Od nového roka sa nanovo zmení mediálny trh na Slovensku

Na Slovensku neexistuje jediné verejnoprávne médium, s výnimkou ešte stále viac-menej pseudo verejnoprávnej RTVS. Takmer všetky sú už v domácom alebo cezhraničnom vlastníctve, pričom ich sloboda a nezávislosť „visí“ aj na pupočnej šnúrke ich majiteľov, sponzorov a donátorov. Jaroslav Haščák: „Vidím mediálny trh rovnako ako ktorýkoľvek iný sektor. Prečo by malo byť v poriadku, aby na jednej strane Penta vlastnila dvadsaťpäť nemocníc, ktoré plnia dôležitý spoločenský účel, a na druhej strane nie je v poriadku, aby Penta vlastnila médiá?“
Orientačne v opore o zdroj: https://omediach.blog.sme.sk/c/366384/penta-chce-ovladat-media-ma-to-hacik.html Poznámka s odstupom už iného dnešného času: Penta ich už ovláda…
Lebo médiá plnia dôležitý spoločenský účel aj pre podnikateľský sektor a nadnárodný kapitál a vlastníctvo médií umožňuje mať vplyv na tvorbu štátnych politík smerom k podnikateľskému sektoru a nadnárodným korporáciám Iné slovenské finančné skupiny, napríklad J&T, ale aj oligarchovia ako Ivan Kmotrík, Juraj Široký či Andrej Babiš, vlastnia podiely v médiách už dlhé roky. Médiá boli a sú predmetom záujmu politiky a moci. Česi v súčasnosti politicky riešia problém Babiš a MAFRA, zákonom o strete záujmov lex Babiš. Podnikateľský sektor sa postupne viaže na nadnárodné korporácie, a priam sa ponúka aj  možnosť videnia súvislostí s globalizáciou a zmyslom obchodných dohôd typu CETA, TTIP, NAFTA a pod. aj s ich dôsledkami v oblasti médií (kdesi tam je implementovaná aj dohoda ACTA).
Liberálny mediálny trh sa aktuálne musí vysporiadať a zmieriť s neočakávaným výsledkom prezidentských volieb v USA, ktoré naznačujú, že bezbrehý globálny liberalizmus dosiahol už svoj vrchol a globalizácia sa zjavne zasekla. Veľká Británia sa rozhodla, že chce byť na globalizme nezávislá, a do vnútra štátov a k vlastnému protekcionizmu sa postupne obracajú aj niektoré štáty západnej Európy (Rakúsko, Francúzsko), čo potvrdzuje správnosť politík do vnútra aj von aj štátov V-4, kde silnie ich národný aspekt, ľavicovými ultraliberálmi označovaný ako “nacionalizmus”. Výstraha EÚ bola vyslovená aj hrozbou referenda o odchode Rakúska z EÚ, výsledky prezidentských primárok vo Francúzsku naznačujú, že Francúzsko sa po zlých skúsenostiach s multikulturalizmom tiež chce vrátiť k sebe a vlastným pôvodným hodnotám, založeným na národnom princípe. Skrachovaný socialista Hollansde svoju kandidatúru proti víťazovi prezidentských primárok, zatiaľ ešte nepotvrdil. Predseda EP Schulz sa chce vrátiť „domov“, pod „materinu“ Merkelovej sukňu, čo mu dáva šancu na to, aby EÚ, na ktorej rozvrate sa významne podieľal, mohol Brusel, ešte pred jej vrcholovou krízou „bezbolestne“ a beztrestne opustiť. Klebetí sa tiež už aj o údajnom Junckerovom úteku (zrejme niekde v „súkromí“ táral). Môžeme byť oprávnene zvedaví, ako EÚ na budúci rok oslávi 50-te výročie Rímskych zmlúv… (ako sa vyprofiluje Donald Trump v závislosti na americkom prevažne dnes “jeho” republikánskom kongrese, a aké budú jeho reálne skutky, je otázkou najbližších mesiacov…)
Poznámka ako nielen názor, ale i presvedčenie: EÚ je zvnútra nereformovateľná tak, ako je zvnútra nereformovateľný islam. Reformy zvnútra ale vynútiť nemožno, je zrejmé, že islamu treba čeliť vojensky a Bruselu, a jeho egu, politicky (trvaním na národno-štátnej suverenite členských štátov, ktoré odmietli federálny model EÚ, ako superštát podobný únii USA, už pripravovaná ústava EÚ sa pretavila “len” do Lisabonskej zmluvy a Charty práv EÚ, pričom integračné snahy vynucované Bruselom, sú väčšinou členských štátov odmietané, lebo, násilná a vynútená integrácia fungovať nemôže, ba ani nebude. A toto by si mali uvedomiť aj všetky “liberálne” médiá zľava či sprava, a pôsobiť v záujme Slovenska, nie proti nemu, a zvyknúť si, že je po amerických prezidentských voľbách, a v ich dôsledku sa pohli aj škatule EÚ… (teda, ľudovo povedané, s pokorou „otočiť“).
Od RTVS by sa dala očakávať verejnoprávnosť, sloboda a nezávislosť a pravdivé informácie „z prvej ruky“ bez politickej korektnosti, pretože ju nevlastní Penta ani J&T. RTVS zriaďuje štát, ale spravuje ju ministerstvo kultúry, a jeho ľudský, politický faktor chce mať toto združené médium pod svojou politickou kontrolou.
Pojem verejnoprávnosť sa transformáciou spoločnosti postupne zmenil na konkurenčnú mienkotvornosť, ktorá sa týka aj RTVS, pretože jej duševné vlastníctvo sa mení na trhovú komoditu, v konkurenčnom boji o poslucháča a diváka.
Princíp verejnoprávnosti priamo velí RTVS, odstrihnúť sa úplne od prostredia mediálneho konkurenčného boja s neštátnymi vysielateľmi. Svojim koncesionárom, teda, zákazníkom, má RTVS ponúkať to, čo neponúkajú komerčné rádiá a televízie, pričom verejnoprávna RTVS by svoju sledovanosť nemala vôbec porovnávať s neštátnym sektorom a nemala by sa “mikovským” spôsobom manažéra súkromnej televízie zapájať do konkurenčného boja. Verejnoprávne televízie majú úplne iný systém hodnotenia a sledovanosti, pretože plnia komplexnejšie úlohy, zadania a poslanie (zákon o RTVS). Týka sa to najmä spravodajstva a publicistiky (bieda RTVS). Pre RTVS je povinnosťou mať nezávislé a úpklne objektívne a komplexné spravodajstvo, dané zákonom a konštatovanie, že ho také v rebríčku má, a že je “lepšia” ako prevažne bulvárna Markíza a aj neštátna spravodajská TA3, je len sprievodnou akciou k jej 60. výročiu…
Kritériá verejnoprávnosti v televíznom a rozhlasovom spravodajstve a príslušenstve RTVS (publicistika) sú jej neideologickosť, apolitickosť, nestraníckosť a neutralita (nestrannosť). Vytváranie verejnej a osobnej mienky koncesionárov nesmie byť RTVS manipulované. Ani jedným z redaktorov RTVS. Tieto kritériá ale opakovane porušuje Branislav Dobšinský, aj 26.11. 2016 v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy, kam si na „koberček“ pozval premiéra Róberta Fica (viac v predošlom článku). A ten, už na základe poznatkov zo svojej účasti v októbri v tej istej relácii a s tým istým “hrdinským” redaktorom využil ponúknutú možnosť povedať si svoj údajne “mečiarovský” názor. Rada RTVS, ktorá má kontrolovať správanie RTVS (verejnoprávnosť) ale chronicky neplní svoj účel. Otázka, znie právom – kto a kým sú do Rady RTVS nominovaní jej členovia?Neverejnoprávne médiá kritériá verejnoprávnosti nie sú povinné plniť, riadia sa zákonom o vysielaní a retransmisii. Všetky sú ale „len“ vraj “slobodné a nezávislé”. A hlavne mienkotvorné. Pravda je neo ľavicová, SME liberálne, podobne aj Denník N. Liberalizmus je ich božským svätým zaklínadlom – ale lož. Svojím “liberalizmom” sa samé prefackávajú raz zľava, raz sprava. A všetky majú a chcú mať len svoju a akože inak, objektívnu pravdu. Osobitne, ľavicový denník Pravda, najmä v časti názory (interní a externí komentátori a autori), pravdu vôbec nehľadá, lebo ju vždy pozná (čitatelia si môžu utvoriť a dotvoriť vlastný názor aj sledovaním diskusií, detto v denníku SME). Niektoré diskusie nie sú povolené, niektoré predčasne ukončené. Denník N tento spôsob regulácie slobodného názoru a presvedčenia diskutérov v debatách ohlásil hneď na začiatku svojej činnosti. Ale dôvodné obvinenia pre podozrenie z cenzúry tieto „demokratické, slobodné a nezávislé“ denníky odmietajú…
Právo mať a vlastniť a voľne nakladať so svojím majetkom prináša právo mať, vlastniť, vytvárať (produkovať) a predávať aj duševné vlastníctvo, teda všetko, čo je dostupné na všeobecnom mediálnom trhu (televízia, rozhlas, printové a elektronické médiá).
Systém predaja tzv. exkluzívneho autorského mediálneho obsahu periodík, jeho obmedzením v elektronickej podobe, známy ako Piano, do konca tohto roka už  končí. Má ho nahradiť všeobecný systém predplatného pre každý titul osobitne. To znamená, že „spotrebitelia“ a zákazníci už nebudú môcť na webe čítať hoc čo, ale svoju dennú a ostatnú periodickú tlač si budú kupovať v stánkoch, a bez preplatného sa na webe už k žiadnemu, tobôž “exkluzívnemu” obsahu nedostanú.
Ide o priame pokračovanie nástupu trhového mechanizmu a voľného obchodu s duševným vlastníctvom, v intenciách globalizácie, a s ním tiež „tvrdého“ konkurenčného boja v oblasti poskytovania spravodajských informácií a sprievodnej publicistiky, čo zásadne zmení  pomery vo vzťahu producent (výrobca, poskytovateľ a predávajúci) a a zákazník (kupujúci, divák, čitateľ). Médiá sa stále viac stávajú predmetom voľného trhu, obchodu a biznisu s duševným vlastníctvom. Ibazže – komu budú chcieť konkurovať, ak si samé obmedzia prístup k svojmu obsahu ekonomickými nástrojmi?
Platitelia Piano dostávajú v tomto čase tieto maily:
Vážený zákazník,
dovoľte nám informovať Vás, že spoločnosť Piano Media k 31.12.2016 ukončuje národný model predplatného umožňujúceho prístup k webom viacerých vydavateľstiev. Viac informácií si môžete prečítať tu.
Denník SME, ktorý bol zapojený v národnom systéme Piano, však bude naďalej pokračovať v spoplatňovaní svojho obsahu na webe, ale už v rámci vlastného predplatného SME (viac informácií).
Keďže Vaše predplatné Piano, ktoré ste si zakúpili na Sme.sk končí až v novom roku, zostávajúce obdobie Vášho predplatného po 31.12.2016 Vám automaticky premeníme na predplatné SME, vďaka čomu môžete pokračovať v čítaní prémiového obsahu na Sme.sk.
Od Nového roku tak budete môcť pokojne pokračovať v čítaní zamknutého obsahu na Sme.sk s rovnakými prihlasovacími údajmi až do skončenia platnosti Vášho predplatného. Po tomto dátume si budete môcť objednať samostatné predplatné SME.
Ak si neprajete, aby Vaše predplatné Piano bolo po 31.12.2016 premenené na predplatné SME, prosím, kontaktujte nás čím skôr a my uskutočníme potrebné záležitosti na vrátenie peňazí nevyužitého predplatného Piano.
V prípade akýchkoľvek otázok nás, prosím, neváhajte kontaktovať na helpdesk@piano.io.
S pozdravom,
Stuart Ashford
Generálny manažér, Piano Media
https://www.pianomedia.sk/122/system-piano-na-slovensku-splnil-svoju-misiu?sa1
https://ekonomika.sme.sk/c/20355226/narodny-paywall-pod-pianom-konci-pre-predplatitelov-sme-sa-nic-nemeni.html
Kontakt možný tu: helpdesk@piano.io.
Poznámka: Zmena sa ale netýka len SME, ale aj týždenníka Týždeň a všetkých ostatných médií doteraz v Piane.
Pianisti budú mať možnosť predplatiť si „svoju“ tlač, už osobitne, podľa záujmu, trhovej ponuky a ekonomických možností. Príklad (za seba) – predplácam si Piano, ide mi o SME. Denník N nie, a ak bude chcieť predplatné, nechcem ani Pravdu (poznámka – Pravda bola a už nie je v systéme Piano, rozhodla sa už dávnejšie byť „ľudová“).
Poznámka: Kupovať si dennú tlač a periodiká si bude môcť dovoliť už len vyššia, stredná, prípadne ako-tak nižšia stredná trieda, pričom druhá a najmä tretia postupne slabne, upadá a chudobnie v dôsledku nadnárodnej globalizácie, pričom sa stáva typickým marxisticko-leninským vykorisťovaným proletariátom, a postupujúcou globalizáciou stále silnejúcim voličským elektorátom akejkoľvek, len hlavne (!) ľavicovej politickej ponuky… A tí, ktorí si nebudú môcť dovoliť kupovať a predplácať mienkotvornú tlač, časť z nich, a to len tí, ktorí majú a môžu si dovoliť internet, tápajú teda v už takmer neprehľadnej informačnej ponuke, a “topia sa” v nástrahách webu… a umožňujú persónam typu Benčík, Smatana a pod. „úradovať“. Po Benčíkovi by mal Bielu vranu obdržať snáď aj Juraj Smatana (otázka času), lebo robí vlastne to isté, ako “užitočný idiot” bloger Juraj Benčík…
Poznámka – na Slovensku začína silnieť a badať vplyv konzervatívnych médií, najmä na webe: sú pseudo liberálmi (nebezpeční fašisti), mienkotvorcami a kaviarňou, označované za konšpiratívne, plné hoaxov, polopravdivých a nepravdivých, neoverených informácií…
Aktuálne sa diskutuje o zmene smerovania záujmu čitateľov, o škodlivom raste vplyvu alternatívnej webovej ponuky. Obmedzovanie prístupu k „objektívnym“ informáciám ekonomickými nástrojmi, má za následok vyhľadávanie alternatívy na webe. A následne zoznamy konšpiračných webov a kontra zoznamy. Hľadanie pravdy je v čase informačnej vojny čoraz ťažšie. Vidno to aj na obsahu sociálnych sietí. Ťažisko záujmu sa prenáša na web. A mienkotvorné platené médiá a nielen tie, si sťažujú…
Odporúčanie mienkotvorným nositeľom zaručene zaručených pravdivých informácií: Starajte sa o svoje kšefty, redaktori a zamestnanci Penty a J&T a iných donorov aj pre niektoré liberálne ľavicové ľudsko-právne mimovládky, dotované najmä nadáciou Open Society Foundation (George Soros), zarábajte, poslúchajte svojich chlebodarcov, aby ste mohli splácať svoje hypotéky a uživili vlastné rodiny, a nás, podľa vás vraj „pomätených a dezorientovaných zblúdilcov“ ponechajte na pokoji, aby sme sa mohli úplne samostatne a bez vašej “pomoci” aktívne sami „dezorientovať“ v tom neprehľadnom bludisku informácií a prostredí informačnej vojny, ktorá zosilnela už aj po amerických prezidentských voľbách. My, sami, zaujmeme svoje stanoviská voči našim „slovenským“ Smatanovcom, Benčíkovcom, Havranovcom, bratislavskej kaviarni, a celej tej svoloči, ktorú premiér Fico označil za „niektoré médiá, ktoré pracujú proti Slovensku“ (tiež tvrdím, že na Slovensku pracujú proti slovenské médiá), a my sami určíme, ktoré to sú, a budeme na ne ukazovať prstom, slovom a písmom. A úplne zadarmo.  A pokiaľ nám ešte bude umožnené, aj na sociálnych sieťach…
Dnes je trhovou komoditou a tovarom (obchodný artikel, komodita) takmer všetko. Stali sme sa spotrebiteľmi a konzumentmi všetkého hmotného aj nehmotného. Kultúry, pop kultúry, tej najmä, aj umenia, resp. skôr gýča, ktoré sa vydáva za umenie. Aj preto „veľké“ skutočné umenie a záujem oň upadá, lebo sa stáva len drahou a obyčajnému ľudu už viac-menej nedostupnou obchodovanou súčasťou masovej kultúry, a na vrchole končiacej etapy liberalizmu a voľného trhu zažíva svoj úpadok (dekadencia). Tá bola, a je i bude, ale vždy predzvesťou a súborným znakom (syndróm) konca jedného a začiatku nového systému…
Prichádza koniec bezbrehého liberalizmu, súčasný systém končí, a nastupuje jeho arbiter – miera vecí. Lebo človek je mierou všetkých vecí. Je jedinou bytosťou v živom vesmíre, majúcou okrem duše (živý a aktívny intelekt zvaný rozum) a tela, aj dispozície, ktoré preň znamenajú mať, vlastniť a slobodne využívať aj svoj tretí rozmer – ducha (to, čo je nad intelektom). Prostredníctvom neho svoju slobodu a demokraciu chápať nie ako možnosť všetkého, ale umenie rozlíšenia dobrého od zlého, nástrojmi intuície a rozumu, ruka v ruke so sebakontrolou svojho ega, zodpovednosťou a tým, čo nazývame ľudským svedomím (občas zasmrdí a rozplynie sa vo vetre). Tento osobitný odsek nechcel byť žiadny mentoring, ale len konštatovanie a pripomenutie toho, na čo zjavne ultra liberáli a libertariáni zľava i sprava už úplne zabudli… a toho, že pravda je spravidla kdesi v umiernenom strede, nie na jeho a jej extrémnych póloch…
Už dnes len snáď blogeri píšu bez nároku na finančnú odmenu, hoc aj oni sa významne podieľajú na čítanosti platených médií a ich ziskov z reklamy, teda, sú spravidla použití najmä pre tento účel, pričom na samostatných blogoviskách sú dokonca jedinými tvorcami zisku ich zriaďovateľov. A všetci ostatní, ktorí píšu zadarmo, sú a budú len obyčajní, bezcenní “šmejdi” a ich duševné vlastníctvo nemalo, nemá a ani nebude mať v dôsledku mediálneho biznisu žiadnu cenu.
Hmm… dokonca aj blog označenej “agentky” Zuzany Hlávkovej škodí Slovensku a obrazu jeho predsedníctva v rade EÚ…
Tak, aj to by sme predbežne mali…
A sa uvidí…