Už dosť ľudia! Zastavím vás! Ja, vaša Matka príroda!

Neuveriteľne širokospektrálne sú záujmy ľudí. Riešia svoju prácu, svoju kariéru i svoju dovolenku. Riešia svoju rodinu, svoje deti a svoj dôchodok. Riešia svoje auto a svoj najnovší mobil. A tak ďalej a tak ďalej. Avšak málokto z nich má uspokojivo vyriešenú trebárs takú zásadnú otázku, akou je poznanie skutočného zmyslu vlastného života. Alebo otázku svojho osobného postoja k prírode, v ktorej žije a ktorej je súčasťou. Preto je postoj väčšiny ľudí k prírode plytký, konzumný a čisto oddychový, so snahou iba brať, bez poskytnutia zodpovedajúcej protihodnoty. Bez elementárnej úcty a ohľadu!

To však má svoju nevyhnutnú odozvu, a to aj v podobe prírodných katastrof, pričom ľudia v nich odmietajú vidieť to, čím v skutočnosti sú! Nechcú v nich vidieť napomenutie a intenzívny impulz k nevyhnutnosti zmeny seba samých! Zostávajú slepí a hluchí! A práve k týmto hluchým a slepým zaznieva nástojčivé volanie Matky prírody:

„Zo mňa ste vyšli a proti mne ste sa obrátili! Ničíte vodu, vzduch i pôdu! Utláčate a trápite zvieratá i rastliny! V skutočnosti je však vašou povinnosťou brať na mňa ohľad a žiť so mnou v súlade. V skutočnosti máme vzájomne spolupôsobiť.

Vy ste sa ale obrátili proti mne preto, lebo sa ženiete za nesprávnymi hodnotami. Chcete iba mať, vlastniť a užívať si. Vaše chcenie je iba nízkeho druhu a vaše túžby sú zamerané iba na hmotné a na niečo, z môjho pohľadu tak absurdného, ako peniaze.

Človek má však usilovať a túžiť po niečom úplne inom! Má usilovať o dobro, čistotu a spravodlivosť! Má sa usilovať byť čoraz lepším človekom a potom sa mu dostane všetkého, čo potrebuje. To sú pravé hodnoty, hodné vášho snaženia!

Tieto nádherné, veľké a nehynúce hodnoty vám neustále pripomínam čistotou svojich zurčiacich vôd, sviežosťou ranného vzduchu, majestátnou nádherou hôr, nevinnosťou zvierať, krehkou krásou kvetov, hrejivým jasom Slnka a zdravým zimným chladom. Stále sa vás ticho snažím nabádať k dobru a úcte ku všetkému, čo jestvuje okolo vás. A v nemalej miere aj ku vďačnosti a úcte k tomu Jedinému, z ktorého rúk to všetko pochádza.

Vy však nepočúvate môj tichý hlas, hlas Matky prírody! Nemáte na to čas, pretože sa ženiete za svojimi pomýlenými hodnotami a namiesto toho, aby ste brali ohľad nie len na mňa, ale i na ľudí okolo seba, namiesto toho ma iba ničíte a spôsobujete mi utrpenie.

Dlho, veľmi dlho som toto všetko mlčky znášala a trpezlivo čakala, že raz predsa len precitnete a spamätáte sa. Teraz však, keď pohár mojej trpezlivosti preteká, sa budem musieť ku vám začať prihovárať inak. Pozdvihnem svoj hlas tak, aby ste ho už nedokázali prepočuť! Aby sa vás hlboko, i keď aj bolestne dotýkal.

Preto sa vám teraz prihovorím vo veternej smršti, v nekonečných požiaroch, v explózii vulkánov, v hukote zemetrasení, v ničivej skaze vodného živlu a v úmorných horúčavách!

Ja, Matka príroda budem a zostanem vždy silnejšia, ako ste vy! Zo mňa ste vyšli a musíte sa ma naučiť rešpektovať! Musíte sa naučiť úcte a láske nie len ku mne, ale i k sebe samým navzájom. Musíte obrátiť svoj pomýlený rebríček hodnôt! A to buď dobrovoľne sami od seba, alebo nasilu a pod tlakom.

Nechcem vám ubližovať a spôsobovať utrpenie. Avšak v sebaobrane vám teraz musím začať vracať presne to, čo mi vy samotní už dlho spôsobujete. Tým však len nastavujem zrkadlo vášmu vlastnému, zlému jednaniu. Tomu, akí naozaj ste! Pochopte to! Uvedomte si to! A zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu, aby na vás nemuseli dopadať ďalšie bolestivé rany z mojich rúk.

Zmeňte sa k lepšiemu, aby som vás nakoniec nemusela navždy odstrániť z povrchu zemského, ako zaslepených a nepolepšiteľných škodcov! Aby som nemusela ponechať na Zemi len hŕstku tých, ktorí budú schopní života v harmonickom spolužití so mnou.“