Základné ľudské práva a my, ľudské bytosti…

Trocha teórie nikoho nezabije. Naozaj len trocha. Ale zásadnej, jednoduchej až primitívnej, pretože mnohé „ľudské bytosti“ majú v znalostiach svojich ľudských, občianskych a politických práv hokej, a sú manipulovaní tými, ktorí sú považovaní za odborníkov, ale aj pseudo odborníkmi a „tiež odborníkmi“…

Brusel, spolu s vládnymi špičkami jednotlivých štátov EÚ tárajú o náraste a radikalizácii extrémnych a extrémistických politických hnutí, v reakcii na neschopnosť Bruselu nájsť modus vivendi a modus operandi vo vzťahu k invázii osôb z tretích krajín a imigračnej krízy a bezpečnosti občanov EÚ (BA-EÚ summit)…

Bolo by dobré vedieť, kto na nás, umiernených občanov, štartuje a prečo – či sú to pravicoví alebo ľavicoví radikáli a extrémisti, včítane aktivistov a „hacktivistov“ ľavého a pravého tretieho (mimovládneho) sektora mimovládok, ktoré sa v rozpore so zákonom správajú politicky, vykazujú politické aktivity, správajú sa, alebo, priamo, pravicových extrémistov pripomínajúcich islamských fundamentalistov proveniencie islamského sunnitského (wahábizmus, salafía) štátu…

Vo verejnom mediálnom dikurze prevažujú debaty, orientované najmä na tzv. pravicový extrémizmus, akoby ľavicový a ultra ľavicový ani neexistoval…
A ultra ľavicovými extrémistami sú práve tí, ktorí stoja na čele frontu boja proti extrémizmu…

A rovnako, treba nám vedieť, akú ideológiu nám do hláv tlačia médiá, a komu táto ideológia (multikulturalizmus, rodová ideológia) má prospieť, a že tieto ideológie majú spoločného menovateľa: ľavicovú až ultra ľavicovú ideológiu…

Slovenská vláda má veľmi slabé odborné zázemie v oblasti prevencie a boja s extrémizmom, až v ostatnom čase ministerstvo spravodlivosti pod gestorským dohľadom ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, kreuje  akýsi „krúžok znalcov z odboru extrémizmu“ pre prípadné využitie v oblasti trestného práva, aj s využitím prvkov cenzúry na sociálnych sieťach (najmä proti xenofóbnym, rasistickým, antisemitským, homofóbnym a ostatným „hate speech“)…

Na ministerstve vnútra vo veci pracuje samostatný odbor, ktorý vedie, vraj dal výpoveď, údajný „odborník, expert na extrémizmus“ Daniel Milo…
No, keď tých kadejakých väčších-menších samozvaných „tiežodborníkov“ pri ich verejných mediálnych prezentáciách sledujem, no, neviem…

Do tohto textu nebudem vkladať základné medzinárodné dokumenty, kreujúce ľudské práva, kto chce, disponuje slobodnou vôľou, a ak chce, nájde si Listinu základných práv a slobôd, kto tiež, Chartu práv EÚ, ako paralelný dokument k Lisabonskej zmluve…

Úplne stručne a pre každého osobný odraz a orientáciu úplne jednoducho, až primitívne, s kratším textom, než som predoslal vyššie:
Ľudská bytosť je subjekt základných neodňateľných a odvodených (obligatórnych , akcesorických) ľudských a občianskych, politických a náboženských práv a slobôd a práv (akcesorické práva bez automatického nároku…).

Ľudské bytosti, osoby, sú občanmi majúce  v rukách svoj vlastný život, jeho existenčný (hmotný) a existenciálny (duchovný) rozmer, a dispozície, spôsobilosti, tvoriť a dotvárať spoločenský systém, zriadenie a spôsob vládnutia, ktorý má najviac zodpovedať ich prirodzeným základným aj rozšíreným potrebám a záujmom a naplnením práv na dôstojný, prípadne dokonca aj šťastný život. Úplne presne podľa:
https://www.youtube.com/watch?v=S3UaBQSYQCU
Poznámka: Text pochádza z pera nielen textára, ale ten ho čerpal od Jana Amosa Komenského…
Ibaže, toto nám v roku 1989 akosi nevyšlo…
Poznámka: Šťastie nie je základné ľudské právo. Ani právo.
Dôstojný život a dôstojnosť je tiež rozdiel. Strojcami dôstojnosti sme my, sami, v závislosti na svojom správaní voči sebe a tým druhým a spoločnosti…
A ak sa v nás v medzičase „mihne“ pocit aspoň kúska šťastia, nuž, ton bola len „muška jenom zlatá…“ (Adolf Heyduk).
Ešte raz: Ľudské šťastie nie je ľudské právo. Šťastie je odmena.

Pravica: Mať, vlastniť a slobodne nakladať so svojím majetkom a kapitálom.
Ľavica: Môcť čo najviac, podľa možnosti všetko.
Radikalizácia prebieha v časti pravicového aj ľavicového spektra a prezentuje sa ako:
Ultra liberálna pravica
Ultra liberálna ľavica
Radikalizácia ľavého aj pravého ultra liberálneho spektra sa prezentuje ako:
Pravicový extrémizmus
Ľavicový extrémizmus
Medzi nimi je ľavý“ a „pravý“ stred.
A ignoranti. A mlčiaca väčšina. A politicky nevyprofilovaná časť občianstva. Zneužívaná, manipulovaná a okrádaná darebákmi.

Mnohí často nevedia, netušia, koho sa chystajú, a pre koho sa často až vo volebnej miestnosti rozhodnú…
Ľudské práva sa prenášajú do praktikých politík politických subjektov, a sú explicitne alebo nie úplne zreteľne vkomponované do ich volebných programov, ktoré od nich väčšina občanov, voličov, nevyžaduje, a po voľbách si politické subjekty voličmi nekontrolované, veselo a neohrozene, dotvárajú dodatočne…

Do budúcich volieb sa znovu, po rokoch, chystá Strana zelených (zmienil som v jednom z predošlých článkov)…
Ide o hybrid pravice a ľavice, s prevahou ultra ľavicovej ideológie so všetkým, čo ultra ľavica, na pozadí ideológií neomarxizmu a novej ľavice prinášajú…
Zelená farba je udica, navijak, návnada a nástraha…
Zelených zmieňujem ako výstrahu preto, lebo na Slovensku teoreticky hrozia predčasné parlamentné voľby…
A ľudia budú chcieť zmenu.
Tu a teraz garantujem, že väčšina tých, ktorí tento text odignorovali, budú voliť „zelených“. Lebo. Potrebujú, sú hladní a smädní po zmene…A “hrozí”, že v parlamente sa stretnú s už dnes posilnenou ĽSNS…

Som apolitický človák, ideologický, politický a náboženský abstinent. Nevolič od prvého kola prezidentských volieb. Dobrovoľne som sa dočasne (možno i trvale) vzdal svojho aktívneho volebného práva. Ostatné ľudské a občianske práva si ale nenechám vziať až do času zásadnej zmeny systému a spôsobov moci a vládnutia, ak to slobodne (základné ľudské právo) sám uznám za vhodné.
Do toho času ostanem „len“ ako relatívne slobodný a nezávislý notorický človák a občan. Potom s slobodne rozhodnem ako a eko ďalej…
Som ľudská bytosť. Osoba. Nie voličský hlas s hodnotou jedna.
Pekne pozdravujem. 🙂