Vreckový návod na revolúciu, alebo cesta k zmene spoločensko-ekonomického systému na Slovensku 1.

Namiesto úvodu

Revolúciu nemôžeme robiť len tak mírnix-dírnix. Revolúcia má svoje pravidlá. V súčasnosti prichádza ideálna doba na uskutočnenie úspešnej revolúcie. Mení sa geopolitické usporiadanie sveta, končí éra kapitalizmu, sebauvedomenie občana dosahuje vyššiu úroveň než tomu bolo v minulosti, zdroje planéty sa znižujú a bezohľadnosť rastie. Rozširuje sa hranica nášho chápania a ľudia sa prebúdzajú. Tento čas revolúciám vyslovene praje. S rastúcou nespokojnosťou občanov s existujúcim režimom dozrieva spoločenská objednávka na zmenu.  Keď stav dosiahne mieru nasýtenosti, objednávka je podaná a zmena je nevyhnutná. V tomto čase je potrebné definovať princípy a hodnoty na ktorých bude „nová“ spoločnosť fungovať. Je potrebné určiť nové pravidlá. Tento čas je tu.

Na Slovensku dosiahol stav kritickú mieru nasýtenosti, preto sa občania oprávnene pýtajú ako môžeme zmeniť spôsob spravovania štátu. Najčastejšou otázkou kladenou v tejto súvislosti je: „Ktorú politickú stranu voliť?“ Touto otázkou sa občan sám vháňa do slepej uličky. Tadiaľto cesta nevedie, iné riešenie však  občan nevidí. Musíme si uvedomiť základnú paradigmu, že pre vládnucu garnitúru je občan dobrý len na legalizáciu existujúceho systému vo voľbách a platenie daní, odvodov  a poplatkov. Tu úloha občana končí. Ľudia vedomí si tejto skutočnosti sa pokúšajú vyburcovať revolúciu na námestiach. Sú to však len zúfalé pokusy jedincov, ktoré nezískajú podporu širokej verejnosti. Tento variant je už vopred odsúdený na neúspech a to hneď z viacerých dôvodov. Veľká množina občanov bojuje o holé prežitie a nie je schopná míňať svoju energiu na postávanie na námestiach. Ďalšia časť je presvedčená, že je to len boj nových záujemcov o korytá moci a a nie je ochotná podporiť zámenu figúr. Ďalší spájajú ulicu s extrémizmom. Tiež znechutenie z politiky tu hrá svoju úlohu, a nakoniec, v obývačke je teplejšie než na ulici (definujme to ako pohodlnosť nie ako teplomilnosť). Dvoma slovami: zavládla frustrácia a apatia. Aspoň navonok. Námestie, doterajší nástroj revolúcie určený na zmenu režimu jednoducho stratil svoju príťažlivosť a nemá už v budúcnosti revolúcií miesto. Na modernú revolúciu je potrebné využívať moderné nástroje.

Pravda a lož. (Intermezzo)

Úplne by stačilo keby ste si pustili Baladu o pravde a lži od Vladimíra Vysockého, alebo jej interpretáciu v češtine v podaní Jaromíra Nohavicu.

Lož, klam, alebo ilúzia. Sú to len rôzne pomenovania jednej a tej istej skutočnosti (naozaj skutočnosti?). Lož je mierumilovná, je láskavá, vie byť milosrdná. Lož zbožňujeme, je našou modlou. Udržuje nás v stave mieru, láskavo nás hladí po duši, je milosrdná k nášmu životu. Dopraje nám stav letargie a nenúti nás meniť zaužívané postoje. Môžeme zostať v stave a polohe v akej sa práve nachádzame. Vzťahuje sa to aj na politiku štátu. Radi sa klameme a radi sme klamaní. Lož nám dáva pocit istoty. Istoty, ktorú milujeme. Istota zamestnania, istota blahobytu, sociálne istoty, istota, že žena mi bude verná, že dieťa sa bude učiť na jednotky, že regály v obchodoch budú vždy plné, že večer nevypadne telka, alebo internet, že moje problémy vyrieši za mňa niekto iný. Človek nenávidí zmenu.  Istota však znamená stagnáciu.

A zrazu na scénu vstúpi pravda. Už dva mesiace som nedostal výplatu, žena mi zahýba, za prácou musím chodiť po celom svete, deti sú nevychované, lebo doma chýba mužská ruka výchovy, všetci na mňa kašlú, čo si neurobím sám, to nemám. Ach, ako tú pravdu nenávidíme. Pravda v nás vyvoláva des. Máme z nej strach. Pohľad pravde do očí nás núti konať, stať sa akcieschopným. Pravda nás núti pohnúť zadkom a to je naozaj nepríjemné. Už len pomyslenie na stretnutie s pravdou v nás vyvoláva strach. Skutočný strach plný úzkosti  a bolesti. Pravda nás uráža, paralyzuje nás ako pohľad do očí kobry. Pravda je hrozná, desivá a strašne strašná.

Aj počínanie politikov je poznačené strachom. Konanie politických špičiek ovládol strach. Ich činy sú ním viditeľne ovplyvnené. Strachom z pravdy. Tento strach je neskutočne skutočný a oprávnený. Pravdu je potrebné zlikvidovať, zničiť, zadusiť, alebo zadupať pod zem. Prejavy pravdy je nevyhnutné odstrániť. Ak to nie je možné, je nutné umlčať jej hlásateľov postihmi, vyhrážaním, trestaním, potlačiť pravdu účelovou propagandou a ak nie je možné ani to, aj fyzickou likvidáciou zdrojov. Záleží na tvrdosti režimu. Aj novodobé Slovensko má s tým skúsenosti.

pokračovanie..