Rodáci – Jozef Maximilián Pecval

Nie, nie je to chyba. Hoci ho väčšinou poznáme podľa mena Petzval, ako sa písal počas života vo Viedni, narodil sa 6. 1. 1807 v Spišskej Belej ako Pecval. Jeho otec bol učiteľ z Moravy, v niektorých zdrojoch sa dokonca píše, že rodina sa volala Pecivál. Jozef Maximilián však mal život vzdialený od predstavy nomen-omen. Bol talentovaný a usilovný, jeho doménou boli prírodné vedy, najmä matematika a fyzika. Ako málokto z jeho súčasníkov vedel čarovať s diferenciálnymi rovnicami a stojí za základmi prakticky použiteľných fotografických objektívov a premietacích prístrojov.

K technike mal Jozef Maximilián blízko od malička. Jeho otec bol všestranný majster, hudobník, hovoria, že sám konštruoval hudobné nástroje, mechanizmus bicích hodín v Levoči, aj písací stroj. Šikovné boli aj jeho deti. Jozef sa však k matematike prepracovával ťažko. V kvarte mu hrozilo prepadnutie a musel sa cez prázdniny pripravovať na reparát.

O niekoľko rokov neskôr však už matematiku zvládal majstrovsky. Absolvoval geometrický inštitút Peštianskej univerzity a tu aj nastúpil ako profesor matematiky. Svoje poznatky aplikoval pri výpočtoch konštrukcie plavebných kanálov a protipovodňových hatí na Dunaji okolo Pešti. Vďaka svojmu renomé matematika mu ponúkli profesorské miesto na univerzite vo Viedni. Tu Petzval zotrval až do smrti a stal sa v hlavnom meste známou osobnosťou. Nielen svojou vedou, no bol vraj aj zdatný športovec, šermiar a jazdil na koni.

Absolútne prvenstvo a slávu však získal v optike. V čase, keď pôsobil vo Viedni už existovali prvé komerčné fotografické prístroje, ktoré pracovali na princípe dagerotypie. Kvôli malej citlivosti fotografických dosiek a malej svetelnosti objektívov trvala expozícia jednej snímky, v závislosti od svetelných podmienok, aj niekoľko desiatok minút. Pri krajinárskej fotografii to ešte šlo, no fotografovať portréty bolo utrpenie, aj pre portrétované osoby. Mnoho vedcov sa usilovalo vylepšiť objektívy fotoaparátov, no hlavnou metódou bol Edisonovský nekonečný cyklus pokusov a omylov.

Petzval sa do problému pustil inak. Použil svoj aparát algebraických a diferenciálnych rovníc a svoje šošovky najskôr presne vypočítal, potom podľa výpočtov aj sám vybrúsil a zasadil do tubusov. Výsledkom bol (v roku 1840) prvý použiteľný fotografický objektív zložený zo štyroch šošoviek. Hneď prvý Petzvalov objektív skrátil čas expozície z 30 minút na 30 sekúnd.

Takýto vynález mal vopred zaručený ekonomický úspech. Petzval však bol vynálezca a konštruktér, nie obchodník a výrobca, a chcel aj ostať sám sebou. Svoj skonštruovaný prototyp teda zveril na sériovú výrobu a predaj viedenskému podnikateľovi Viogtländerovi. Toto meno asi pozná každý zanietený fotograf, ak aj nepozná meno Petzvala. Značka Voigtländer sa teda stala svetoznámou vďaka Petzvalovi. Nový objektív bol takou konkurenčnou výhodou, že zdokonaliť Petzvalovu konštrukciu sa podarilo až o 50 rokov firme Zeiss.

Petzval však neskončil týmto sólokaprom. Vylepšoval aj ďalšie optické prístroje. Vylepšil binokulárny ďalekohľad, pracoval na optike mikroskopov, vynašiel konštrukciu divadelného ďalekohľadu, pracoval aj na premietacích a projekčných prístrojoch, ale aj osvetľovacích telesách s ďalekým dosahom. Neskôr skonštruoval aj krajinársky širokouhlý objektív a naďalej zdokonaľoval svoje konštrukcie odstraňovaním optických chýb. Princíp Petzvalových objektívov sa nezmenil dodnes, hoci vďaka vyspelejším technológiám sa dosahujú presnejšie výpočty polôh a vieme vybrúsiť presnejšie plochy šošoviek.

Jeho základným dielom bola monografia v nemčine o diferenciálnych rovniciach, ktorá bola vo svojej dobe špičkou v odbore. Petzval, hoci to bol na seba aj na druhých náročný pracant,  bol vo Viedni známy ako veselá kopa. Svojim vtipom a sarkazmom si urobil aj mnohých nepriateľov, čo sa odrazilo na tom, že jeho práce boli málo citované. Nerozišiel sa v dobrom ani s Voigtländerom. Petzval si svoje výpočty nedal patentovať a Voigtländer ho vyplatil len jednorazovo za prácu na výpočtoch. Celý zisk z nasledujúceho úspešného predaja Petzvalových objektívov už ostal výrobcovi.

Zamyslenie: Poznáte to. Je to ako cez kopír. Príbeh geniálneho vynálezcu, ktorý umiera relatívne v biede oproti dravému podnikateľovi, ktorý vedel jeho vynález využiť. Keby pri ničom inom, tak zoči-voči takýmto príbehom ostávam v rozpakoch pred poučkami o optimálnom fungovaní (kapitalistického) voľného trhu a mám pochybnosti o existujúcom riešení ochrany duševného vlastníctva.

Na záver ešte Petzvalov citát: „Podmanil som si svetlo, mám ho v hrsti, ale na svete je ešte príliš veľa tmy.“

Zdroje:

https://www.kniha.cz/vzdelani-pribuzni/

https://www.osobnosti.sk/osobnost/jozef-maximilian-petzval-1427

https://www.ephoto.sk/fotoscena/historia/jozef-maximilian-petzval/

https://www.hvezdaren.sk/zaujimavosti/spomienky-na-vyznacnych-fyzikov/jozef-maximilian-petzval-svojrazny-profesor.html?page_id=780

https://www.lakiere.info/im_gesch/petzval2.jpg

https://opticalengineering.spiedigitallibrary.org/data/journals/optice/23437/121706_1_1.png

Predchádzajúce články o rodákoch:

Jozef Dekret Matejovie – muž, ktorý sadil stromy

Matej Hrebenda – slepý milovník kníh

Dionýz Ilkovič – siahol si na Nobelovu cenu

Adam František Kollár – slovenský Sokrates

Aurel Stodola – Einsteinov učiteľ

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)