Charta práv EÚ a islam v Európe

Charta práv EÚ je neoddeliteľnou paralelnou súčasťou Lisabonskej zmluvy vo veciach európskeho práva a ľudských práv, na ktorú odkazuje Čl. 6 Lisabonskej zmluvy.
Lisabonská zmluva zmieňuje a odvoláva sa na Chartu práv EÚ v článku 6 zmluvy. Česko, Slovensko, aj ostatné národné štáty EÚ, majú svoje vlastné Listiny základných práv a slobôd, ktorej sú podriadené ústavy národných štátov.
https://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/listina-zakladnych-prav-a-slobod/
Postupnou islamizáciou (západnej) EÚ sa na pracovný stôl EK a následne RE a EP skôr či neskôr, dostane Charta práv EÚ, ktorú bude treba otvoriť. Lebo islam. Dôvod – islamizácia predbežne a zatiaľ „len“ západnej Európy, prináša nevyhnutnú blížiacu sa revíziu a úpravu ľudských, občianskych, náboženských a politických práv moslimov, včítane otázky uznania islamského práva šaría a jeho aproximácie s európskym právom (Charta práv EÚ).
https://www.csz.sk/dokumenty/charta_ludskych_prav.pdf
Islam ale nepozná pojem sekulárny štát, a akékoľvek diskusie o kompatibilite náboženstva islamu so sekulárnym právom EÚ, sú úplne scestné, lebo pravý islam prikazuje nadradenosť božích zákonov (Allah) nad svetskými zákonmi, a jeho teória štátu a práva pozná len islamský štát (kalifát). Svetské právo je „tolerované“ len nepravými moslimami.
Článok 6 Charty práv EÚ uvádza:
1. Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.
2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
3. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.
Ak EÚ chce dostáť ľudským, občianskym, náboženským a politickým právam všetkých občanov EÚ bez rozdielu pohlavia, rasy, etnicity, ktorých postupne už desaťročia pozýva a vpúšťa do svojho a už aj schengenského priestoru, bude sa musieť vyhovieť najmä islamu, podľa dikcie Charty práv EÚ.
Islam je nereformovateľný. Uzatvára sa stále do seba, vyhraňuje sa voči západnej civilizácii a kultúre, a jeho „reforma“ speje k renesancii islamu siedmeho storočia, ktorý je „exportovaný“ do Európy.
Otázku kompatibility islamského náboženstva a kultúry a islamského práva šaría s prostredím EÚ, si Brusel a vedenie EÚ vôbec nekladie. Charta práv EÚ umožňuje rovné aktívne a pasívne volebné právo aj veriacim moslimom, tí sa (už sa deje aj na Slovensku) budú postupne infiltrovať do politických strán a hnutí, a na základe slobodných a demokratických volieb, budú islamskí veriaci spočiatku na komunálnych, regionálnych a neskôr aj štátnych úrovniach určovať, kde a aká bude zavedená forma islamu, aj s islamským právom šaría, nadradeným právu národného štátu.
V No-go-zones západných štátov EÚ, štáty západnej Európy „potichu tolerujú“ miestne vlády islamu. Pravý islam nepripúšťa žiadnu toleranciu voči neislamským kultúram a náboženstvám. Takzvaní tolerantní moslimovia sú nepravými moslimmi. Pravý islam nie je integrovateľný do európskeho civilizačného, kultúrneho a pôvodného náboženského prostredia sekulárnej Európy, kde náboženstvo je osobnou a súkromnou vecou veriacich  jednotlivcov. Islamský štát v Iraku a Sýrii je agresívna sektárska a ultra fundamentalistická odnož pôvodného wahábistického a saláfistického islamu, ktorý usiluje o svoje prvenstvo, vplyv a moc, je reálne nebezpečný, expanzívny a zločinecký, popierajúci štandardné a univerzálne základné ľudské práva. Právom Európskej únie pohŕda. Európa je zjavne existenčne ohrozená a vo vojne s islamom. Svoje ohrozenie vidí inde. A ohrozuje samú seba.
Post liberalizmus novej neomarxistickej ľavice, premietnutý do Charty práv EÚ, je zákernou pascou a hrobom Európskej únie, s ešte nedoziernymi následkami.
Európa postupne prechádza na eróziu vlastného európskeho práva, čo kladie otázku – napĺňa alebo likviduje európske hodnoty? Alebo ich posúva inam? A kam? Erózia, rozklad a rozpad EÚ začína výnimkami. Je možná aproximácia islamského práva šaría s európskym sekulárnym právom?