Tragický omyl, skrývajúci sa vo vyzdvihovaní nahoty a zmyselnosti

Naším svetom vládne kult nahoty. Vzývanie tohto „náboženstva“ je badateľné všade, kde sa len pozriete. Sú ho plné ulice i kúpaliská. Sú ho plné filmy, časopisy, internet, a tak ďalej, a tak ďalej. A zasahuje to ženy, ako i mužov. Všetci spoločne sa prepadávajú do mravného bahna, aké na tomto svete snáď nemá obdobu.

Ľudia dneška sa budú asi podobným konštatovaniam iba vysmievať a to hlavne preto, lebo sa stali povrchnými a neschopnými vnímať hlbšie a jemnejšie súvislostí bytia. Stali sa neschopnými vnímať a vyciťovať nesmierne skazu, ktorú spôsobuje mor všeobecnej nemravnosti v skrytej, citovej a v mentálnej úrovni. Práve tu totiž neustále vznikajú a bujnejú energetické zhluky neuveriteľnej špiny a nízkosti, zaťažujúce a znečisťujúce vnútorný život väčšiny ľudí na našej zemi.

Lebo žiaľ, ľudia absolútne nič netušia o tom, že povinnosťou každého človeka je dbať o udržiavanie čistoty a ušľachtilosti svojho osobného, vnútorného života, svojho myslenia a cítenia, čím jediným je možné zaručiť skutočne ľudský rozmer bytosti, ktorá sama seba nazýva človekom.

Bez snahy o udržiavanie krbu svojich myšlienok čistým totiž padáme hodnotovo prudko nadol, klesnúc neraz hlbšie, ako zviera. Každé zviera má totiž vo svojom pohlavnom pude určité hranice, kým ľudstvo, nedbajúce na čistotu svojho vnútorného života a samozrejme i na čistotu svojich vonkajších prejavov už v tomto smere takmer žiadne hranice nemá.

Pohlavnou pudovosťou je presiaknuté takmer všetko, čo ľudia vytvárajú, či už móda, literatúra, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudba a piesne, reklama, vtipy, bežné rozhovory, myslenie a mnoho, mnoho iného. To, čo sa deje vôkol nás a čo sme každodenne nútení prežívať však už dávno nie je hodné pravého človečenstva!

Ak ale niekto o týchto, pre nás všetkých tak nedôstojných a ponižujúcich skutočnostiach otvorene a verejne prehovorí, väčšina berie okamžite do rúk pomyselné kamene a doslova zúrivo napádajú toho, kto si ich dovolil vyrušiť z ich slastného váľania sa v morálnom bahne.

Okrem otvoreného napádania a nenávisti sa však nájdu aj takí, ktorí sa snažia veci obhájiť inteligentnejším, či dokonca duchovným spôsobom. Žiaľ, takmer všetko, čím sa budú títo ľudia snažiť argumentovať na obhajobu súčasného stavu v oblasti nemravného odhaľovania ľudského tela, všetky ich argumenty sa stanú svedectvom toho, ako hlboko a nimi samotnými nepoznateľne zasiahol tento mor ich vlastnú osobnosť. A to žiaľ aj vtedy, keď sa ich slová budú zdať na prvý pohľad ako plne opodstatnené, či dokonca duchovne ušľachtilé.

Jedným z podobných, záludných argumentov bývajú slová, že vraj čistému je všetko čisté. Že človek, ktorý je duchovne zrelý a snaží sa udržiavať čistotu svojho cítenia a myslenia, že takýto človek zostáva nedotknutý a čistý i pri pohľade na nahotu a že teda nakoniec nie je vôbec dôležité, ako chodíme oblečení, alebo aké filmy pozeráme a podobne. Celkom postačí, keď sme vnútorne čistými. Zostaneme nimi potom vraj aj vtedy, keby všetci okolo nás chodili nahí. Keď je teda človek čistým vo svojom vnútri, už necíti potrebu meniť svoje okolie a vôbec mu netreba bojovať za zmenu vonkajších pomerov.

Naozaj to znie krásne, duchovne a ušľachtilo, avšak takéto myšlienky sú v skutočnosti jedom! Prečo? Má to viacero dôvodov.

Keď napríklad Kristovi kedysi niekto povedal: „Učiteľu dobrý …“, on sa voči tomu ohradil slovami, že dobrý je jedine Boh. Kristus, Syn Boží považoval teda nie seba, ale jedine Stvoriteľa samotného za skutočne dobrého. V jeho pokore je neuveriteľná a ľuďom nepochopiteľná veľkosť!

Lebo na rozdiel od Syna Božieho jestvujú mnohí ľudia, ktorí sami seba považujú za dobrých a čistých. A myslia to úplne vážne! Aké velikášstvo, aká domýšľavosť a aká pýcha! Kto z ľudí môže sám seba považovať za naozaj čistého? Za natoľko čistého, že by s ním vnútorne nepohli absolútne nijaké pokušenia?

A predsa sú na zemi takí, ktorí si to o sebe dovolia tvrdiť a podľa názoru ich „vyzretej“ osobnosti je súčasne uctievanie kultu nahoty úplne neškodné. Všetko je podľa nich v absolútnom poriadku, stačí iba, aby bol človek vnútorne čistým.

Tu treba povedať dve veci. Za prvé: Ak si niekto sám o sebe myslí, že na neho odhalená ľudská telesnosť a zmyselnosť nijako negatívne nepôsobí je to klam. Lebo ak by to aj na neho nepôsobilo vedome, veľmi rozkladne a negatívne to na neho pôsobí podvedome a podprahovo, podobne ako pri reklame.

Za druhé: Osvedčením skutočnej duchovnej výšky človeka nie je jeho odolnosť voči vnímaniu nahoty, ale úplne niečo iného! Miera jeho studu!

Čím intenzívnejšie je totiž človekom pociťovaný stud, tým ušľachtilejším a čistejším spôsobom sa stavia voči vlastnej pudovosti a tým v skutočnosti vyššie duchovne stojí. Medzi mierou intenzity studu a reálnou duchovnou zrelosťou človeka je priama úmernosť! Práve toto treba považovať za jedno z rozhodujúcich kritérií pre posúdenie osobnostnej úrovne človeka. Tí, ktorí sami seba považujú za duchovne veľmi vysoko stojacich, ale vnútorne, alebo navonok nespĺňajú toto rozhodujúce kritérium nie sú teda vôbec natoľko vnútorne zrelými, ako sa snažia nahovoriť iným, alebo sami sebe.

Čistému je všetko čisté! Pozrime sa na pláže a kúpaliská, kde kvitne vonkajšia, ale aj vnútorná zmyselnosť a nečistota a skúsme teoreticky pripustiť, že sa tam predsa len nachádzajú aj úplne čistí ľudia, s ktorými takéto niečo vnútorne absolútne nič negatívneho nerobí. Položme si však otázku: Aký počet takýchto ľudí by sme tam naozaj našli? Koľko ľudí vôbec niečo tuší o nevyhnutnosti udržiavania čistoty a ušľachtilosti vlastného cítenia a myslenia? Koľkí ľudia o tom vedia a koľkí ľudia o to naozaj usilujú? Aké percento z celkového počtu kúpajúcich sa na jednej pláži budú tvoriť takýto čistí ľudia?

Ak celú vec posúdime naozaj objektívne, odpoveď bude veľmi jednoduchá: Takýchto ľudí tam takmer vôbec niet a ak by sa tam niekto taký náhodou aj nachádzal, išlo by o celkom mimoriadnu výnimku. Takáto a nie iná je pravda! Pravda o človeku, o jeho vnútornej a vonkajšej čistote i o jeho skutočnej duchovnej zrelosti!

Spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré bolo v minulých dobách vždy prísne oddelené, pretože ľudia minulých dôb mali predsa len ešte stud a teda stáli duchovne vyššie, než je tomu v súčasnosti, toto spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré sa stalo výsadou našej „modernej“ doby je v skutočnosti jedným z obrovských zdrojov, vonkajšej a vnútornej nečistej zmyselnosti, prostredníctvom ktorej vznikajú celé mračná negatívnej citovej a mentálnej energie. Táto energia, ako každá energia sa nestráca, ale obaľuje a obklopuje celú našu zem a zase spätne negatívnym spôsobom ovplyvňuje myslenie a cítenie všetkých ľudí na celej našej planéte. A nie je to samozrejme len spoločné kúpanie, ale obrovské množstvo mnohých iných vecí.

Jestvuje veľa ľudí na tejto zemi, ktorí hovoria o Bohu. Boh, nech už ho nazývajú akokoľvek, je však stelesnením dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a …čistoty! Čistota je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí celé naše stvorenie! Cesta k Bohu, cesta k duchovnému vzostupu, ale čo je pre mnohých treba zvlášť zdôrazniť i cesta k čisto pozemskému pokroku, k šťastiu, mieru a spokojnosti vedie jedine cez dodržiavanie a zachovávanie princípu čistoty! Čistoty vlastného vnútorného života, čistoty cítenia a myslenia! Ak je táto snaha o čistotu v človeku naozaj úprimná a vnútorne živá, musí sa nevyhnutne viditeľne prejaviť aj navonok. Navonok v jednaní a vystupovaní človeka, v jeho odievaní, v tom aké knihy číta, aké filmy pozerá, akú hudbu počúva, čo hovorí a ako koná. Jedine toho, kto sa snaží byť vnútorne čistým a takýmto spôsobom aj jednať, jedine toho možno považovať za plnohodnotného človeka!

Takéto je teda kritérium Stvoriteľa na úroveň pravého človečenstva a treba podotknúť, že blízka, veľmi blízka budúcnosť bude na tejto zemi patriť iba skutočným a pravým ľuďom. Iba čistým ľuďom! Všetkým ostaným sa prostredníctvom Božej Spravodlivosti dostane presne takej odplaty, akú si podľa miery svojho osobného odklonu od vesmírneho princípu Čistoty právom zaslúžia. Boj sa Boha pozemské ľudstvo!