Všetko vzájomne súvisí – aj FIFA, Svetový pohár, Putin, Trump, Mueller, Comey a Christopher Steele

V priebehu vyraďovacích zápasov na MS 2018 vo futbale v Rusku uviedol portál Who.What.Why podcast o veľmi zaujímavých súvislostiach, veď posúďte sami. Nasledujúci článok prináša prepis rozhovoru, ktorý za rádio WhoWhatWhy viedol Jeff Schechtmann.

WWW: Každý deň sa objavujú správy, ktorých hlavnou témou je korupcia. Sú z celého sveta a týkajú sa vlád, biznisu aj organizovaného zločinu. Podľa toho, ako poznáme reálie, sa nám niekedy zdá, že korupcia je väčšia, než sa hovorí v správach, a niekedy máme pocit, že správy preháňajú. Korupčný škandál FIFA z roku 2015 sa však stane hlavou rodiny všetkých škandálov. Pokojne sa môže stať zlatým štandardom, podľa ktorého sa budú merať všetky budúce korupčné škandály. Jeho rozsah, objem peňazí, počet ľudí, čas, kým prebiehal, toto všetko je ohromujúce.

V mnohých ohľadoch sa to popretínalo práve teraz v Rusku, kde prebieha jedna z najväčších športových udalostí na pozadí tohto enormného korupčného škandálu. Čo je ešte zaujímavejšie a možno je to zásadný prvok v celej neuveriteľnej skladačke, že to bolo práve v Amerike, kde je futbal stále na pokraji záujmu verejnosti, kde sa tento škandál odhalil, vyšetroval a dostal pred súd. Niektorí dokonca tvrdili, že súdne pojednávanie bolo také nekompromisné práve preto, aby Amerika držala futbal pekne dolu, aby nezatienil iné obľúbenejšie športy. Celú túto strhujúcu históriu nám porozpráva môj hosť Ken Bensinger. Ken bol viac ako 20 rokov novinárom.

Pracoval pre Wall Street Journal, Los Angeles Times a v poslednom čase pre BuzzFeed News. Bol jedným z investigatívnych novinárov, ktorí rozlúskli príbeh fascikla Christophera Steela a napísal farbistý popis celosvetovej korupcie vo svojej najnovšej knihe Red Card: How the US Blew the Whistle on the World’s Biggest Sports Scandal (Červená karta: Ako USA odpískali najväčší svetový športový škandál). Ken, ďakujem, že ste prijali pozvanie do rádia WhoWhatWhy.

Ken Bensinger: Ďakujem za pozvanie.

WWW: Najprv by som sa chcel opýtať, ako ste sa k tejto záležitosti vôbec dostali, ako ste objavili prvé indície, ktoré ste potom celé roky rozpletali?

Ken Bensinger: Ako ste už spomenuli, som investigatívny reportér. Nemusím sa vždy venovať len športu. Ale píšem o rôznych chúlostivých témach, hoci príležitostne sa ponorím do športu. V roku 2014, ešte pred začiatkom vtedajšieho svetového pohára, som sa rozhodol, že napíšem profil muža z USA, menom Chuck Blazer, ktorý bol veľmi vplyvnou osobnosťou vo svete futbalu, ale pritom v USA bol skoro neznámy. Vo svete futbalu ho poznal skoro každý, ale v USA skoro nikto. Začal som si o ňom zbierať materiál a chcel som sa dozvedieť viac. Čím viac som zistil, tým mi pripadal skorumpovanejší. Ten článok, ktorý bol úplným prehľadom jeho životopisu, vyšiel len pár dní pred začiatkom Svetového pohára 2014.

Potom som sa venoval iným témam, ale neprešiel ani rok a 27. Mája 2015 sa verejnosť dozvedela o tajnom kriminálnom vyšetrovaní USA, lebo v Zurichu, kde má FIFA svoje sídlo, začali zatýkať vysokých funkcionárov FIFA. Jednoducho ich skoro ráno vytiahli z hotela a previezli do väzenia. Tento obrovský škandál bol šokom pre celý svet. V priebehu niekoľkých dní sa ukázalo, že Chuck Blazer, ten istý, ktorého profil som spracovával, bol v skutočnosti jedným z kľúčových spolupracovníkov na prípade a zabezpečoval odpočúvanie pre Ministerstvo spravodlivosti. Keď sa to pravalilo, tak som sa zo dňa na deň stal expertom na Chucka Blazera a celý jeho kriminálny prípad.

WWW: Chucka Blazera pôvodne vyšetrovali kvôli praniu špinavých peňazí a finančnej korupcii a v skutočnosti prešiel na druhú stranu, aby sa vyhol prísnejšiemu trestu. Povedzte k tomu niečo viac.

Ken Bensinger: Áno, je to pravda. Myslím, že Blazer bol veľmi výrazný charakter. Ťažko uveriť, že taký človek mohol existovať. No urobil kariéru bez toho, aby sám športoval. Pochádzal z New Yorku, z Queens, chodil na rovnakú strednú školu ako Simon a Garfunkel, na tej škole, tuším, maturovali aj Ramones. Blazer bol obchodník a robil mnoho rôznych príležitostných prác. Futbal sa začal venovať, keď jeho deti koncom 70-tych rokov hrali ako dorast za Westchester County v New Yorku. Bol to oportunista. Všimol si príležitosť, ktorú by nikto iný nevidel a tvrdo po nej skočil. Vo svete futbalu stúpal po rebríčku veľmi rýchlo.

Okolo roku 1990 už bol druhým najvplyvnejším mužom v konfederácii Concacaf, ktorá je súčasťou FIFA a zastrešuje Severnú a Strednú Ameriku a Karibskú oblasť. Všetko od Kanady po Panamu. V roku 1997 už bol členom Výkonného výboru FIFA, čo je vrcholný riadiaci orgán vo svete futbalu. Počas celej kariéry urobil pre šport kus dobrej roboty. Vytvoril ženskú futbalovú reprezentáciu. Zaslúžil sa o to, že aj ženy hrajú o Svetový pohár. Mal významnú úlohu aj pri tom, keď sa uzatvárali prvé televízne kontrakty na najvyššiu futbalovú ligu v USA.

Ale na druhej strane, bol majstrom v žmýkaní peňazí zo športu a robil to celý čas. Sústavne žil na úkor futbalu, všetko ťahala funkcionárska futbalová kreditka. Nikdy za nič neplatil z vlastného vrecka. Na úkor futbalu aj zbohatol. A nakoniec… ako jeho Achillova päta sa ukázalo, že neplatil dane. Presne kvôli tomuto ho dostal finančný úrad. Keď sa začali vládni vyšetrovatelia zaujímať o korupciu vo FIFA, nejako nemohli nájsť nič zaujímavé, keď jedného finančáka tu z Kalifornia napadlo, že sa pozrie na Blazerove daňové priznania, dal si ich vyhľadať a zistil, že jeho daňové priznania neexistujú. Tento človek, Chuck Blazer, jednoducho za celých 17 rokov nepodal žiadne daňové priznanie.

Viete si predstaviť, že pre finančného agenta je toto prípad snov. Je veľmi jednoduché usvedčiť niekoho, kto nepodáva daňové priznania a tak Blazera priškripli. Finančák spolu s agentom FBI navštívili Blazera vo vestibule budovy, kde býval, náhodou sa tá budova volala Trump Tower, a povedali mu, že má na výber. Buď bude s nimi spolupracovať pri tajnom vyšetrovaní, alebo si môže ísť po zubnú kefku a pôjde s nimi rovno za mreže.

WWW: A celá tá jeho sprenevera bola len špičkou ľadovca vzhľadom na korupciu, ktorá bola vo FIFA a svetovom futbale endemická. Povedzte nám niečo o tomto.

Ken Bensinger: Nepochybujem, že to, čo Blazer robil, bola typická a charakteristická zlodejina, ktorú robia takíto funkcionári všade na svete. Nebol to len on jediný. On bol len jeden príklad z mnohých podobných, keď sa funkcionári v športe dostanú k rozhodovacej moci a potom si za určité veci začínajú žiadať úplatky, falšujú účtovníctvo a robia všeličo možné, aby mali na úkor športu vlastný finančný prospech. Takže konkrétne on, to si môžeme byť istí, prijímal úplatky ako protihodnotu za hlasovanie pri dôležitých rozhodnutiach FIFA vo výkonnom výbore. Prijímal úplatky za podpisy kontraktov na televízne prenosy a sponzorských práv na regionálnych turnajoch, ktoré patrili do jeho pôsobnosti. No a tiež, medzi iným, žil z futbalu. Kartou American Express, ktorá bola vydaná na meno futbalovej konfederácie, platil svoj každý jeden súkromný výdavok, denno-denne.

Nakoniec sme sa dočkali toho, že sa takto chovajú futbaloví funkcionári všade na svete, hlavne v Južnej Amerike, ale aj v každej krajine Strednej Ameriky a USA. Môžeme si domyslieť, že inde na svete to asi nie je inak.

WWW: Povedzte nám niečo o tom, ako to vzniklo. Lebo podľa toho, čo ste práve povedali, to vyzerá, že funkcionári FIFA, futbaloví funkcionári z celého sveta, sú všetci skorumpovaní. Ako to začalo? Ako je možné, že sa táto kultúra korupcie tak zažrala do futbalu po celom svete?

Ken Bensinger: Toto som skúmal veľmi podrobne, chcel som veľmi presne pochopiť genézu tohto javu. Môj názor, myslím, je veľmi podobný s názorom mnohých ľudí, ktorí sa venujú histórii športu. Vráťme sa späť do júna a júla 1974 a to je presné obdobie, kedy to začalo. Presne vtedy bol zvolený Brazílčan João de Havelange za prezidenta FIFA, prvý v histórii, ktorý nebol Európan. Zvolili ho preto, že chcel šport demokratizovať a chcel, aby bol prístupnejší vo všetkých tých častiach sveta, kde ho zatiaľ nemali, v subsaharskej Afrike, v juhovýchodnej Ázii. Všade, kde bol dovtedy nedostupný. Týmto prísľubom získal mnoho hlasov, ale potom sa to otočilo, lebo nemal peniaze. FIFA v tom čase nemala peniaze na to, aby splnil, čo počas kampane sľuboval.

V tom čase mala FIFA príjmy len z predaja lístkov na zápasy Svetového pohára a ešte ďalších turnajov rôzne po svete, ale to bolo všetko. Z televíznych prenosov boli príjmy veľmi slabé. Sponzorské peniaze skoro neboli. Takže zistil, že na to nemá. Približne v tomto čase ho však vyhľadal človek, ktorého otec bol zakladateľom firmy Adidas. Ukázalo sa, že tento synáčik zakladateľa firmy je niečo ako marketingový génius. Spojil sa s expertom na reklamu z Anglicka a spolu dali Havelangeovi, novému prezidentovi FIFA, takýto návrh. „Ak potrebujete peniaze, my vám ich môžeme zabezpečiť. Len nás nechajte zabezpečovať pre vás sponzorstvo.“ Dohodli sa s firmou Coca Cola, ktorá sa stala prvým sponzorom, povedzme medzinárodným exkluzívnym sponzorom FIFA.

Kontrakt podpísali v roku 1975. Pri Svetovom pohári v roku 1978 bola Coca Cola hlavnou značkou ako hlavný sponzor. Tohto modelu sa chytili aj ďalšie spoločnosti a celosvetové exkluzívne sponzorstvo začalo financovať aj olympijské hnutie a postupne aj všetky celosvetovo významnejšie športy. V tom čase to ale bola novinka. Zároveň s tým, ako začali do FIFA prúdiť peniaze, začali sa o toto dianie zaujímať všetky významnejšie svetové značky. O niekoľko rokov neskôr, začiatkom 80-tych rokov, umožnil technologický pokrok vysielať priame prenosy z turnajov televíznym signálom vo farbe do celého sveta.

V tom momente rapídne stúpol prílev televíznych peňazí do futbalu. V priebehu niekoľkých rokov boli peniaze z televíznych prenosov podstatne vyššie ako zo sponzorstva a FIFA sa mohla doslova váľať v peniazoch. Ale ľudia, ako ten chlapík z Adidasu, čo som o ňom pred chvíľou hovoril, ale aj mnoho ďalších, ktorí pri týchto zmluvách vystupovali ako sprostredkovatelia, pochopili, že je pre nich výhodné podplácať futbalových funkcionárov, aby ceny za tieto kontrakty ostali nízke. Práva z týchto kontraktov potom mohli predať ďalej a tým dosahovali obrovské zisky. Takže títo chlapíci zistili, že keď podsunú popod stôl futbalovým funkcionárom úplatok, tak získajú, povedzme práva na televízne prenosy zo Svetového pohára, za cenu, ktorá bude pod trhovou. Tieto práva potom môžu obratom rozpredať po jednotlivých krajinách rôznym televíznym spoločnostiam za podstatne vyššie ceny a rozdiel si mohli nechať.

Presne takto to začalo. Podľa rozhovorov, ktoré som viedol, táto schéma s podplácaním, aby ceny ostali nízke, začala niekedy koncom roka 1978.

WWW: Je zaujímavé, ako sa to hneď po celom svete ujalo. Mám na mysli, že sa nikto neozval, neobjavil sa žiadny whistleblower. Ako keby sa do korupcie zapojili všetci.

Ken Bensinger: Presne tak. Vlastne… jeden súdny proces bol, vo Švajčiarsku. Bol to jeden z mála procesov, ktoré sa vyskytli pred týmto vyšetrovaním zo strany USA, vtedy sa zamerali na jednu z tých firiem, ktorá mala dlhé roky pod palcom práva od FIFA a po tom procese zbankrotovala. Pri tomto procese vo Švajčiarsku nakoniec padli veľmi mierne tresty. Nebol obžalovaný nikto z futbalových funkcionárov, prinajmenšom nikto nedostal žiadny trest. Niekoľkí vedúci pracovníci z tej marketingovej firmy museli zaplatiť pokutu, ale to bolo všetko.

Pred sudcami, keď sa rozprávalo o rozhodovaní a podobných veciach, títo vedúci pracovníci sa ku všetkému otvorene priznali. Ale nehovorili tomu úplatky, ale provízia. A prehlásili, že to tak museli urobiť, lebo keby to nerobili oni, tak rovnako by to urobil niekto iný. Tak to predsa vo futbale chodí, nielen vo futbale, vo všetkých svetových športoch treba platiť provízie, robí to každý. A presne tak to aj bolo. Vôbec sa tým netajili. Bolo to viac ako verejné tajomstvo, bol to spôsob, ako „sa to robí“. Neskôr sme sa, samozrejme, presvedčili, že naše Ministerstvo spravodlivosti malo na vec úplne iný právny názor.

WWW: Prečo to nikto iný niekde inde nevyšetroval? Vari toto vyšetrovanie USA bolo úplne prvým veľkým pokusom dostať sa týmto veciam na koreň?

Ken Bensinger: Áno. Myslím, že to má veľa spoločného s tým, že futbal je vo väčšine krajín neuveriteľne populárnejší a dôležitejší, než v USA. Poslucháči v USA si to asi ťažko dokážu predstaviť, ale je to asi tak, ako keby sme dali dohromady NHL, NBA a najvyššie ligy amerického futbalu a baseballu a z nich všetkých by sme urobili jednu športovú organizáciu. Ak si toto dokážete predstaviť, tak máte približný dojem, aký dôležitý je futbal v ostatných krajinách. Je to nielen šport číslo jedna, ale je v týchto krajinách dôležitejší ako päť ďalších športov dohromady.

V dôsledku toho má futbal aj ohromný politický vplyv a je aj svojim spôsobom súčasťou kultúry. V mnohých krajinách majú veľké zábrany, aby do futbalu zasahovali. Volení futbaloví funkcionári majú aj politické krytie. Ak sa s nimi niečo stane, môžu vypuknúť aj verejné nepokoje. Preto je v týchto krajinách vynútenie práva voči týmto veciam veľmi rozpačité. Napríklad v Brazílii, ktorá má strašné problémy s korupciou vo futbale, bolo mnoho prípadov, keď sa pred prokurátora dostali úplne jasné prípady korupcie a prokurátor odmietol pokračovať vo vyšetrovaní.

V Anglicku boli prípady, keď sa v tlači písalo o zjavnej korupcii a úrady nielen že odmietli začať trestné konanie, ale v skutočnosti sa pokúsili zabrániť, aby tlač o týchto veciach písala, pretože sa obávali, že by to znížilo reputáciu Anglicka v očiach FIFA a Anglicko by stratilo svoju prestížnu pozíciu u FIFA. Takže iróniou osudu, keďže v USA futbal nie je ani medzi štyrmi najpopulárnejšími športmi, keď sa USA pustili do vyšetrovania korupcie vo futbale, začalo to dávať zmysel. Pretože je to snáď jediná krajina na svete, kde je právo silnejšie ako futbal a kde politici do takého vyšetrovania nezasahujú. Verejnosti je to srdečne jedno. Takže vyšetrovanie mohlo roky prebiehať pokojne bez toho, aby do neho niekto zasahoval zvonku.

WWW: V rámci celého sveta sa vyšetrovanie týkalo aj mnohých funkcionárov verejnej správy, mnohých politikov v mnohých krajinách.

Ken Bensinger: Áno, to je pravda. Niektorí z nich boli politici, ktorí vyrástli z futbalu a svoje korupčné spôsoby si priniesli so sebou. Boli medzi nimi aj bývalí politici, ktorí sa neskôr venovali futbalu ako druhej kariére. Napríklad bývalý prezident Hondurasu sa neskôr stal významnou osobnosťou vo futbalovej federácii svojej krajiny. Skončil ako obžalovaný v tomto prípade, dokázali mu vinu a čaká na vyhlásenie rozsudku o vzatí do väzby v USA. Podobné to bolo aj s členom najvyššieho súdu Guatemaly. Nie som si istý, akú funkciu mal na najvyššom súde a tiež to bol futbalový funkcionár, ktorý bral úplatky.

Spomeniem aj prezidenta Argentíny. Nechcem o ňom tvrdiť, že bral úplatky, možno nie, ale aby ste si urobili predstavu, akú moc mali niektorý futbaloví funkcionári, tak prezident Argentíny bol formálne aj prezidentom najpopulárnejšieho futbalového klubu v krajine. Spojnica medzi vedením futbalového klubu a najmocnejšou osobou v krajine je v týchto oblastiach často veľmi krátka.

WWW: Postupne sa dostávame k Rusku 2018, keď Rusko organizuje Svetový pohár. Čo k tomuto viedlo?

Ken Bensinger: Je to pomerne nejasná história. A je to vlastne aj kľúčom k pochopeniu celého korupčného prípadu FIFA. V roku 2010 sa Rusko uchádzalo o usporiadanie Svetového pohára. Medzi uchádzačmi bol rad iných krajín a aj Anglicko. Anglicko malo pocit, že práve ono má všetky práva na to, aby ho vybrali za usporiadateľa. Malo zo všetkých krajín najlepšiu infraštruktúru. Vo svete ho považujú za kolísku futbalu. Má dlhoročnú tradíciu a usporiadalo už mnoho veľmi úspešných turnajov, najmä pri porovnaní s Ruskom, ktoré žiadnu oslnivú futbalovú históriu nemá, má hroznú infraštruktúru a mnoho ďalšieho.

Aby však Briti nenechali nič na náhodu, tak si najali pár expertov, ktorí pre nich mali vykonať nejakú prácu v teréne u konkurenčných uchádzačov a dať dohromady nejaké spravodajské informácie, aby ich neskôr nič neprekvapilo. Jeden z chlapíkov, ktorých najali, bol bývalý agent MI6, bol to bývalý špión na dôchodku, ktorý sa vyznal v Rusku. Tento muž sa časom stal slávnym z iných dôvodov, ale v danom čase to bol celkom neznámy. Volal sa Christopher Steele. Jasné, dnes meno Christopher Steele pozná skoro každý, ale vtedy dávno to bol šedivý nenápadný chlapík z centra Londýna.

Takže tento chlapík sa cez svoje zdroje dozvedel, že Vladimír Putin, o ktorom je známe, že futbal veľmi nemusí a je skôr fanúšikom hokeja, sa začal o usporiadanie Svetového pohára veľmi zaujímať. Osobne sa angažoval za to, aby ho Rusko získalo. A zapojil do akcie aj jemu najbližších oligarchov, aby pomohli a zapôsobili na rozhodujúcich ľudí, že by mali voliť v prospech Ruska. Je možné, že na podplatenie členov výkonného výboru poskytol aj nejaké umelecké originály alebo niečo iné. Alebo za tým boli nejaké veľké obchodné kontrakty alebo dodávateľské zmluvy na ropu schované za sponzorstvo FIFA, to všetko smerovalo k získaniu väčšiny vo voľbe.

Christopher Steele o všetkom informoval svojich šéfov, svojho klienta, ktorý sa uchádzal o usporiadanie v Anglicku. Ale urobil aj niečo navyše a to, že zavolal agentovi FBI, s ktorým sa zoznámil pred niekoľkými mesiacmi a vedel, že podobné informácie hľadá, takže sa agenta FBI opýtal, či má záujem. Tento agent FBI bol špecialista na Ruský organizovaný zločin a veľmi ho zaujímali potenciálne príklady podplácania a prania špinavých peňazí, ktoré by sa týkali Ruska. Zaujímal sa o tieto informácie vzhľadom na to, že šlo o Rusko a o FIFA toho moc nevedel, ale cítil, že za tým môže byť niečo významné. Vrátil sa s tým späť do New Yorku, našiel prokurátora, ktorý mal záujem na tomto prípade pracovať a rozbehol to ako kriminálny prípad. Čím ďalej na tomto prípade pracovali, to, čo najskôr vyzeralo ako korupcia FIFA v prospech Ruska, sa začalo rozbiehať rôznymi smermi a začalo to rásť do obludných rozmerov.

No teraz máme rok 2018, vidíme že Svetový pohár je v Rusku a teda vidíme, že Putin nakoniec dostal presne to, čo chcel. Získal právo na usporiadanie turnaja a získal s tým aj tento mesiac dlhý festival, ktorý vyzerá trochu akoby na jeho počesť.

WWW: Je zaujímavé, do akej miery sa toto všetko týka Ruska. To, že sa do prípadu zaplietol aj Christopher Steele a FBI. A keď sa vrátime k Chuckovi Blazerovi, ktorým ste toto rozprávanie začínali, zaujímavé, že býval v Trump Tower a dokonca sa s Donaldom Trumpom priatelil.

Ken Bensinger: To je fakt. Blazer býval v Trump Tower. V tejto budove býval aj iný človek, Brazílčan, ktorého sa prípad týkal a býval v tejto budove až do vynesenia rozsudku. V skutočnosti ten dôvod, kvôli ktorému ten agent FBI, o ktorom som pred chvíľou hovoril, pôvodne vyhľadal Christophera Steela, bol záujem o vyšetrovanie ruského organizovaného zločinu v súvislosti s tajnou herňou pokeru a tajnou športovou stávkovou kanceláriou, ktorá tiež sídlila v Trump Tower a FBI tam mali odpočúvacie zariadenia. S Christopherom Steelom sa stretol pri zbieraní informácií k tomuto prípadu. Ukazuje sa nám tu ohromný počet súvislostí priamo s osobou Donalda Trumpa.

Ako ste už spomenuli, Chuck Blazer nielen býval v Trump Tower, ale bol to osobný priateľ Donalda Trumpa. Trump mu raz prenechal k dispozícii átrium na usporiadanie stretnutia spolužiakov. No s prekvapeniami sme ešte neskončili, objavujú sa spojenia ku všetkým ľuďom, ktorí teraz vedú proti Trumpovi vyšetrovanie. Robert Mueller bol riaditeľom FBI v čase, keď sa začalo vyšetrovanie FIFA. Práve na jeho pokyn to prerástlo na vyšetrovanie medzinárodného, on to nazýval „transnacionálneho“ zločinu, práve on si dovolil ako prvý nazrieť pod pokrývku FIFA. James Comey bol riaditeľom FBI v čase, keď prípad FIFA vyšiel na verejnosť. Bol to on, kto tento prípad v máji 2015 oznámil na tlačovej konferencii do sveta.

Je to ako rovnaké obsadenie hercov v rôznych filmoch. Je tu Christopher Steele, Donald Trump, Robert Mueller, všetci sú na titulkoch tam aj tam.

WWW: Aká miera korupcie ešte ostala vo vnútri FIFA? A koľko sa jej podarilo vykoreniť vďaka týmto obvineniam a vyšetrovaniam?

Ken Bensinger: Toto je ťažké odhadnúť. Myslím, že FIFA podniká kroky, aby sa očistila. Ale taktiež si myslím, že… sa nič neudeje zo dňa na deň. Už som na to niekoľkokrát použil príklad, že je to ako pri liečbe vážnej choroby, napríklad rakoviny. Prvým krokom je odstránenie nádoru, čo si môžete predstaviť ako zbavenie sa ľudí, ktorí sa zúčastňovali na tej korupcii. Ale keď to prebehne, ešte nemôžete človeka vyhlásiť za zdravého. Je ešte nutné vykonať všetky potrebné ďalšie terapie, monitorovať a vykonávať pravidelné kontrolné vyšetrenia, aby sme sa presvedčili, že sa pacient naozaj zotavuje. Myslím, že ohľadom FIFA je ešte čas na konečné závery. Možno sa len zbavili najhorších hriešnikov, prinútili bývalého prezidenta k rezignácii a nakoniec obvinili nejaké dve desiatky ľudí.

No, vlastne, svojho času v tejto súvislosti odsúdili aj akúsi spoločnosť z Floridy za elektronické podvody, ktorá musela zaplatiť skoro 25 miliónov dolárov pokuty. Popri všetkých tých jednotlivcoch je to asi len tretia alebo štvrtá firma, ktorej sa dokázalo podvodné jednanie. Toto je stále len súčasťou prvého kroku terapie, ale krok dva znamená reformy a iné podobné opatrenia. Nové vedenie FIFA sa o to už pokúša, ale stále sú to len nesmelé neisté detské kroky. To všetko sú len také šťuchance do vedenia, aby sa trochu otvorilo. Robia sa zmeny v spôsobe hlasovania o hostiteľských krajinách, kto v týchto voľbách hlasuje a aké je to celé transparentné. Sú to dôležité pokroky, ale myslím, že zmeniť kultúru korupcie, ktorá prekvitala viac ako 40 rokov, to niekoľko rokov potrvá.

WWW: Povedzte niečo o tom, akú úlohu v tom hrali banky, lebo súčasťou tej korupcie bolo aj intenzívne pranie peňazí v medzinárodnom meradle. Kde mal ten bankový komponent svoje miesto?

Ken Bensinger: Bankový komponent… to bol kľúčový prvok. Ten finančný agent, ktorého sme na začiatku krátko spomenuli, vniesol do prípadu veľmi zaujímavý nástroj a tým bola možnosť sledovať tok peňazí cez bankový systém. Ukázalo sa, že to je neuveriteľne silný prostriedok na uľahčenie vyšetrovania celého prípadu, ale aj dôkazový prostriedok. Pretože sa zistilo, že všetci títo skorumpovaní futbaloví funkcionári si dávali úplatky navzájom. Tie úplatky, ktoré prijímali od ľudí, ktorí sa venovali marketingu a televíznemu vysielaniu, tie si presúvali elektronickými prevodmi. A tieto prevody väčšinou realizovali cez americké banky. Takže aj keď sa úplatok poskytoval napríklad z Argentíny niekomu do Brazílie, alebo z Čile do Ekvádoru, tento bankový prevod, kým sa dostal na cieľový účet, prešiel raz alebo dvakrát cez americké banky.

To znamená, že na vykonanie týchto zločinov používali americké banky a tým pádom spadali pod jurisdikciu USA. Zároveň to znamená, že vyšetrovatelia mohli tieto prevody sledovať bez toho, aby museli vyrozumieť niekoho v zahraničí. Vyšetrovatelia mohli poslať súdnu výzvu dotyčným americkým bankám, vyhľadať informácie o daných elektronických prevodoch a dať dohromady celý prípad bez toho, aby sa o tom niekto dozvedel. A presne toto aj robili.

WWW: Mali tieto odhalenia nejaký dopad na popularitu futbalu vo svete?

Ken Bensinger: To je ťažko povedať. Za seba a jedným slovom, sledujem to. Sledoval som aj tento turnaj a bol skvelý. Hovoril som s mnohými ľuďmi, ktorí sa predtým o šport ani veľmi nezaujímali, ale strhlo ich to, lebo naozaj je na to radosť pozerať. Nemusíte o športe veľa vedieť a aj tak môžete mať pôžitok z týchto tesných súťaží kto z koho, keď to práve prebieha. Na druhej strane je na tom celom iróniou, že keď to skončí, ľudia budú ďalších tri a tri štvrte roka nadávať, koľko špiny a korupcie je v športe. Potom príde nový Svetový pohár a znovu ho bude každý sledovať.

Skoro to vyzerá ako úplne nezávislé javy. Ľudia nemajú radi korupciu v športe, ale milujú Svetový pohár a milujú veľké futbalové turnaje.

WWW: Zasiahla korupcia aj samotné zápasy? Aj u nás sme mali prípady, najviac to bolo vidieť tuším v basketbale, kde korupcia ovplyvnila aj výsledky zápasov.

Ken Bensinger: Asi myslíte na vopred dohodnuté zápasy, manipuláciu s výsledkami a podobné veci?

WWW: Presne to.

Ken Bensinger: Z pohľadu obvinení v rámci nášho konkrétneho prípadu šlo zrejme o iný druh zločinu. Prokurátori usúdili, že ľudia, ktorí manipulujú s výsledkami, čo je v tomto športe tiež vážny problém, nie sú tí istí, ktorí prijímali úplatky za kontrakty na práva alebo za voľby v rámci FIFA. Sú za tým takéto úvahy. Ak máte príjem z prijímania úplatkov, tak nemáte záujem poškvrniť povesť tohto športu, lebo ide o kontrakty za sponzorstvo a televízne prenosy. Chcete, aby bol ten šport čo najpútavejší, aby sa televízne spoločnosti trhali o vysielacie práva. Títo ľudia mali vážne obavy z toho, že manipulácia s výsledkami by mohla pokaziť imidž na verejnosti. Lebo toto je istá cesta, ako sa ľuďom šport znechutí – keď si myslia, že výsledky boli zmanipulované.

Takže ak niekedy uvidíte manipulovaný zápas, tak to bude skôr na menej významných turnajoch, nie na Svetovom pohári. Skôr to čakajte na nejakom bezvýznamnom turnaji v El Salvadore, nie na najvýznamnejších svetových podujatiach. Vo všeobecnosti sú títo ľudia, ktorí berú úplatky a majú zo športu prospech, úplne iným typom ľudí, ako tí, čo sa športu aktívne venujú.

WWW: Popri tomto všetkom, USA získali príležitosť usporiadať Svetový pohár v roku 2026. Čo nám poviete o tomto?

Ken Bensinger: Áno, USA dostali Svetový pohár v roku 2026 spolu s Kanadou a Mexikom. Rozhodlo sa o tom 13. júna, tesne pred terajším Svetovým pohárom. Ich konkurentom bolo Maroko. USA sa snažili o usporiadanie Svetového pohára c roku 2022, ale toto dostal Katar a je za tým ďalšie kontroverzné rozhodnutie FIFA. Hlavný prísľub, čo USA prezentovali bol, že vygenerujú najviac príjmov za celú históriu Svetových pohárov. Hovoria tomu „Spojená ponuka“ a odhadujú, že sa im na tomto turnaji podarí vytvoriť zisk vo výške 15 miliárd dolárov. Tento záujem je čisto komerčný. V takýchto veciach sme bezkonkurenčne úspešní.

Pre FIFA to znelo ako rajská hudba, presne ako na začiatku, keď FIFA prevzal João Havelange, ktorý naliehavo potreboval peniaze. Nový prezident FIFA, Gianni Infantino, sa ocitol v podobnej situácii, lebo po vypuknutí škandálu FIFA všetci títo sponzori od športu odskočili a zároveň mnohé už uzatvorené zmluvy vyleteli hore komínom. Po prvý raz v priebehu posledných desaťročí skončila FIFA rok s deficitom a zúfalo potrebovala peniaze. Veľmi lukratívny turnaj, to je to pravé tonkium, ktoré má tento šport udržať pri živote.

WWW: Na záver, myslíte si, že je možné, aby sa futbal niekedy úplne očistil?

Ken Bensinger: O žiadnom zo športov si nemyslím, že je úplne čistý. Chápete? Pozrime na naše americké športy, napríklad americký futbal. V našej najvyššej lige nikto z nás nečaká takýto druh korupcie, ale zase máme svoje problémy. Však je tak?

WWW: Áno.

Ken Bensinger: Máme veľmi veľa rozporných vecí okolo zranení mozgu a potom tie veľmi komplikované rasové záležitosti, ktoré sa teraz pretriasajú. A potom sú tu tie otázky pochybného budovania štadiónov, či stavitelia používajú politický vplyv na to, aby dosiahli, čo chcú na úkor daňových poplatníkov. Myslím, že je nemožné korupciu zo športu celkom vykoreniť. Ale myslím, že si FIFA osvojí transparentnejší model fungovania podľa amerického vzoru, že tam bude menej korupcie, bude to čistejšie a bude to na prospech fanúšikov po celom svete.

Zdroje:

https://whowhatwhy.org/2018/07/13/fifa-world-cup-trump-mueller-comey-putin-steele/

https://sportky.zoznam.sk/c/164582/zomrela-znama-postava-korupcnej-afery-fifa-bol-namoceny-vo-vydierani-ale-aj-v-sprenevere

https://subscribe.ru/group/na-zavalinke/14948059/

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)