K vývoju svetovej a domácej ekonomiky, ľudské práva a Systém Baťa

Z pohľadu univerzalizmu ľudských práv sa postupne stierajú rozdiely medzi ich ľavicovým a pravicovým vnímaním, pretože základné ľudské práva a práva majú dva kľúčové spoločné menovatele, ktorými sú tieto dve základné ľudské práva:
1. Život ľudských bytostí je hodný ochrany od počatia po prirodzenú smrť.
Základné ľudské práva sú univerzálne, rovné a neodňateľné. Ľudské bytosti majú právo aj na dôstojný život, má ho aj ľudský plod už v tele tehotnej ženy.
2. Každá ľudská bytosť má právo mať, vlastniť a slobodne nakladať so svojím majetkom a vlastníctvom. Má ho už aj nasciturus, teda nenarodené dieťa, od počatia do pôrodu, ktoré je, ak sa narodí živé, spôsobilé nadobúdať osobné práva.
Všetky základné ľudské práva nadobúdajú ľudské bytosti po narodení vekom, spôsobilosťou, a ak sa uchádzajú aj o ďalšie akcesorické (vedľajšie, doplnkové) práva k základným právam, môžu ich získať vtedy, ak takéto práva existujú, a právny poriadok ich pozná a uznáva (nie je možné nadobudnúť neexistujúce právo).
Ľudské práva možno nahliadať ako jednotu slobôd a práv. Slobody delíme na vonkajšie (hmotné a priestorové) a vnútorné (duševné a duchovné). Ľudská homeostáza (rovnováha) predpokladá rovnováhu vonkajších práv a slobôd s vnútornými právami a slobodami.
Základné ľudské práva (občianske, ekonomické, politické), majú spoločného menovateľa, ktorým je ľudská bytosť ako subjekt práv, a ich pravicový alebo ľavicový aspekt nie je možné od seba oddeliť. Z pohľadu ľudských práv teda neexistuje ideologicky a politicky rýdza ľavica ani rýdza pravica.
V konflikte ľavice a pravice stoja proti sebe v „marxisticky nezmieriteľnom antagonizme“ obe základné ľudské práva. Antagonizmus definuje klasický marxizmus, ako nadužívanie práva mať a vlastniť na úkor vykorisťovaného pracujúceho a nezamestnaného proletariátu.

Na jednej strane, všeľudové vlastníctvo nikam neviedlo, na druhej, akumulácia súkromného majetku a vlastníctva vedie k ekonomickej a sociálnej nerovnosti a porušovaniu základných ľudských práv a práv, detto slobôd.

Raný post feudálny liberalizmus hlásal úplnú slobodu podnikania buržoázie a obmedzenie vplyvu šľachty a duchovenstva na podnikanie parlamentom (stav po VFR).
Súčasný neo liberalizmus presadzuje voľnú konkurenciu, pripúšťa aj regulačné zásahy štátu do jeho ekonomiky a hospodárstva, ktoré majú vytvoriť priaznivé podmienky pre voľnú súťaž. Ale ani tak to nefunguje. Aj takzvaný voľný trh na Slovensku (aj z ústavy, definujúcej charakter štátu ako sociálne orientovanú trhovú ekonomiku) deformuje práve sociálna demokracia.
Post liberalizmus odmieta intervenciu štátu a presadzuje slobodné podnikanie a slobodný trh „očistený“ od obmedzujúcich a regulačných zásahov štátu.

Marxisticko-leninský boľševizmus hlásal ideológiu komunizmu na opačnom póle fašizmu (červená totalita).
Nietscheizmus hlása nerovnosť ľudí, kult „nadčloveka“ (Nemecko – árijská rasa) a Taliansko (renesancia Veľkého Ríma) ako nemecký a taliansky filozofický a ideologický zdroj fašistickej ideológie prvej polovice 20. stor. (hnedá totalita).
Ani červenou ani hnedou, ale treťou totalitou, hrozí post neo liberálny trend globalizmu a globalizácie svetových ekonomík, združovaním, koncentráciou a akumuláciou kapitálu (vlastníctvo pôdy, hnuteľného a nehnuteľného majetku, energetických zdrojov, vody, priemyslu a obchodu) niekoľkými najbohatšími jednotlivcami a malými skupinami finančnej, priemyselnej a podnikateľskej oligarchie v nadnárodnom a geopolitickom rozmere (nadnárodné korporácie, medzinárodné a medzikontinentálne dohody). Paralelne prebieha integrácia územnej politickej a ekonomickej moci vo viacerých regiónoch ideologicky, politicky, kultúrne a nábožensky multi polárneho sveta, vznikajú uzavreté ekonomické skupiny s vlastnými politickými a ekonomickými záujmami.
V rámci integrácie v euro a transatlantickom priestore USA (zbožné prianie Globálneho prediktora) prebieha konflikt civilizácií, rás, etník, ale už aj pohlaví a rodov, pričom ide o scestné oddeľovanie rodu od pohlavia, ak rod je definovaný ako sociálny konštrukt, čo je ale neomarxistický a neo darwinistický blud, kultúr a náboženstiev (najmä islam verzus ostatné náboženstvá a neverci).

Účelom NAFTA, CETA, TTIP je obchodný zväzok USA s Kanadou a Mexikom, a USA a Kanady s Európskou úniou. Tieto procesy prebiehajú ale ponad a úplne mimo vôľu väčšiny ľudských bytostí, ako subjektov ľudských práv.

Znova si „požičiam“ časť komentára spod svojho predošlého článku. Vyznieva ako dobrá otázka voliča KSS, ktorý ňou hľadá odpovede a riešenia:
Volic KSS: „Realne presadenie myslienky rovnosti, ci novodobeho socializmu, by vsak znamenalo aj vyvlastnenie vyrobnych prostriedkov, korporacii, bank a kapitalu. (co je vlastne skutocnou podstatou marxizmu) Nic z toho sa vsak akosi nedeje. Niekto sa prostrednictvom moci a svojho kapitalu, snazi presadit zvratenu “socializaciu” spolocenskych vztahov, ale zaroven, si nezela socializaciu ekonomicku. (toto je hlavna pointa) Takze o nejakej lavicovosti tohto “projektu”, nemoze byt ani rec. (ide skor “socialne” otroctvo)“

Nad cyklickými krízami kapitalizmu, ktoré produkuje kapitalistický systém, sa vznáša potreba transformácie spoločnosti. Nie je ňou globalizácia, nadnárodné korporácie a ich neprehľadné reťazce, ale prechod k lokálnym ekonomikám a protekcionistický a samým sebou chránený, pričom otvorený ekonomický systém.

V hľadaní riešení je na začiatku možná dajme tomu, akási pracovná hypotéza, že neexistuje komunizmus, socializmus ani kapitalizmus, ale reálna etapa už štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorá si svojimi vlastnosťami (VTR a technológie) vyžaduje zmenu systému zamestnávania a zamestnanosti. Všetky ľudské zdroje bude čoraz ťažšie zamestnať. Niektoré sociálne skupiny (deficit vzdelania a kvalifikácie) úplne stratia šancu a stanú sa sociálne vylúčenými.

Dnes už „strašidlo“ komunizmu „nehrozí“. Stále viac je aktuálne zotročenie ľudstva nadnárodným kapitálom a globalizáciou ekonomiky…
Po jednej z prvých svetových kríz kapitalizmu v roku 1929 a po ňom, sú USA i Európa postupne viazané svojimi dvomi centrálnymi finančnými a regulačnými systémami a bankovými inštitúciami, riadenými finančnou oligarchiou, koncentrujúcou svoju moc v svete financií, čo je predpoklad toho, že z konjunktúry do recesie budú padať spoločne…
Mechanizmus cyklických kríz svetového kapitalizmu popísal dobre a pravdivo K. Marx.
Na oboch stranách Atlantiku sú centrálnymi bankami FED a ECB, do ekonomických systémov nalievané ničím nekryté (dlhopisy) a tlačené doláre a eurá, na priebežné udržiavanie stáleho ekonomického rastu ich takzvaným kvantitatívnym uvoľňovaním.
Súčasne ale rastú finančné bubliny, ničím nekrytý dlh rastie, a po kríze v roku 2008 a postupnom zotavovaní tým istým spôsobom hrozí, že bubliny znova prasknú. Všetci zodpovední to vedia, ale nepoznajú spôsob ochrany. Lebo – rast rastu a zmnožovanie zmnožovania… a ekonómovia márne varujú.

VTR prináša nové technológie a štvrtú priemyselnú revolúciu. Vládna strana Smer takmer denne hlási stav zamestnanosti, ktorý pomaly posúva späť do stavu spred roka 2008. Plná zamestnanosť bude v rámci toho istého systému stále menej možná, dokonca ani aj pri plnom duálnom vzdelávaní.

Domnievam sa, že z pohľadu univerzality ľudských práv je možné „očistiť“ a „vytesniť“ z politického slovníka a diskurzu diskurzu pojmy „ľavica a pravica“, pretože práve ony sú jablkom sváru, a antagonistickým zdrojom konfliktu ideológií a politík, pričom ľudská bytosť ostáva medzi nimi, drvená dvomi mlynskými kameňmi, a celá ľudská spoločnosť pláva svojou pohnutou históriou ako medzi Scyllou a Charibdou, zmietaná zľava do prava vo volebných cykloch, a zároveň cyklicky drvená krízami a nezamestnanosťou. Stáva sa potenciálne reakčnou, revolučnou a antisystémovou…

Ľudské práva sú po Veľkom Novembri v Česku aj na Slovensku masívne poškodzované v časti práva na dôstojný život a existenčné istoty. Tie boli zo slovenského ústavného systému a právneho poriadku vytesnené a nahradené sociálne orientovanou trhovou ekonomikou. Práca už nie je povinná, a paragraf trestného zákona (príživníctvo bol zrušený). “§ 203 Príživníctvo: Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a prostriedky na obživu si zadovažuje nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.”

Pojmy kapitalizmus a socializmus vo víziách budúcnosti strácajú svoj význam, a tiež aj pojmy pravica a ľavica o to viac, o čo viac silnie konflikt a zrážka medzi globalistami a anti globalistami. Čosi podobné sa práve odohralo aj v prostredí najsilnejšej svetovej ekonomiky, pred vystriedaním liberálno-demokratických s republikánsko-konzervatívnymi zadkami v prezidentskom kresle USA a aj republikánskou väčšinou a konzervatívcami v americkom únijnom kongrese…
Aký ale postoj zaujmú republikáni k ekonomickej globalizácii a svojej ekonomike USA,  sa uvidí najskôr až v závere prvého štvrťroka 2017.
Nový prezident sa k dohode TTIP stavia odťažito, rovnako ako k NAFTA. Aj v tom získal podporu strednej aj nižšej strednej triedy pracujúcich, nezamestnaných a Američanov, už dlhodobo mimo pracovného trhu (bez štátnej podpory v nezamestnanosti). Nadnárodné korporácie ich oberajú o prácu, sociálne istoty a plnú ľudskú dôstojnosť.
Trump mieni americkým firmám, pôsobiacim mimo USA, kam odišli za svojimi ziskami a lacnými pracovnými ľudskými zdrojmi, zvýšiť odvody na 35 percent. A chce ich vrátiť ako “malú domov“.
Liberálnym demokratom okolo Obamu a Clintonovej, sa nepáči ani Trumpov úmysel znova otočiť ekonomiku k domácemu protekcionizmu: k podpore domáceho priemyslu, výroby, obchodu a služieb. Bez zahraničného kapitálu.
Neomarxistovi George Sorosovi zasa hrozba zvratu liberálnej demokracie vo vzťahu k ľudským právam cudzincov, a rôznych “menšín” a tiež sa obáva personálnych zmien na Najvyššom súde USA (vo vzťahu k právam LGBTI osôb a skupín). Soros patrí k bezbrehým multikulturalistom a zástancom rodovej ideológie…

V oblasti ekonomickej teórie ale „apolitickej“ ekonómie je niekto, komu to ale myslí práve podľa: „Mysli globálne, ale konaj regionálne a lokálne“. Odporcom ekonomickej globalizácie je aj tiež „globálny“ profesor a ekonóm, Milan Zelený, ktorý prináša, ponúka a propaguje, už od dvadsiatych rokov minulého storočia overenú a funkčnú náhradu za nadnárodný korporátny kapitalizmus (označovaný aj ako korporátny fašizmus). Pôsobí v oblasti ekonomických systémov riadenia. Propaguje a vysvetľuje zásady a princípy eticky aj ekologicky úplne funkčného slobodného trhu, celkom bez zásahov štátu, je demiurgom a spracovateľom svojej vlastnej znalostnej ekonomiky a vnútropodnikovej a národohospodárskej demokracie, tobôž zamestnaneckej autonómie, a súbežne úplného zamestnanecko-manažérskeho spoluvlastníctva výrobných prostriedkov, majetku podniku, mimo jeho akcií na burze – podniky baťovského typu nie sú obchodovateľné na burzách.
Ekonóm Milan Zelený je aj ideologický a politický abstinent a skeptik štátneho vlastníctva výrobných prostriedkov v oblasti podnikového riadenia, ako najmä autor rozvinutej teórie známej ako Sústava riadenia Baťa.

Milan Zelený je dnes jeden z najčítanejších českých ekonómov. Jeho sústava významne posilňuje aj ľudské práva a slobody vo vnútri podniku jedinečného baťovského typu, v spoluvlastníctve všetkých zamestnancov, majúcich podiel na zisku podľa zásluh, nie jeho „socialistickým“ prerozdeľovaním, ani podľa známeho „rovnejší medzi rovnými“. To nie je vôbec žiadny socializmus, ani klasický, tobôž, súčasný neo liberálny kapitalizmus.
Z myšlienok Milana Zeleného:
https://www.milanzeleny.com/cs-CZ/stranky/1/-/61/190/myslenky
Meno legendárneho československého podnikateľa Tomáša Baťu sa stalo už synonymom podnikateľského úspechu. Svoju firmu založil v 18-tich a než v 56-tich tragicky zahynul, mala 31 tisíc zamestnancov až na štyroch kontinentoch.
Značka Baťa predstavuje podnikateľskú filozofiu, systém riadenia podniku, a človeka na prvom mieste – s plnými ľudskými právami.
Tomáš Baťa sa učil u Forda a poznanie aplikoval do výroby obuvi. Vzťah k zamestnancom potvrdil vlastnou školou zamestnancov aj manažérov podniku. Baťovci nikdy nepresadzovali solidaritu, ale spoluprácu. Zisk nedelili socialisticky, ani solidárne, ale podľa zásluh. Ďalší zisk investovali do infraštruktúry, sociálnych vecí a vybavenosti podniku a príslušenstva, a rovnako aj do rozvoja podniku, a jeho vývozu (realokácie jeho kompletnej kópie aj s príslušenstvom do zahraničia). V máji 1936 neslávili sviatok práce, ale spolupráce. Obuv nevyvážali, ale „kópie“ svojho podniku relaokovali do sveta a vyrábali ju pre lokálnu spotrebu, teda, nešlo o globalizáciu ale realokáciu, a to, vždy čo najbližšie k zákazníkovi. Spolu s výrobnými podnikmi staval, trebárs v Brazílii, mestečká s ich úplnou infraštruktúrnou, sociálnou a kultúrnou vybavenosťou, čo ale žiadna iná ekonomika, ani podnikateľský sektor, mimo Baťovcov, vôbec nepozná; podnikatelia chcú len priamo bohatnúť (ľudský faktor a ego). A zháňajú sa len po čo najlacnejšej pracovnej sile. Tripartitné vyjednávania sú teda nutné, ale aj trápne (pri bránke sa toho spravidla narozpráva – až hanba).
Aj pojem „podnikateľká univerzita“ je Baťov (funguje v Zlíne). A najmä tam, doma, pôsobí aj Prof. Milan Zelený, inak je na pobyte v USA, cestuje po celom svete, prednáša a skúma, pozoruje, zaznamenáva a píše…
Milan Zelený aj pri svojich pobytoch v Japonsku zistil, že podnikatelia sa učia z rovnakých učebníc a „na jedno kopyto“, chýba im tvorivosť a vlastná kreativita, na intelektuálnom poli sa pestuje len samá „repka“. Zásadne teda odmieta monokultúru podnikateľského myslenia a prístupu k podnikateľskému nápadu, zámeru. Čo ak monokultúra zahynie? Aj slovenský automobilový priemysel rovná sa repka. Je ale vlajkovou loďou Slovenska…
Pán Zelený má svoju vlastnú školu. Presadzuje v nej tvorivú a kreatívnu diferenciáciu ekonomických teórií, ktoré vzájomne interagujú a vytvárajú synergický efekt na pozadí originality podnikateľského myslenia. Na svoje štúdiá si pred kamerou aj v Hydepark ČT24 spomína: „Na vysokej škole ekonomickej sa ma skúšajúci pýtal: Na strane tej a tej Friedman píše toto – no, a aký vy máte na to svoj názor? A ak k nepritakávate, potom máte zrejme problém. Ale tak to nefunguje.”
Milan Zelený zistil, že u nás (Česko, Slovensko) takmer vôbec mladí vysokoškoláci neccú podnikať, chcú byť len a najmä dobre platenými zamestnancami (pohodlnosť, lenivosť, neschopnosť). A zväčša radšej odchádzajú, ako tam lepšie platení zamestnanci, na Západ. Však prečo nie, veď štát im zaplatil štúdiá, a oni majú úžasný Schengen. Len ho využívajú, lebo naň majú nárok cez svoje ľudské práva. V Číne (porovnáva) chce byť takmer každý mladý a dobre dobre vzdelaný človek podnikateľom. Hmm…
Učiteľom Milana Zeleného bol Milton Friedman, monetarista a odmietač zásahov štátu do ekonomiky. Táto škola mu umožnila odlíšiť slobodný od voľného trhu. Milan Zelený sa oddelil od Friedmanovho monetarizmu (ide o regulačný zásah do tokov peňazí v ekonomike), ktorý brzdí a deformuje slobodný trh. Zelenému je aj práve preto bližší Friedrich August von Hayek, Rakúšan, filozof, ekonóm, a zakladateľ Rakúskej ekonomickej školy.
Chybu našich ekonomík Milan Zelený vidí najmä v odovzdaní zamestnancov do rúk nadnárodného kapitálu. Prichádza zrejme čas, začať mať a vlastniť a slobodne rozhodovať o všetkých aspektoch ekonomiky doma, teda, aktívne sa na nej podieľať (kľúčový cieľ – návrat k sebestačnosti, aj ako dobrá prevencia proti následkom globálnych kríz neo liberálneho kapitalizmu a voľného trhu). Každý región chce pritom ale svoje originálne ekonomické myslenie a vlastnú cestu k prosperite, nie plagiáty na jedno brdo podľa jednej učebnice…

Ekonomika USA je už 8 rokov v stagnácii, hoc postupne rastie, hoc tam nezamestnanosť klesla pod 5%. Nezamestnaní i tam môžu dostať podporu a status nezamestnaných, len na obmedzený čas. Po jeho uplynutí sa dostávajú úplne mimo systém. Preto, aj zamestnanosť, vyjadrená v percentách, je len iluzórna.
V Česku sa nezamestnanosť tlačí pod 5%, na Slovensku je na úrovni ôsmich percent, a ešte sa nevrátila na úroveň roka 2008.
Slovensko sa (Fico) ale chváli súčasným aj predpokladaným najrýchlejším ekonomickým rastom. Smiešne – čím menšia ekonomika, tým väčší rast. Porovnajme ekonomický rast Číny a USA alebo nemecka, ich vyprodukovaný objem HDP, s ekonomickým rastom post socialistických členských štátov EÚ…

V severozápadnej „socialistickej“ časti Európy prebieha skúšobný a overovací experiment so základným nepodmieneným príjmom (len orientačne, bez poznámok):
https://www.hlavnespravy.sk/fini-coskoro-dosiahnu-socializmus-idu-testovat-zakladny-prijem/666026

K ďalšej očakávanej kríze (skôr či neskôr ale určite): Ak ale budú politické „elity“ tvrdiť, že pád Lehman Brothers sa nás a Slovenska nemal v roku 2008 vôbec dotknúť, nanajvýš sa (Róbert Fico) o nás „len obtrie“, to isté sa stane po páde FED alebo ECB. Dôvod – slepo a dobrovoľne sa stávame súčasťou globálnych ekonomík. Slovensko súhlasilo a podpísalo dohodu Kanady s EÚ (CETA). Ako predsednícka krajina Rady EÚ, ktorá „bravúrne (Fico) zvláda svoje predsedníctvo“. Možno. Až na “cirkus” s verejným obstarávaním sprievodných kultúrnych akcií zo strany MZV…

Odkaz bratov Baťovcov nespočíva v detailoch vtedajších technológií ani v spôsobe spracovania surovín a výroby, manuálneho účtovníctva, výroby, vývoja produktov, spôsobu ich predaja, pretože dnes už žijeme v radikálne odlišnom technologickom a digitalizovanom svete s 3D tlačou a informačných a komunikačných technológií…
Česká súkromná firma Baťa oddaná oddaná svojmu „smart city“ mestu Zlín, s továrňami aj na Slovensku, v mestách Svit a Baťovany (Partizánske), s podielom zamestnancov na vlastníctve, zisku a sociálnych benefitoch, nie socialistickým prerozdeľovaním, ale podľa zásluh a podiele na tvorbe zisku, s najnovšími technológiami, upravenými pre miestnu potrebu: „To najlepšie na svete nám úplne stačí. Ak nejde potrebnú kvalitu získať, urobíme si to sami, nevyvážame produkty, ale celé mestá, ktoré produkty vyrábajú miestne, čo najbližšie k zákazníkovi, svojich riaditeľov si nekupujeme, ale vychovávame si ich, svojich mladých zamestnancov vzdelávame sami, jediné, čo žiadame od štátu je, aby nás nechal pracovať. Náš podnik je založený na maximálnej etickej, estetickej a environmentálnej integrite, každý zamestnanec je povinný učiť sa jazyky a vzdelávať sa, myslieť globálne, jednať lokálne…“
Svojou húževnatosťou, pracovitosťou a tvrdohlavosťou sa baťovci „preniesli“ aj cez veľkú hospodársku krízu v roku 1929.
https://www.teraz.sk/ekonomika/obuvnicka-firma-bata-vyrocie/98765-clanok.html

V systéme Baťa ide o etické, sociálne a ekonomické princípy, na ktoré dnešní politici, v oblasti „podnikania“ na ich obraz, úplne zanevreli, a podnikatelia ich ani nepoznajú (na Slovensku po „nežnej“ prebehla najskôr divoká, potom kupónová privatizácia, pričom ich noví „mečiarovcami a dzurindovcami prekádrovaní majitelia“ podniky kompletne “úspešne” a beztrestne vytunelovali a nechali zničiť.  A na prípadný Baťov návrat na Slovensko si nik nespomenul… Ale zbohatli ako „slovenská podnikateľská vrstva“. Nič, ale vôbec nič sa im dodnes nestalo. Za ekonomickú kriminalitu sa na Slovensku od tých čias nestalo takmer nič pozoruhodné žiadnemu zlodejovi a darebákovi…
Baťovci skončili svoje podnikanie v Česku a na Slovensku r. 1948 technologicky vo fáze druhej priemyselnej revolúcie, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu v intenciách myšlienok priemyselného mesta. Z ich princípov a správania sa však dá usúdiť, že by nevyvážali topánky, ale celé mestá pre lokálnu výrobu produktov. Ich podnik by dnes bol plne digitalizovaný, automatizovaný, so stratosférickými satelitmi, s 3D výrobou a tlačou, obytnými zónami s plnou infraštruktúrnou, sociálnou a kultúrnou vybavenosťou, zamestnaneckými učilišťami, podnikateľskými univerzitami, letnými a zimnými rekreačnými a rehabilitačnými zariadeniami, atď.
Ich podniky by neboli na predaj, ani by nefigurovali v burzových špekuláciách. Boli by flexibilné, pružne sa meniace v organizácii, trhoch, sortimente, zameraní a inováciách, plne prepojené so svojou komunitou, kdekoľvek na svete. Bol by to podnik, dokonale oslobodený od štátu aj politikov, v úplnej rovnováhe so svetom. Sieť spolupracujúcich autonómnych podnikov, v meniacom sa portfóliu výrobkov a služieb.

Ekonóm Milan Zelený je na Slovenku známy len dobre vzdelaným ekonómom. Dnes firma Baťa pôsobí asi v 50 krajinách na piatich kontinentoch sveta, a údajne má zhruba 40.000 zamestnancov.

Ako autor tohto článku nie som ekonóm, tobôž už vôbec nie dobre vzdelaný ekonóm. Ale do vyhľadávača si viem napísať dve slová – Milan Zelený. A ešte dve slová – firma Baťa. A kliknúť. 🙂