako drvivá väčšina ostatných profesií. A už vôbec neplatí to otrepané, my nič, my muzikanti![20]

Neverte médiám, hľadajte pravdu!

Mirko Kašubjak

 ZDROJE:

[1] Porov. MISTRÍK, E.: Slovenská kultúra v multikulturalizme. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, 2006. s. 6.

[2] Porov. RŮŽIČKA, V.: Politika a média v konzumní společnosti. Praha : Grada Publishing, a.s., 2011. s. 97 – 98.

[3] Porov. Kultúra smrti a médiá – vplyv médií na postoje detí a adolescentov k životu z pohľadu detského psychiatra

https://rodinaamedia.ku.sk/kongres2008/pages/prejavy/n05kovacova.pdf . (30.12.2016).

[4] Porov. VRABEC, N. – PETRANOVÁ, D.: Vplyvy mediálnej komunikácie na nové vzory mládeže. https://www.iuventa.sk/sk/Vyskum-mladeze/Vyskumy-katalog-dat/2013/Vplyvy-medialnej-komunikacie-na-nove-vzory-mladeze.alej . (30.12.2016).

[5] Porov. Kultúra smrti a médiá – vplyv médií na postoje detí a adolescentov k životu z pohľadu detského psychiatra

https://rodinaamedia.ku.sk/kongres2008/pages/prejavy/n05kovacova.pdf . (30.12.2016).

[6] Mediawijzer.net bola založená v Holandsku v roku 2008 z iniciatívy vlády. Jej cieľom je poskytnúť občanom v rámci celoživotného vzdelávania rámec pre získanie „mediálnej gramotnosti” – t.j. ktoré znalosti a zručnosti sú potrebné pre uvedomelý, kritický a aktívny život v súčasnom multi-mediálnom svete. Mediawijzer.net zastrešuje veľkú sieť organizácií (viac než 450 partnerských organizácií). Medzi nimi sú knižnice, školy, veľké mediálne spoločnosti, výskumné ústavy, vzdelávacie inštitúcie, IKT spoločnosti, ktoré poskytujú odborné informácie, spoločne vyvíjajú nové iniciatívy, podieľajú sa na vzdelávaní.

[7] Porov. DELVER, B. a kol.: 10 media literacy competence.

https://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/10%20kompetenci%C3%AD%20medi%C3%A1lnej%20gramotnosti.pdf  . (30.12.2016).

[8] DUPRE, B.: Filozofia – 50 myšlienok, ktoré  by ste mali poznať. In: DINKA, P.: Mediálne pasce verzus mozog v nádrži. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013. s. 9.

[9] Porov. DINKA, P.: Mediálne pasce verzus mozog v nádrži. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013. s. 6 – 9.

[10] Porov. ZELENAYOVÁ, E.: Zväzok muža a ženy ako prežitok a neželaný stereotyp?.

https://snn.sk/news/zvazok-muza-a-zeny-ako-prezitok-a-nezelany-stereotyp/ . (31.12.2016).

[11] Porov. KUDROŇ, E.: Dôkazy mediálnej manipulácie (1)“ Národný pochod za život vs. Dúhový Pride 2013 https://beo.sk/masmedia/1852-dokazy-medialnej-manipulacie-1 . (1.1.2017).

[12] Porov. DINKA, P.: Mediálne pasce verzus mozog v nádrži. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013. s. 33 – 39.

[13] ZELENAYOVÁ, E.: Vladimír MEČIAR po šiestich rokoch mlčania exkluzívne pre SNN.

https://snn.sk/news/vladimir-meciar-po-siestich-rokoch-mlcania-exkluzivne-pre-snn/ . (31.12.2016).

[14] Benjamin Kuras je spisovateľ, dramatik, prekladateľ a publicista. Pochádza zo Zlína a vyrastal v Olomouci, kde vyštudoval na tamojšej univerzite anglistiku. Krátko pracoval ako rozhlasový redaktor (1968), potom emigroval do Veľkej Británie. Pôsobil ako redaktor BBC (od 1969), písal tiež divadelné hry. Vydal viacero česky aj anglicky písaných kníh. Napríklad Czechs and Balances (Česi na vlásku), Business je biznis.

[15] Anna Lindh Foundation , má na svoje aktivity v súčasnosti, ročný rozpočet vo výške €7miliónov https://www.euneighbours.eu/mainmed.php?id_type=10&id=47 (1.1.2017).

[16] Porov. KURAS, B.: Ako zabiť civilizáciu.

https://medzicas.sk/jeden-z-dovodov-narastu-imigracie-ano-mate-pravdu-je-to-planovane/ .  (31.12.2016).

[17] Porov. SULÍK, R.: Európska únia / Lisabonská zmluva stála desiatky miliárd eur.

https://europskaunia.sulik.sk/europska-unia-lisabonska-zmluva/ . (1.1.2017).

[18] Z osobných postrehov autora tejto práce, ktorý v čase referenda žil a pracoval v Írsku

[19] Porov. ORWELL, G.: 1984. s. 6.

https://itunes.apple.com/sk/book/1984/id1080107737?mt=11  . (1.1.2017).

[20] Porov. DINKA, P.: Mediálne pasce verzus mozog v nádrži. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013. s. 176 – 178.