Je nespochybniteľné, že vstup Kisku do straníckej politiky bude výrazným posilnením liberálnych strán a liberálnej politiky. Je preto pochopiteľné, že sa liberálni politici z toho úprimne tešia. Nie je úplne pochopiteľné, prečo sa teší predseda kresťanskej strany Alojz Hlina. Kiska ako prezident dokázal prijať LGBTI komunity, počúvať a chcieť riešiť ich “problémy”. Zároveň ignoroval žiadosti o stretnutie prorodinných organizácií, aby mu predostreli problémy slovenskej rodiny. Nikdy sa nevyjadril, že ho trápia potraty, keď národ zabíja svoje zdravé a nadané deti. Slovensko zažíva jeden z najhorších demografických trendov zo všetkých krajín vyspelého sveta. Ak nepríde k výraznému nárastu pôrodnosti, ekonomická realita bude veľmi krutá. Demografický zánik národov prebieha nenápadne a zrazu zo dňa na deň. Krajiny s pôrodnosťou ako má Slovensko sú odkázané na masívny prísun imigrantov. Ak jedna generácia má podpriemernú pôrodnosť, tá nasledujúca musí mať výrazne nadpriemernú, aby sa trend vyrovnal. Toto sa na Slovensku nedeje. Tešiť sa, že Slovensko bude mať liberálneho premiéra, ktorý sa nevie stretnúť ani so zástupcami rodín, vypovedá o veľa veciach. Všetci politici, čo nemajú záujem riešiť problémy rodiny, preferujú proimigračné politiky. V prípade 5 miliónového národa je imigrácia výzvou pre identitu. Hrozba neznie, či na území Slovenska niekto bude o sto rokov žiť, ale to, či to bude slovenský národ. Slovensko potrebuje kresťanského premiéra a nie liberálneho. Aspoň na tomto by sme sa my kresťania mali vedieť zhodnúť. Kresťanský politik, ktorý sa nebude báť Bruselu, ako sa nebáli ani prví kresťania v Rímskej ríše Ríma, ale zmenili ho k dobrému. Politik, čo bude milovať slovenský národ a to nie kvôli štátnym tendrom, ale kvôli identite, ktorá v ňom drieme. A tou identitou je kresťanstvo. A preto keď si liberáli prajú liberálneho premiéra, my si prajme kresťanského.