Prečo „slušné“ Slovensko ignorovalo výročie atentátu na Martina Luthera Kinga

alebo: Ako MSM zabili pravdu o vrahoch a ako rovnakým spôsobom zabíjajú pravdu denno-denne.

Pred 50 rokmi, 4. 4. 1968 bol v Memphise zavraždený jeden z najvplyvnejších revolucionárov 20. storočia – Rev. Martin Luther King. Naše MSM toto výročie prakticky odignorovali. V celých siedmich (7) vetách, ktoré mu venovali napríklad SME, zároveň oslávili triumf Afroameričanov zvolením Baracka Obamu a nezabudli s dešpektom zmieniť konšpiračné podozrenia, že za atentátom bolo FBI. Osobnosť a odkaz M. L. Kinga sa však sama núka, aby sa stala aj ikonou súčasných protestov „slušného“ Slovenska. Ale ani ich to nenapadlo, pretože Rev. King bol duchovne úplne z inej planéty, ako dnešní „revolucionári“.

Prof. Cornel West, profesor filozofie na Harvarde, pri zamyslení nad týmto výročím napísal: „King nebol ani dokonalý, ani nepoškvrnený prorok, ale bol živá ľudská bytosť – v ostrom kontraste s dnešnou marketingovou pretvárkou a falšou.“ West dnešných mimovládnych aktivistov nazýva neoliberálnymi revizionistami, ktorí majú viac na zreteli svoju kariéru a to, ako ich akceptuje neoliberálny establišment, než pravdu. Preto ich masakry v Jemene, Líbyi a Gaze nechávajú chladnými. Sú proste zbabelí. King vraj s obľubou hovoril, že bude radšej mŕtvy ako zbabelý a on by určite dnes rovnako nahlas, ako v 60-tych rokoch proti vojne vo Vietname, vystupoval proti bombardovaniu z dronov, proti mučeniu, proti zvyšujúcej sa nerovnosti, a to bez ohľadu na to, že prezident mal rovnakú farbu pleti ako King. West im poslal jednoznačný odkaz, že King by im nahnevane povedal: „To, čo šírite do sveta, vám možno prinesie nejaké peniažky na grantoch, ale k pravde vás to nepriblíži ani o milimeter.“

Spomienkový článok v Time upozorňuje na poslednú knihu Martina L. Kinga s titulom Ktorým smerom ideme: do chaosu, alebo do komunity? A pripomína, že je to dodnes základná otázka našej spoločnosti. King, v kontraste s dnešným chaosom, celým životom budoval komunitu a bol presvedčený, že spoločnosť musí s ľuďmi, ktorých nazýva „extrémistami“ viesť dialóg a musí sa snažiť, aby komunitu tvorili spoločne.

Vo svojom slávnom prejave o sne spomenul King, že by sa rád dožil dňa, keď jeho štyri deti nebudú posudzovať podľa farby pleti, ale podľa charakteru. V oválnej pracovni už sedel prezident tmavej pleti, ale Kingov sen ostal nesplnený. Hríbovia a Smatanovia ani dnes ľudí neposudzujú podľa charakteru, ale podľa toho, či na sebe niekedy mali modré, zelené, červené alebo čierne tričko, takže aký rozdiel?

Vráťme sa však k okolnostiam vraždy a k vrahovi, ktorého história pozná pod menom James Earl Ray. Jeho meno ako oficiálneho odsúdeného vraha – jednotlivca, pozná každá encyklopédia, dokonca aj pán Bavor ho uvádza v zozname atentátnikov v USA, SME má jeho meno uvedené vo vedomostnom kvíze, je to už súčasť kolektívnej pamäti.

V krátkosti zhrňme, že v osudnom dni a čase sa Ray nachádzal v blízkosti motela, na ktorého terase Kinga zastrelili. Na zbrani, ktorú polícia vyhlásila za vražednú, sa nachádzali len Rayove otlačky prstov a od dňa vraždy bol Ray na úteku. Po niekoľkých týždňoch ho s falošným pasom zatkli v Londýne a počas súdneho procesu sa priznal k zodpovednosti za vraždu. Priznanie mu odporučil obhajca, lebo inak mu hrozil trest smrti, takto dostal 99 rokov žalára. Ray nebol žiadne neviniatko. Pred týmto činom sa pretĺkal aj ako zlodej a lúpežník, bol aj viackrát trestaný. Svoje priznanie však po niekoľkých dňoch odvolal a mnohokrát sa neúspešne pokúšal obnoviť svoj proces. Tvrdil, že nestrieľal, no proti nemu svedčili hmotné dôkazy – otlačky prstov, a hovoril, že plnil príkazy akéhosi tajomného Kubánca Raula, ktorého totožnosť a existenciu FBI nikdy nepotvrdila.

Rayov prípad dotiahol najďalej právnik Wiliam Francis Pepper, no keď sa mu v roku 1993 podarilo spochybniť oficiálny policajný príbeh a dokázať, že do prípadu muselo byť zapletených viac osôb, záležitosť sa skomplikovala objavením nových svedkov. Proti Rayovi napríklad svedčil bývalý spoluväzeň, že neznáša černochov a že pred televízorom o Kingovi prehlásil, že keď sa dostane na vzduch, zabije ho. Ray si to skomplikoval aj sám útekom z väzenia, keď po novom zatknutí dostal ďalší rok navrch a trest si zaokrúhlil na stovku.

Zvrat do príbehu priniesla rodina – pozostalí po M. L. Kingovi. Dnes všetky médiá aj v USA oslavujú pamiatku Kinga ako ikony, no v čase života bol pod stálym tlakom úradov, čelil viacerým pokusom o atentát, dostával výhražné listy. FBI o všetkom vedela a dlhodobo Kinga sledovala. V roku 1997 sa rodina dozvedela, že Loyd Jowers, miestny podnikateľ z Memphisu, sa v televíznom rozhovore pochválil, ako si najal vraha na zabitie M. L. Kinga. Rodina sa teda rozhodla obnoviť proces a nájsť pravdu o skutočnom vrahovi. Pri procese rodinu zastupoval Wiliam Francis Pepper.

V roku 1997 sa vo väzení s Rayom stretol syn M. L. Kinga – Dexter King. Podali si ruky a Dexter sa Raya opýtal: „Chcel by som sa vás pred kamerami opýtať: Zabili ste môjho otca?“ Ray odpovedal: „Nie, nie, ja som ho nezabil, nie.“ A vyrozprával svoju verziu o rozsiahlom sprisahaní, ktorého sa King aj Ray stali obeťami. Dexter King pred reportérmi povedal, že verí v Rayovu úprimnosť a že sa rodina bude snažiť dokázať jeho nevinu aj pred súdom.

Súd napokon 8. decembra 1999 skončil jednohlasným uznesením poroty o nevine Jamesa Earla Raya, za spoluvinného uznala Loyda Jowersa,  ale so spoluúčasťou sprisahania vládnych agentúr a priznal rodine symbolické odškodné 100 dolárov.

James Earl Ray sa tohoto rozsudku už nedožil. Zomrel v roku 1998 na zlyhanie ľadvín.

Ako sa však tento verdikt premietol do kolektívnej pamäti? Schválne som viackrát vyššie odkazoval na denník SME, ktorý hneď na druhý deň po vyhlásení rozsudku informoval o výsledku. A úspešne informáciu pustil druhým uchom von. Dodnes sa o tejto verzii píše ako o konšpiráciách a dohadoch. Ale, vážení, je to súdom potvrdený fakt. USA skutočne vykonali rozsiahly komplot proti svojmu občanovi a za vraždu odsúdili úplne nevinného človeka. Ak sa o tom chcete presvedčiť vlastným úsilím, prosím, tu je kompletný zápis súdneho procesu, máte k dispozícii 2735 strán s každým detailom. No ani to nemusíte. William Pepper o procese a o rozlúštení záhady za vraždou M. L. Kinga napísal knihu, ktorú dostanete cez Amazon.

William Pepper však len pred niekoľkými dňami poskytol rozhovor Jeffovi Schechtmanovi z portálu Who.What.Why (pozor, Smatanovci ho majú na indexe, takže e-mail s týmto odkazom sa môže stratiť) a teda nechám jeho, nech najdôležitejšie časti tohto silného príbehu porozpráva sám (krátené).

Pepper sa k prípadu dostal cez nástupcu Martina L. Kinga, ktorým bol Ralph Abernathy. Abernathy mal pochybnosti, či Ray bol naozaj osamelým strelcom, ako ho prezentoval mainstream. Navštívili spolu Raya vo väzení v roku 1977 a mali s ním dlhý rozhovor, v ktorom si chcel Abernathy vyjasniť niektoré otázky. Pepper teraz konštatuje, že tesne po tomto rozhovore boli presvedčení, že Ray na Kinga určite nestrieľal.

Schechtman: Čím to bolo? Čo vám Ray povedal, že ste mu uverili?

Pepper: Absolútne nič nevedel o zbraniach, o puškách a nevedel s nimi zaobchádzať. O faktoch prípadu sa vyjadroval s veľkou prostotou a podrobne vysvetlil kde bol v čase vraždy, čo tam robil a prečo. Bol na benzínovej pumpe, mal defekt na aute a chcel si nechať opraviť pneumatiku, keď začali okolo húkať policajné sirény. Potvrdili to aj dvaja ľudia pred podnikom Jim Grill. Tam Rayov šéf Raoul prikázal objednať izbu a tak to Ray urobil a nechal si tam osobné veci. Títo dvaja videli Raya v aute prísť pred podnik asi 10 minút pred streľbou. Tieto okolnosti, jeho vystupovanie a najmä absolútna absencia motívu zabiť Martina Luthera Kinga. Snažili sme sa, ale žiadny motív sme nenašli.

…

Schechtman: Povedz niečo o zbrani, kde sa našla a čo tie otlačky prstov na nej?

Pepper: Rayov šéf Raoul mu prikázal, aby v Birminghame kúpil zbraň. Tak vošiel do obchodu a kúpil ju. Kúpil pušku kalibru 0.35 a priniesol ju do motela, ale Raoul sa strašne naštval. Povedal mu: „Toto nie je tá puška, čo si mal kúpiť. Toto nie je Gamemaster, tú si mal priniesť.“ Tak zobral katalóg a presne mu prstom ukázal, ktorú chcel. Tak sa James vrátil do obchodu zbraň vymeniť, lebo z nejakého dôvodu nepriniesol tú správnu, chápeš?

No jasné, že to nebola správna zbraň, lebo my už vieme, že mal priniesť rovnakú, akou sa potom skutočne strieľalo. Každopádne, priniesol ešte v ten istý deň novú zbraň, dal ju Raoulovi a viac ju už nikdy nevidel. Zbraň teda bola na svete, na nej jeho otlačky prstov, lebo ju mal v rukách, lenže túto zbraň našla polícia, keď po vražde prehľadávala motel.

Keď som sa pustil do preverovania tej oficiálnej verzie, tak som narazil na veci, no, na druhý deň sa pri moteli objavili ľudia z oddelenia verejných prác a vyklčovali v okolí všetko krovie. Toto ale bolo miesto vraždy. Podľa vysvetlenia polície, keď ray so svojimi vecami utekal z motela, tak oproti dverám zazrel blikajúce policajné auto. Spanikáril, batoh s puškou zhodil na zem a zmizol zadným vchodom. Keby tam ale nechali to krovie, tak ten príbeh sa rozplynie. Cez to krovie James nemohol vidieť autá na ulici.

Potom som našiel svedka, bol to taxikár James McCraw. Zavolal ho niekto z druhého poschodia, prišiel po neho asi o 10 minút šesť. Keď šiel po schodoch, všimol si otvorené dvere do kúpeľne, kde podľa polície o šiestej z okna padol výstrel. Bolo mu divné, že v kúpeľni tečie voda a svieti sa svetlo, ale nikto nebol vnútri. Hore McCraw zistil, že jeho klient je nadratý na mol, tak ho nechal tam a vrátil sa do auta. Cestou dolu, bolo asi o 5 šesť, bola kúpeľňa stále otvorená, tiekla voda a nikto nebol dnu. Boli sme si potom pozrieť aj to okno, malo hrozne vysunutú rímsu. Strelec by musel celkom vystrčiť pušku von. Nedávalo to zmysel. Jediné, čo dávalo zmysel bolo, že sa strieľalo z toho krovia.

Nakoniec som našiel svedkyňu Betty Spades, ktorá bola zamilovaná do Loyda Jowersa, ten vtedy vlastnil podnik Jim’s Grill. Po streľbe Betty hľadala Loyda, nazrela aj do kuchyne a bolo čudné, že sú otvorené zadné dvere. Vtom dnu vbehol Loyd s puškou, z ktorej sa ešte dymilo a pred Betty ju rozobral a zabalil do utierky a povedal: „Však ma nikdy nezradíš, Betty?“ Ona mu povedala: „Nie, Loyd, samozrejme, nikdy.“ To sa stalo v roku 1968. Až v roku 1994 som ju konečne zlomil a porozprávala mi celý príbeh o tom, ako mal v udalostiach prsty Loyd a toto svedectvo nám veľmi pomohlo v konečnom procese v roku 1999.

…

Schechtman: Prečo sa James nakoniec priznal?

Pepper: Rayov advokát bol Percy Foreman, slávny trestný advokát z Texasu. A ten Rayovi povedal „James, nemôžem ti zaručiť najlepšiu obranu, akú by si potreboval, lebo sa zdravotne necítim dobre.“ Keď toto James začul, hneď vedel, že Percy chce s prípadom praštiť, lebo hneď začal niečo hovoriť o priznaní, ktoré by mu mohlo zachrániť život. Percy Jamesovi vysvetlil všetky dôvody,  prečo je v ohrození života a ako mu môže pomôcť priznanie a James bol veľmi zmätený. Nakoniec povedal: „James, dám ti 500 dolárov. Dostaneš 500 dolárov, ak sa priznáš. Dám ich tvojmu bratovi a ten ti bude môcť zaplatiť iného právnika po priznaní a môže vyvolať nový súd.“ Percy Foreman si teda takto, šekom na 500 dolárov, kúpil priznanie svojho klienta.

Môžeš si predstaviť, že takéto obnovenie procesu bolo nekonečné, ťažké a prakticky nemožné. Nepripustili, aby sa k nemu James dostal a bol stále vo väzení.

…

Loyd Jowers sa k spoluúčasti nakoniec priznal. Vyrozprával všetko mne aj Dexterovi Kingovi a napokon sme porotu presvedčili – mali sme 70 svedkov a proces trval 30 dní – presvedčili sme porotu tak, že jednomyseľne rozhodla, že agenti vlády USA, štátu Tennessee, mesta Memphis, tí všetci boli uznaní za zodpovedných za smrť Martina Luthera Kinga. V malej mere bol zodpovedný aj Loyd Jowers. James Earl Ray bol uznaný za nevinného.

Schechtman: Kedy sa nakoniec ukázalo, do akej miery a ako dlho FBI sledovala Kinga a jeho okolie a stupeň, do akého boli do prípadu zapletení?

Pepper: Mne to začalo byť jasné, keď som videl svedectvo očitého svedka Clyda Tolsona, keď priniesol písomné pokyny od Hoovera (pozn. prekl. – vtedajší riaditeľ FBI) a postavil v Adkinovej firme (pozn. prekl. – miestna mafiánska rodina) na stôl balíky bankoviek, keď sme získali ďalšie svedectvá a pomaly, pomaličky sme rozpletali ten spletenec vzťahov, kým sme sa dostali ku konečnému dôkazu, ako zomrel Martin King. Nezomrel následkom strelného zranenia. Bol len zranený. Priniesli ho na záchranku a keď ho dávali dohromady, prišiel primár neurochirurgie, dr. Breen Bland a povedal: „Prestaňte sa baviť s tým negrom a nechajte ho zdochnúť.“ Boli s ním dvaja muži v obleku. „Teraz odtiaľto vypadnite, všetci.“ Jedna zo sestričiek mi povedala, že kým zašla za roh, ešte sa obzrela a videla dr. Blanda ako Kingovi pritisol na tvár podušku a držal ju tam, kým ho nezadusil.

Toto máme len jedného svedka. Zvyčajne sú potrební dvaja. Druhým bol syn Russella Adkinsa. Breen Bland bol rodinný lekár Adkinsovej rodiny a Tyler Adkind mi povedal, že sa ocitol pri jednom stretnutí, na ktorom Bland povedal jeho staršiemu bratovi: „Ak ho nezabije guľka, tak ho musíte dostať do nemocnice sv. Jozefa a my sa už postaráme, aby sa stadiaľ živý nedostal.“

To teda máme druhé nezávislé potvrdenie, že Bland v tom tiež mal prsty. Martin King mohol zomrieť aj následkom zranenia, bolo vážne. Oni však nič nechceli nechať na náhodu a postarali sa, aby z operačky na záchranke odniesli už len jeho telo.

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Assassination_of_Martin_Luther_King_Jr.

https://en.wikipedia.org/wiki/Martin_Luther_King_Jr.

https://svet.sme.sk/c/20795885/fotogaleria-martin-luther-king-sa-stal-po-smrti-ikona-foto.html

https://time.com/5197679/10-historians-martin-luther-king-jr/

https://www.history.com/topics/black-history/martin-luther-king-jr-assassination

https://www.history.com/this-day-in-history/dr-king-is-assassinated

https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/apr/04/martin-luther-king-cornel-west-legacy

https://www.economist.com/news/united-states/21739939-class-divides-are-replacing-overt-racism-should-be-call-action

https://time.com/5229201/memphis-mlk-50th/

https://www.nzherald.co.nz/crime/news/article.cfm?c_id=30&objectid=12026766

https://www.thenewstribune.com/opinion/article208070059.html

https://en.wikipedia.org/wiki/William_Francis_Pepper

https://www.voanews.com/a/americans-pay-tribute-martin-luther-king-junior/4333318.html

https://www.washingtonpost.com/news/retropolis/wp/2017/12/13/an-old-letter-sheds-light-on-fbis-malice-toward-martin-luther-king-jr/?utm_term=.a0907d873717

https://www.thekingcenter.org/sites/default/files/Assassination%20Trial%20-%20Full%20Transcript.pdf

https://www.sme.sk/c/2210157/vrazda-martina-luthera-kinga-bola-sprisahanim.html

https://www.thekingcenter.org/assassination-conspiracy-trial

https://www.nytimes.com/1999/12/10/us/dr-king-s-slaying-finally-draws-a-jury-verdict-but-to-little-effect.html

https://qz.com/1243402/who-killed-martin-luther-king-jr-revisiting-his-assassination-on-the-50th-anniversary/

https://www.independent.co.uk/news/world/americas/martin-luther-king-jr-assassination-did-james-earl-ray-kill-conspiracy-fbi-memphis-hoover-william-a8288686.html

https://whowhatwhy.org/2018/04/04/the-fbi-in-peace-war-and-assassination/

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)