Spomienka na bombardovanie bývalej Juhoslávie a OSN ako ústav pre miery, váhy a metrológiu…

Rozhodnutím Dzurindovej vlády bez súhlasu parlamentu Slovenska, ako jej „tichý servilný súhlas“ pre akciu NATO bez mandátu OSN, proti mierovým národno-štátnym, ale aj „čistým a nepoškvrneným“ euro a transatlantickým záujmom Slovenska, je poznačený aj slovenský diel viny za takzvané „humanitárne“ bombardovanie Juhoslávie ešte pred vstupom Slovenska do NATO.
Na území každého vojenského konfliktu a „humanitárneho“ zásahu sa spravidla nachádzajú ženy aj deti. Je to tak v Sýrii, Iraku, bolo to tak aj v prípade bývalej Juhoslávie. Ženy aj deti sú palestínskym Hamasom vťahované do konfliktu s Izraelom. Spolitizované a zarabizované OSN s podporou medzinárodného spoločenstva má na Izrael a Palestínu tak, ako na bývalú Juhosláviu rôzne metre…
O členstvo v tom medzinárodnom spoločenstve sa koncom deväťdesiatych rokov uchádzalo aj Slovensko, za cenu krvi žien a detí:
Vláda Mikuláša Dzurindu na jej utajenom zasadnutí 24. marca 1999 „v mene Slovenska“ ešte ako nečlenského štátu NATO, odsúhlasila prelet bojových lietadiel Aliancie ponad naše územie, aby sa vzápätí mohla začať operácia NATO, známa ako „humanitárne bombardovanie“ Juhoslávie.
Slovensko má na svojom chrbte krvavú škvrnu, ktorú si pripomeňme výňatkom z Extra Plus aj preto, že Dzurinda nie je „mŕtvy“, zviditeľňuje a „spočuteľňuje“ a spolu s Miklošom sa vraj stretávajú s Kiskom, ktorý popri oznámení, že po druhý raz na prezidenta kandidovať nebude, predoslal svoju politickú aktivitu.
V rozhovore pre Aktuality.sk nevylúčil založenie vlastnej politickej strany.
Bývalý premiér momentálne pôsobí na Ukrajine (bol to aj Mikloš ako poradca pre ekonomické reformy) no zvažuje (zrejme aj s Miklošom) nový návrat do slovenskej politiky:
„Nevylučujem to, no nevidím najmenší dôvod dávať nejaké kategorické stanovisko,” povedal koncom minulého roka Dzurinda.
Uvítame týchto pánov (na snímke Dzurinda s Kukanom) aj s Miklošom a sa uvidí s kým ešte (?) znova v slovenskej politike?
Lebo Slovensko je stále málo “slobodné a demokratické” a málo “integrované” do euro úniových a transatlantických politických a vojenských štruktúr?

Upravené a skrátené: Podľa Grigorija Mesežnikova (v článku pre SME 4. 4. 2000) sa vraj kabinet M. Dzurindu správal odvážne a zodpovedne, okrem iného aj preto, lebo súhlas s preletom bol vstupenkou do NATO. K tomuto konštatovaniu politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky možno iba poznamenať, že to bola vstupenka do aliancie s krvavou škvrnou, ktorú nevyčistí nijaká mediálna čistiareň. Ani história.
Ako vyšlo najavo neskôr, ministri Dzurindovej vlády nemali na kosovský problém a na neobmedzený prístup lietadiel NATO do vzdušného priestoru Slovenskej republiky jednotný názor. Mikuláš Dzurinda a vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan presadzovali názor, že slovenská vláda sa musí pridať k „civilizovaným vládam západného sveta” a že „podpora operáciám NATO je v súlade s našimi integračnými ambíciami”.
Za uznesenie vlády, v ktorom sa vyslovil súhlas s preletmi lietadiel nad územím Slovenska, nehlasovali všetci jej členovia. Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti (KDH) a Pavol Koncoš, minister pôdohospodárstva (SDĽ) sa hlasovania zdržali, kým ďalší dvaja ministri za SDĽ Pavol Kanis a Brigita Schmögnerová hlasovali za uznesenie napriek tomu, že odporúčanie ich strany bolo jednoznačné – nehlasovať za prelety.
Aj po rokoch udivuje tento postoj niektorých ministrov za SDĽ, najmä Schmögnerovej, ktorá ako jediná žena vo vláde dala svojím postojom najavo, že súhlasí s agresiou proti Juhoslávii bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
Slovenská verejnosť i parlament sa oficiálne dozvedeli o bezprecedentnom rozhodnutí vlády až 31. marca 1999 na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Opozičné strany SNS a HZDS podrobili postup Dzurindovho kabinetu ostrej kritike.
Po rokoch je zaujímavé sledovať vystúpenia jednotlivých členov zákonodarného zboru – na jednej strane cynizmus koaličných poslancov a na druhej prirodzené ľudské rozhorčenie a solidárnosť s utrpením nevinných ľudí. Kým poslanec vládneho zoskupenia František Šebej v súvislosti s masívnym bombardovaním Juhoslávie zvolal, že je hrdý na slovenskú vládu, zatiaľ poslankyňa Anna Malíková (Belousovová) reagovala takto: „Čo nevidíte, že sú obeťami aj civilisti z radov Srbov? To pre vás ako veľkého svetoobčana nie sú ľudia? Čo tie deti našich krajanov, ktoré trpia? …
Či viete o tom, že lietadlá zhadzujú aj kazetové bomby, ktoré sú zakázané podľa medzinárodných konvencií, pretože sú zamerané na ničenie živej sily?“
Vtedajšia podpredsedníčka SNS a NR SR (Belousovová) patrila k najotvorenejším kritikom nesvojprávneho rozhodnutia Dzurindovej vlády a agresie NATO proti Juhoslávii. Ako sa dnes pozerá na tie pohnuté udalosti s odstupom jedenástich rokov? „Bol to šok, ktorý vyvolal veľké rozhorčenie nad konaním vtedajšej vládnej moci. Najhorší bol asi pocit bezmocnosti,” hovorí Anna Belousovová. Väčšina občanov Slovenska, ktorá nesúhlasila s barbarským bombardovaním Belehradu, sa vlastne stala rukojemníkom vlády.” Podľa nej táto udalosť odhalila pravú príčinu, prečo bolo treba zmeniť vládu v roku 1998, prečo bol taký enormný tlak zo zahraničia na zmenu politických pomerov na Slovensku. „Slovensko predstavovalo svojou geostrategickou polohou pravdepodobne jediný vzdušný koridor pri leteckých útokoch na Juhosláviu, preto bolo treba za každú cenu vymeniť vládu, aby sa dali uskutočniť dlhodobé strategické plány NATO v balkánskom konflikte. Rakúsko, Švajčiarsko i Grécko totiž nesúhlasili s preletmi bojových lietadiel nad ich územiami.”
Národniari sa v tých aprílových dňoch, takých hektických pre celú Európu, obrátili na poslancov a občanov Slovenska s výzvou: „My poslanci Slovenskej národnej strany pozývame všetkých poslancov, ktorí to myslia vážne s touto republikou, aby prišli protestovať pred americké veľvyslanectvo proti takýmto nezodpovedným činom slovenskej vlády, ktorá vháňa našu republiku do vojnového konfliktu. Zároveň tam pozývame v mene SNS aj všetkých občanov.” Na výzvu SNS, ale aj celkom spontánne, sa každý deň po celom Slovensku konali spontánne protestné zhromaždenia proti bombardovaniu Juhoslávie. Najpočetnejšie zhromaždenia boli v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pred americkou ambasádou, ale aj pred juhoslovanským veľvyslanectvom, kde Bratislavčania zapaľovali sviečky na vyjadrenie solidarity so srbským ľudom aj piety nad obeťami agresie, aká nemala na európskom kontinente obdobu od skončenia 2. svetovej vojny. Na protestoch pred veľvyslanectvom USA sa objavili aj viaceré známe osobnosti – najradikálnejšie z nich vystupoval spevák Jožo Ráž, ktorý mal pár týždňov nato ťažkú haváriu nesúcu všetky znaky atentátu.
Dodnes nie je vyčíslená cena nezmyselnej jednostrannej vojny, ktorá priniesla útočiacej strane pochybný efekt v podobe vzniku nového proamerického albánskeho štátneho útvaru, založeného na vražedných mafiánskych praktikách UCK. Srbov stálo „humanitárne bombardovanie” NATO tisíce obetí na životoch, väčšinou z radov civilného obyvateľstva. Z celkového počtu mŕtvych Srbov bolo podľa zdrojov z Belehradu až 30 percent detí. Škody na infraštruktúre, zbombardovaných komunikáciách, nemocniciach, školách a iných civilných zariadeniach sa počítajú na miliardy dolárov.
Niekdajší minister zahraničných vecí a terajší europoslanec Eduard Kukan pri desiatom výročí balkánskej tragédie vyhlásil, že to bola cena za náš vstup do NATO a keby sa mal znovu rozhodovať, rozhodol by sa tak isto ako v marci 1999. Nijaká ľútosť, len cynizmus a ľudská bieda.
Keď začínala úradovať Dzurindova garnitúra, novopečený premiér vtedy hovoril čosi o „špinavých paprčiach” predchádzajúcej vlády. Po historickom dátume 24. 3. 1999, keď padlo rozhodnutie o voľnom lietaní bombardérov ponad výsostné územie Slovenska bez informovania a súhlasu poslancov Národnej rady SR a slovenskej verejnosti, a keď padli prvé bomby na Belehrad, sa celkom prirodzene vnucuje do povedomia pamätníkov otázka: Neprekáža Mikulášovi Dzurindovi a Eduardovi Kukanovi, že ich vláda (česť výnimkám) a oni dvaja ako hlavní aktéri tohto barbarstva majú odvtedy na rukách krv nevinných srbských obetí, v mnohých prípadoch detí?
Servilní proamerickí politici Mikuláš Dzurinda a Eduard Kukan rozhodnutím povoliť bez vedomia parlamentu a poza chrbát verejnosti prelet bombardérov NATO cez náš vzdušný priestor (hoci sme vtedy neboli členmi tohto vojenského zoskupenia) konali na vlastnú päsť, protiprávne a v rozpore so štátnymi a národnými záujmami Slovenskej republiky. V histórii tak zostanú hlavnými spoluzodpovednými za nezmyselné „humanitárne” vraždenie v Juhoslávii. Budú raz za tento čin súdení?
Napadnutie suverénneho európskeho štátu bolo demonštráciou sily USA a Severoatlantickej aliancie, po ktorej NATO ako agresor definitívne stratilo morálny nárok nazývať sa obranným paktom.
Celý text je tu: https://archiv.extraplus.sk/950/znamenie-hanby
…
Enfant terible slovenskej justície, JUDr. Štefan Harabin, ako bývalý predseda Najvyššieho súdu, minister spravodlivosti a dnes predseda jedného zo senátov najvyššieho súdu, pravdepodobný prezidentský kandidát, podal dňa 8. 11. 2017 na Generálnu prokuratúru SR vo veci nelegálnych preletov tankovacích lietadiel NATO nad Slovenskom, na vtedajšiu Dzurindovu vládu trestné oznámenie:
https://www.hlavnespravy.sk/harabin-podal-trestne-oznamenie-na-politikov-ktori-umoznili-bombardovanie-juhoslavie/1201354

https://www.youtube.com/watch?v=c2Yo412OzVE
Celý text znenia trestného oznámenia je tu:
https://drive.google.com/file/d/1j3reepUvXMTasCFlLtX9P6axu1XeD61N/view
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár ale dodnes služobne ani inak verejne na podnet nereagoval a neodpovedal. No, dôverujte im…
Kuciakovu vraždu už (!) po dvoch mesiacoch ale „ustálili“ ako vraždu, ktorá vraj (novinka!) súvisí s prácou novinára.
…
Na margo ľudských práv a medzinárodného práva, OSN ako „ústav pre miery, váhy a metronómiu“ je dnes rozhorčená, že obeťami palestínskych protestov v Gaze, na hraniciach s Izraelom, sú mládež, ženy, ba, dokonca aj deti…
OSN si ale akosi „nevšimlo“ že ženy a deti sa nachádzali aj pod smrtonosnými krídlami leteckých ozbrojených síl NATO v roku 1999 už v bývalej Juhoslávii…
A nachádzajú sa všade tam, kde zasahujú „spojenci a mierotvorcovia“.
Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) na svojom mimoriadnom zasadnutí v Ženeve v pomere hlasov 29 ku 2 (14 členov sa zdržalo) podporila rezolúciu, odsudzujúcu “neúmerné a nekritické” použitie sily „izraelskými okupačnými silami“ proti palestínskym civilistom a zriadila vyšetrovaciu komisiu.
Dobré je pripomenúť, že OSN a UNESCO sú skrz naskrz spolitizované a vzťahy s Izraelom a USA narušené aj pre rezolúcie, ktoré vlastnícke právo Chrámovej hory v Jeruzaleme, ktorá je dôkaz hlbokej náboženskej histórie veriacich židov, a ich najposvätnejšie miesto „prisúdili“ moslimom…
…a to je škandalózna urážka, ktorú musí potvrdiť každý nezaujatý, apolitický, historik Izraela, Jeruzalema a judaista…
…Chrámová hora bola obsadená (dobytá) moslimami v 7. storočí, a na nej boli postupne postavené moslimské mešity (dnes tri plus islamské múzeum), na základe legendy o Mohamedovi a jeho nočnom lete na koňovi Burákovi do Jeruzalema, odkiaľ mal byť vzatý na nebesia…
Ak by si ktokoľvek chcel postaviť svoj dom na streche môjho domu (Chrámová hora) za normálnych okolností by nepoložil ani prvú tehlu…
…ale v tom čase boli židia rozprášení už zväčša v diaspore…
…a hoc pre kresťanov Chrámová hora nemá prílišný náboženský význam, pre islam je tretím najposvätnejším moslimským pútnickým miestom po Mekke a Medine.
…
Takže OSN ide o ženy a deti, ktoré tam byť nemuseli (?) a nemali čo hľadať…
Alebo museli? Ako ľudské, detské, ženské štíty?

https://zemavek.sk/osn-opat-mlati-prazdnu-slamu-vraj-chce-vysetrit-izraelske-ciny/
Izrael rezolúciu odsúdil a podobný spojenecký postoj zaujali aj Spojené štáty, ktoré ju označili za príklad zaujatého postoja rady voči Izraelu.
USA aj Izrael si sťažovali, že dokument nezmieňuje palestínske hnutie Hamas, ktoré je strojcom, organizátorom a režisérom násilností na vlastnom ľude…
Proti izraelské protesty organizuje HAMAS, je vzadu, a na hranice do prvej línie posiela civilistov, sú medzi nimi ženy a s nimi mládež a deti (hucká a provokuje ich k nenávisti voči Izraelu)…
Pre fejzbúkarov (Otec prináša a pred sebou svojho syna a tlačí ho proti izraelskej hliadke. Jeho dieťa, s palestínskou vlajkou v ručičke, vôbec nechápe, prečo do Izraelcov hádže kamene…):
https://www.facebook.com/juraj.rezo.5/posts/1990898144573272?notif_id=1526813590284137&notif_t=feedback_reaction_generic
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo alias notorickybcan