Dať ľuďom stravné lístky v praxi znamená, že z jedla, ktoré im patrí, vydavatelia stravných lístkov si zoberú poplatok, pretože ľudia neplatia peniazmi, ale stravnými lístkami a predsa oni majú náklady s ich vydaním a s ich správou.
Stravné lístky sú preto asociálny, amorálny prvok v sociálnej politike štátu, pretože okrádajú ľudí na jedle, ktoré im patrí. Andrej Danko predstavil návrh na zavedenie rekreačných poukážok, s odôvodnením, že stravné lístky sa osvedčili. Pre Andreja Danka je teda správne, že ľudia namiesto peňazí, dostávajú papierik a za tento papierik si kúpia menej, ako keby dostali peniaze a majú menší výber.
Okrádať ľudí na jedle patrilo do výsad možno skôr feudalizmu. Ak Andrej Danko naozaj verí, že poukážky sú dobrou cestou, teda že ľudia by nemali mať peniaze a slobodu sa rozhodovať, čo za ne kúpia, tak potom sa dá očakávať, že toto obmedzovanie slobody ľudí, bude pretláčať aj do iných oblastí. Treba sa pripraviť, že dostaneme miesto peňazí poukážky na autá, benzín, pečivo. Všetky totalitné myslenia majú jedno spoločné. Chcú siahnuť na peniaze, ako znak slobody ľudí. Andrej Danko sa dáva rád do polohy politika, ktorý chce ľudi ochrániť pred zlom. Pred fašizmom, pred politickými stranamia najnovšie aj pred možnosťou slobodne s peniazmi rozhodovať, ako ich kto chce použiť.
Andrej Danko, by svoje sociálne inžinierstvo s ľuďmi mal najskôr skúšať napríklad na vyplácaní oligarchov, ktorí realizujú IT zákazky, poukážkami. Na ich reakcii možno lepšie pochopí, ako to vidia aj jednoduchí ľudia.