Publikované 08.10. 2018 o 13:06 
Počet komentárov:
V našej verejnosti v posledných týždňoch prebieha živá diskusia o tom, či k nám presídliť určitý počet „sýrskych sirôt“, aby sa o ne postaral náš sociálny systém, prípadne aj s pomocou dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní prevziať na bedrá toto bremeno. Verím, že všetci túto diskusiu registrujete, na pripomenutie aspoň a tu.
V tomto článku chcem nastoliť problém, o ktorom sa v tejto súvislosti ešte nehovorilo, ale z morálneho hľadiska ho považujem za najdôležitejší. Má naša spoločnosť vôbec morálne právo hlásiť sa o to, že sa bude starať o nejaké siroty zo Sýrie? Áno, ak vás okamžite napadlo, že sa aj naša vláda veľkou mierou svojou zahraničnou politikou zaslúžila o to, že je Sýria rozbitá a siroty sú sirotami, máte pravdu, ale nemal som na mysli toto.
Považujeme za prirodzené, že v postihnutých oblastiach, ale aj v našich krajinách, sa pomoci potrebným venujú prevažne neziskové organizácie tretieho sektora. Akosi automaticky ich považujeme za slniečkársky láskavé s otvorenou náručou a srdcom. Toto im neupierajú snáď ani ľudia, ktorým sa tento prístup nepáči a v súčasnom kontexte ho považujú za rizikový.
Ale je to naozaj pravda?
Jedna z oblastí, v ktorých panuje zo strany MSM veľmi dôsledné informačné embargo, je zneužívanie, sexuálne násilie a fakticky až otroctvo v niektorých organizáciách, ktoré sú určené na pomoc ľuďom v núdzi. Je alarmujúce, že postihnuté sú predovšetkým veľmi mladé dievčatá, často neplnoleté, typicky práve siroty, úplne odkázané na pomoc humanitárnych pracovníkov.
Vymýšľam si? Dezinformácia? Je pravdepodobné, že nešlo o nič úplne nové, no už vo Februári 2002 sa svetovými médiami prevalila aféra o sexuálnom zneužívaní dievčat vo veku od 13 do 18 rokov zo strany nevládnych humanitárnych organizácií pri utečeneckej kríze v západnej Afrike – Guinea, Libéria, Sierra Leone. Ešte alarmujúcejšie je to, že sa tieto javy masovo vyskytovali medzi pracovníkmi UNHCR, čo je špecializovaná inštitúcia OSN, ktorá sa venuje pomoci utečencom. Podľa vtedajších správ boli zneužívateľmi väčšinou muži s právomocou vo funkciách, ktorí mohli rozhodovať o prideľovaní pomoci jednotlivcom a za pridelenú pomoc si vyžadovali sexuálne protislužby. Pritom materiálnej pomoci bol dostatok pre všetkých zverených utečencov a relatívny pocit nedostatku vyvolávali tieto osoby úmyselne. Vyšetrovanie medzi 22. 10. a 30. 11. 2001 ukázalo, že často dievčatá poskytovali sexuálne protislužby aj za púhy balíček keksov alebo kocku mydla. Pri vyšetrovaní neboli obvinení priamo zamestnanci UNHCR, šlo o mladých miestnych „dobrovoľníkov“, ktorí poskytovali pomoc pod hlavičkou UNHCR a tá sa obhajovala, že je na dobrovoľníkov odkázaná a nemá dosť vedúcich pracovníkov, aby dokázali nad všetkým dohliadať.
UNHCR proste nemala dostatočné prostriedky a adekvátne riadiace postupy, aby zabezpečila, že sa naozaj a v každom ohľade jej agenti správajú humánne. Hej, dá sa povedať, že humanitárna katastrofa tam už bola, že toto zneužívanie situácie by sa tam dialo aj bez toho, či by tam UNHCR organizovala pomoc, alebo nie. Že to bolo lepšie s ňou ako bez nej…
Lenže ako by ste napríklad hľadeli na svoje účty v banke, keby ste vedeli, že banku ovládajú mafiáni, ktorí v nej hlavne perú peniaze a aj tak ju skôr alebo neskôr nechajú skrachovať? Tieto veci sme do určitej miery u nás zažili a bankový sektor sa musel zmeniť od základu, inak by zanikol. Museli sme sprísniť podmienky bankového dohľadu a zmieriť sa s tým, že naši vlastníci bánk, ktorým boli poctivo fungujúce banky nanič, ich časom predali zahraničiu.
Veľkou ostudou humanitárnych organizácií, ako UNHCR, je to, že ani trochu nezareagovali podobne. Neurobili vnútornú obrodu a to, ako sa ich agenti v prvom kontakte chovajú k svojim zverencom, nechali naďalej na ich dobrú vôľu. Vo väčšine prípadov to funguje, ale tieto organizácie zrejme majú minimálne nástroje (a možno aj záujem) urobiť poriadok so svojimi agentmi, ktorí sa rozhodli situáciu využiť vo svoj prospech. Humanitárne organizácie vyvinuli hlavne veľmi účinné nástroje, aby o týchto javoch MSM nepísali, a keď už sa to niekedy prevalí, aby sa to nerozrástlo do nezvládnuteľných rozmerov a zaniklo to v záplave iných nepodstatných správ.
Preháňam? Tak si rozkliknite odkaz z roku 2011, ktorý je o dva riadky vyššie. Autormi nie sú žiadni senzáciechtiví novinári, ale profesori sociológie z Univerzity Južnej Afriky. Tam sa dočítate napríklad aj to, že: „Mnoho rokov sa objavujú vážne obvinenia členov mierových misií OSN z vážneho sexuálneho zneužívania. Takéto incidenty sexuálnych útokov, ktorých sa dopustili členovia mierových zborov sú zaznamenané počas dlhého obdobia z mnohých krajín.“ – Áno, vidíte dobre! Takže nielen mladí miestni dobrovoľníci, ale aj riadni členovia mierových zborov OSN, na ktorých by sa mala vzťahovať takmer až plná vojenská disciplína. Mierové zbory OSN sa už nemôžu vyhovárať na žiadnu naliehavosť situácie a neschopnosť zaviesť účinné kontrolné postupy. Zodpovednosť sa premieta smerom nahor až do najvyšších funkcií a orgánov.
Tento zdroj podrobnejšie cituje humanitárne operácie „Save the Children“, ktoré v roku 2007 prebiehali pod hlavičkou OSN v Pobreží Slonoviny, Haiti a Južnom Sudáne. Medzi spomenutými organizáciami, ktorých sa sexuálne zneužívanie týkalo popri mierových zboroch OSN, znovu na poprednom mieste nájdeme UNHCR, ale aj UNV (Dobrovoľníci OSN), WFP (Svetový potravinový program). Táto práca tiež v závere medzi riadkami uvádza, že súčasný spôsob, ktorý orgány OSN formálne zvolili ako prevenciu pred takýmto zneužívaním, teda tlačenie brožúrok a semináre založené na pasívnom prijímaní informácií, sú v teréne úplne neúčinné.
Prečo o tom píšem práve teraz? Lebo siroty urobili túto otázku znovu veľmi aktuálnou a naliehavou. Okrem toho, zrejme sa za posledných 15 rokov v tejto oblasti nič nezlepšilo, ale naopak, zhoršuje sa to až tak, že už to ani prísne mlčanie MSM nedokáže ututlať.
Začiatkom roka 2018 sa aj The Guardian musel venovať rozsiahlej afére britskej humanitárnej organizácie Oxfam, ktorej hlavným bodom bolo sexuálne zneužívanie detí a neplnoletých humanitárnymi pracovníkmi na Haiti. Došlo to tak ďaleko, že dolná komora Parlamentu Spojeného kráľovstva uložila svojmu Výboru medzinárodného vývoja úlohu riadne vyšetriť všetky okolnosti a navrhnúť primerané opatrenia. Vyšetrovanie prebieha a výbor na svojej stránke informuje o priebežných zhromaždených dôkazoch. Všetko nasvedčuje tomu, že navrhované opatrenia nebudú len formálne. Výbor uvažuje o zavedení nových pravidiel kontroly humanitárnych organizácií, o ochrane whistleblowerov a obetí útokov, o vytvorení nezávislého orgánu na dohľad nad humanitárnymi organizáciami (hľa, analógia dohľadu nad finančným trhom) a zmena organizačnej kultúry v humanitárnych organizáciách, aby nedochádzalo k zneužívaniu moci a aby funkcionári boli nútení zodpovedať za dôsledky svojich rozhodnutí a zanedbaní.
Aféra bola taká rozsiahla, že sa jej musela venovať aj CNN. Ak sa však chystáte zatlieskať, že hľa, aj MSM občas informujú objektívne, tak nejasajte predčasne, informujú svojsky „vyvážene“. Svojim typickým MSM-áckym spôsobom článok v odkaze píše o tom, že si vyšetrovacia komisia vypočula „strašidelné“ (úvodzovky vložili CNN) historky o zneužívaných deťoch, ktoré boli nútené poskytovať sexuálne služby za protihodnotu jedného dolára. CNN v britskej správe bazíruje na zistení, že toto konanie bolo „endemické“, čo znamená nielen priestorovo obmedzené a teda nie úplne všeobecné (pandemické), ale zároveň to znamená, že nebolo náhodné, že sa na mieste výskytu objavovalo trvale. CNN článok aj zakončilo typicky pre MSM, že humanitárne organizácie na účinnejšie opatrenia proti takému zneužívaniu nemajú dosť prostriedkov a preto je potrebné masívnejšie ich dotovať. (!)
Všimli ste si o odsek vyššie aj zmienku o whistlebloweroch? Paradoxné je, že nevládne organizácie, ktoré veľmi často na tlak voči vládnym inštitúciám používajú svedectvá whistleblowerov, majú zrejme vyvinuté veľmi účinné spôsoby, ako eliminujú potenciálnych whistleblowerov vo vlastných radoch, ako to dokladá napríklad aj tento článok. Uvádza, že humanitárne organizácie nielen že nie sú schopné ochrániť svojich členov a zverencov pred sexuálnymi útokmi, ale aj to, že „majú vyvinutú kultúru odsudzovania obetí a odmietania poskytnúť takýmto obetiam adekvátnu pomoc a podporu“. Článok cituje viacero osobných svedectiev a medzi nimi aj konštatovanie dlhoročnej humanitárnej pracovníčky, že situácia sa časom nijako nezlepšuje. The Independent napríklad píše úplne otvorene, že aféra Oxfam je len odkrytou špičkou ľadovca a že medzi nedostatočnými postupmi na elimináciu zneužívania chýba napríklad aj taká samozrejmá vec, že humanitárne organizácie sa vzájomne neinformujú o dokázaných incidentoch a o ľuďoch – recidivistoch, ktorí sa ich dopúšťajú. Títo sa potom bez akejkoľvek prekážky môžu premiestňovať do nových humanitárnych organizácií „s čistým štítom“.
Situácia je teda naliehavá a stáva sa neúnosnou. Pracovníci humanitárnych organizácií sú prakticky beztrestne nad zákonom aj nad zvyklosťami o verejnom informovaní, ohlásené útoky totiž spravidla nekončia pred súdom a humanitárne organizácie dotyčných útočníkov aj obete vyriešia interne bez informovania verejnosti, obete zriedka dostanú nejaké odškodnenie a útočníci spravidla nič, čo by sa dalo považovať za trest. Niektoré non-MSM články už situáciu charakterizujú ako neúnosnú a začína byť pravdepodobné, že viacero krajín, medzi prvými Spojené kráľovstvo, prijme účinnejšiu legislatívu. Pre humanitárne organizácie v niektorých krajinách začína horieť pôda pod nohami a nemôžem sa ubrániť podozreniu, že „sýrske siroty“ sú nohou vo dverách k nám, do krajín, v ktorých majú nevládne organizácie s miernym nadsadením(?) väčšiu moc ako štát.
Snáď niekto namietne, že nič z toho, čo som popisoval, sa vo veľkej miere netýka našich ľudí – Slovákov. My predsa toto zlo nerobíme, my sme dobrí! Lenže sme súčasťou OSN a tvoríme jej pravidlá a kultúru. Máme právomoc aj formovať legislatívny rámec, v akom na našom území a v styku s našimi občanmi a inštitúciami fungujú nevládne treťosektorové organizácie. Využívame to, alebo len schovávame hlavu do piesku? Alebo, čo je ešte horšie, sme prijali pasívnu rolu nablýskanej návnady, ktorá láka obete do náručia zločincov?
NavajaMM
Zdroje:
https://www.etrend.sk/ekonomika/babis-poziadal-mimovladky-aby-vybrali-syrske-siroty.html
https://ligazaludskeprava.blog.sme.sk/c/493043/syrske-siroty-co-treba-vediet.html
https://www.irinnews.org/news/2002/02/27/reports-child-refugees-sexually-exploited-shock-annan
https://en.wikipedia.org/wiki/Sexual_exploitation_and_abuse_in_humanitarian_response
https://www.ajol.info/index.php/smsajms/article/viewFile/70511/59115
https://www.theguardian.com/world/2018/jun/15/timeline-oxfam-sexual-exploitation-scandal-in-haiti
https://publications.parliament.uk/pa/cm201719/cmselect/cmintdev/840/840.pdf
https://edition.cnn.com/2018/07/30/uk/sexual-abuse-aid-sector-uk-report-intl/index.html
https://www.bbc.com/news/uk-politics-45013078
———————————————————————
Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.JPG)
