Protiruská hystéria Západu rútiaceho sa do priepasti. Nedovoľme, aby tam strhol aj Slovensko!

Drvivé víťazstvo Putina v prezidentských voľbách privádza svetovládne mocenské elity Západu do nepríčetnosti a šialenstva, lebo je škrtom cez  ich rozpočet. Do nenávratna odchádza totiž štátny prevrat a Majdan pripravovaný pomocou piatej kolóny, spúšťačom ktorého sa mali stať dopredu naplánované protivládne protestné manifestácie ako dôsledok diverzných akcií zahraničných tajných služieb (otrava Skripaľovcov, smrť 64 ľudí, hlavne detí pri založenom požiari v nákupnom centre v Kemerove a ďalšie naplánované sabotážne akcie), ktoré mali vyvolať nespokojnosť istej časti obyvateľstva so súčasným režimom v Rusku a tým ju vohnať do protestných protivládnych demonštrácií. Veď len niečo vyše 3 % protestujúceho obyvateľstva stačí podľa technológov farebných revolúcii na to, aby sa štátny prevrat podaril. A 3% u 12 miliónovej Moskvy predstavuje 360 000.  Do organizovania farebnej  revolúcie mala byť  zaangažovaná aj vlastizradná oligarchia a ruskí zbohatlíci v zahraničí, ktorí dokonca v Británii dostali výstrahu, že ak sa im štátny prevrat v Rusku nepodarí, bude im zhabaný majetok. Najväčšie manifestácie a protesty mali vyvrcholiť počas majstrovstiev sveta vo futbale. Občianska vojna a štátny prevrat  by sa rozbehli na plné obrátky, ak by Putin dosiahol len tesné víťazstvo a Grudinin získal aspoň plánovaných 30% voličských hlasov. Avšak Putin získal viac ako 76 %. Preto mocenské elity Západu zúria a silno uvažujú o vojenskom strete. Odštartovať by ho mal pripravovaný mohutný raketový útok Američanov na pozície sýrskej armády a ruské stanovištia v Sýrii. Rusi však oznámili, že majú svoje rakety zacielené na viaceré americké základne na Blízkom východe, ktoré v prípade amerického útoku budú ako odveta zničené. To ich zatiaľ a dúfajme, že aj definitívne odradilo.

Západu sa podarilo Rusko pokoriť počas olympiády, čo ich povzbudilo k ďalším provokáciám a prípravám vojenského útoku. Veď načo majú Rusko obkľúčené svojimi základňami z mnohých strán? Ich horúce hlavy však Putin znovu schladil tým, že ukázal, akými raketovými zbraňami Rusko disponuje. Tie nielenže protiraketová obranu Západu nie je schopná zneškodniť, ale niektoré z nich majú pohonné systémy postavené na úplne nových fyzikálnych princípoch, ktoré umožňujú raketám lietať neobmedzený čas – takmer večne. Zrejme ide o pohon buď na báze energie čerpanej z riadenej jadrovej fúzie alebo voľnej energie vákua, ktorá bola známa už Nicolovi Teslovi. Je to zároveň  signál, že blízko je doba, keď dôjde k prebudovaniu civilizácie, ktorá začne upúšťať od drahých tradičných zdrojov energie (ropa, plyn, atómová energia) a bude prechádzať na veľmi lacnú alebo takmer bezplatnú energiu. V súčasnosti je už odskúšaných a funkčných viacero takých systémov na voľnú energiu.

Diplomatickým šialenstvom okolo otravy Skripaľovcov chceli svetovládne západné mocenské špičky pokoriť Rusko. Aj keď sú majstrami špinavej, zákernej a podlej hry, aj tentoraz si strelili vlastný gól a Rusko im dalo ráznu odpoveď. Dokonca ruský diplomat Vladimír Jermakov ich neohrozene rozniesol na kopytách tak, že sa z toho budú ešte dlho spamätávať, hlavne z jeho vyhlásenia, že Rusko má nezvratné dôkazy o tom, že Američania informovali o zostrelení malajzijského Boeingu (let H17) v lete 2014 Rusmi nad Donbasom ešte skôr, než došlo k jeho skutočnému zrúteniu. Z toho je jasné, že aj keby Ukrajinci neboli toto lietadlo zasiahli, aj tak by sa zrútilo, lebo bola nad ním prevzatá elektronická kontrola a riadenie na diaľku. Tento incident mal vyvolať vojenský útok smerovaný z Ukrajiny a z pobaltských krajín na Rusko. Rozhorel by sa veľký vojnový požiar, v ktorom by hynuli hlavne Slovania, predovšetkým Ukrajinci, Poliaci a Rusi vo vzájomnom bratovražednom boji, ktorý by výrazne oslabil Rusko a urobil z neho ľahkú korisť Západu. Na toto závažne obvinenie Jermakova západní politici vôbec nereagujú, neprotestujú a zostávajú čušať ako voš v chraste.

Takýmito sabotážnymi akciami Západ neustále hádže Rusom polená pod nohy. Zaslúži si obdiv ruská diplomacia na čele s Putinom a Lavrovom, ktorá jedná rozvážne a nedá  sa vyprovokovať na vojenskú konfrontáciu. Západ zakladá požiare (Irak, Afganistan, Juhoslávia, Líbya, Sýria, Ukrajina, …) a organizuje sabotážne akcie (pád dvojičiek, zostrelenie malajzijského Boeingu, zrútenie lietadla s Alexandrovcami, otrava Skripaľovcov, požiar v nákupnom centre v Kemerove, atď.). Rusko musí tieto požiare následne hasiť a sabotáže demaskovať.

Aj tak západným mocenským elitám ich diabolské zámery nevychádzajú, a len pília pod sebou konár. Západ slabne a rúti sa do priepasti, kým Rusko silnie a upevňuje svoje pozície svetovej veľmoci, s ktorou už musí vážne počítať každý. Rozbehli procesy totálneho ovládnutia a zotročenia Európy nastolením totality, zhlúpnutím obyvateľstva, demoralizáciou, ekonomickým a duchovným zotročením, riadenou islamizáciou obyvateľstva s jeho výmenou za ľahšie ovládateľné (zhnednuté a moslimské). Súčasne malo byť ovládnuté Rusko a pod ich kontrolu sa mala dostať aj Čína závislá na dovoze surovín z Ruska. Založený požiar na Blízkom východe (Sýria, Irak) mal umožniť, aby sa islamský teror cez bývalé južné republiky ZSSR rozšíril až do Ruska. Rusku sa však darí dostávať situáciu na Blízkom a Strednom východe pod svoju kontrolu a USA sú odtiaľ postupne vytláčané.

Aj v Rusku liberalizmus zapustil svoje zhubné korene, hlavne v 90-tych rokoch minulého storočia. Stále však tradičné hodnoty, vlastenectvo a národná hrdosť majú prevahu. Aj pravoslávne kresťanstvo sa prebúdza. Rusko zachránilo Európu pred fašizmom v 2. svetovej vojne za cenu obrovských obetí. Poučila sa Európa z toho? Samozrejme, že nie a znovu speje k fašistickej totalite v podobe fašiticko-islamského kalifátu a voči Rusku preukazuje zúrivú nenávisť. Najkomickejšie na tom všetkom je, že obviňuje Rusko z propagandy podkopávajúcej vraj európsky demokratický (v skutočnosti fašisticko-totalitný) systém. Hlúposť európskych politických špičiek je doslova na smiech. Sami dobrovoľne skočili do priepasti a obviňujú Rusko, že ono ich tam posotilo tým, že sa nenechalo nimi ovládnuť. Ak by u nás moc prevzali do svojich rúk neoliberáli na čele so SaS či OĽaNO, už by aj Slovensko letelo strmhlav do priepasti v rámci „solidarity“ so Západom, ku ktorej nás Západ tak neúprosne tlačí. Zatiaľ iba balansujeme nad priepasťou. Podľa Kisku, sorošovcov, slniečkárov, mimovladkárov, zapredaných aktivistov či neoliberálov je našou psou povinnosťou plaziť sa pred Západom a plniť všetky jeho priania a nariadenia. Ak si kadejaká Británia (už malá svojou úbohosťou) zmyslí na základe hlúpo zinscenovanej otravy rozpútať diplomatickú vojnu, tak Slovensko sa samozrejme musí do nej zapojiť. Ak si kadejaké fašistické Nemecko zmyslí navážať islamských džihádistov, tak aj Slovensko im musí otvoriť svoje brány dokorán. Skrátka, žiada sa po nás solidárne skočiť do priepasti.

Našťastie vláda sa pri diplomatickom šialenstve Západu zachovala múdro a nevyhostila ruských diplomatov. Dokonca jej predstavitelia vyhlásili, že Rusko nie je náš nepriateľ a že treba s ním rozširovať vzájomnú spoluprácu, a nie podieľať sa na vojnovom štvaní, ako to robí vlastizradná suita na čele s prezidentom. Navyše Rusi sú naši slovanskí bratia a jediná nádej do budúcna pre našu záchranu. Rusko je svetlým majákom. Pred ním je budúcnosť a záchrana civilizácie. O tom vedel veľmi dobre  už v 19. storočí Ľudovít Štúr a jeho slová o poslaní Ruska a Slovanov sú aj teraz nanajvýš aktuálne. Preto na záver predkladám niektoré pasáže z jeho geniálneho a prorockého diela „Slovanstvo a svet budúcnosti“:

„Ruku na srdce, bratia, a odpovedzte: nebolo to práve Rusko, ktoré v našej smutnej minulosti svietilo ako maják v hlbokej noci nášho života? Nebolo to Rusko, ktoré oživilo naše nádeje, povzbudilo našu odvahu, vzkriesilo takmer vyhasnutú chuť do života? Nebolo to Rusko, čo prišlo na pomoc jednotlivým kmeňom, napríklad Srbom, ktorí sa pokúšali striasť neznesiteľné cudzie jarmo a v týchto dňoch viacerým bratským kmeňom zápasiacim s Maďarmi, utláčateľmi nášho národa: neprišli Rusi, hoci aj v podobe Rakúšanov, na pomoc Srbom, Chorvátom, Slovákom? Nie je to Rusko, ktoré svojím mocným slovom výrazne prispelo k uznaniu a vnútornej samostatnosti Srbského kniežactva a naďalej ochraňuje vďaka svojmu veľkému vplyvu iné, zotročené bratské národy — Bulharov, Srbov v Bosne, Hercegovine, Albánsku a inde, a uľahčuje im ich ťažký osud, ba vychádza im v ústrety aj v iných veciach? Nie je to Rusko, čo svojím mocenským postojom núti našich nepriateľov aspoň trochu šetriť naše životy? A úprimne sa priznajme: mali by naše národné snaženia zmysel a význam pri tej nesmiernej antipatii cudzincov, ktorým sme už raz podľahli a ktorí si chcú naďalej rozdeľovať svoju moc nad nami, bola by možná budúcnosť bez Ruska? …. Aj tam, kde sa Rusko aktívne nezasadzovalo za slovanstvo, preukazovalo mu dôležité životné služby. … Prečo by sme sa mali proti nemu vo svojich slovách a činoch krátkozrako, zaujate, nepríčetne a so zlosťou stavať? Ukázali sme, že všetky tie západné idei sú tamojším národom nanič a privádzajú ich na okraj priepasti: prečo teda máme vnášať do nášho sveta túto skazu, prečo si máme byť nepriateľmi a zahodiť si tak možnosť nášho rozkvetu? Ak chceme vyslobodiť náš život z trosiek, ktorými je zavalený, ak si ho chceme chrániť a rozvíjať, musíme byť predovšetkým Slovanmi. To je hlavná podmienka nášho života; preto treba odložiť všetky separatistické tendencie, partikulárne kmeňové záujmy, a to nie v prospech ostatných kmeňov, ale v prospech živého celku, ktorý očakávame a v ktorom sa bude môcť uplatniť každý jednotlivec. Ako je zrejmé z tých niekoľkých náčrtov, pákou a vodcom chóru celej našej národnej rodiny je Rusko. ….

Okrem toho, že v ruskom charaktere, v jeho občinnom systéme je najlepšie uchovaný duch slovanstva, v jeho mravoch sa snúbi sila so skromnosťou a dobromyseľnosťou, vyhol sa ruský národ najväčšiemu nedostatku slovanskej štátotvornosti a dokázal utvoriť silný jednotný štát. Len v tomto štáte nájde slovanský život základňu svojho vývoja, len tvorivá a uchovávajúca ruská sila dokáže z trosiek vzkriesiť našu národnosť. Ruský charakter je veľmi príťažlivý pre všetky naše kmene, ktoré sa celkom neodcudzili svojej povahe. — Keď zvážime, ako sa začal rozvíjať ruský štát, ako postupne, krok za krokom rástol, popri všetkom pokroku však vždy dokázal byť mierny, nikdy nepodľahol nájazdom, nikdy nestratil to, čo raz získal alebo si vybojoval, musí nás táto sila a dôslednosť mimovoľne oduševniť. Prednosti slovanských obyčají sme doložili väčšinou príkladmi z ruského života a ruských dejín, a to z prostého

dôvodu: tento národ je verným obrazom našej duše a vo veľkých dejinách mal najviac príležitostí odhaliť svoje vnútro. Takémuto hegemónovi sa môžu slovanské kmene zveriť bez obáv.

Cudzinci stále tvrdia, že Rusko si neudrží svoju veľkosť a musí sa rozpadnúť:  rozpadnúť je strašné slovo, no je rozpad možný? To, čo si želáme, zároveň aj dúfame, že sa splní. O rozpade však nemôže byť — chvalabohu — v prípade Ruska ani reči. Neopiera sa predsa ruský štát o jednotný národ a nie je už samotný veľkoruský kmeň, ktorý tvorí jadro štátu, dostatočne silný na to, aby si pripútal všetkých ostatných?   Nenosí vari každý Rus hlboko v svojom srdci jednotu a veľkosť svojej vlasti, ktoré nemožno oddeliť od jeho bytosti a ktoré sú totožné s jeho existenciou? … Toto vedomie  jednoty je …hlboko zakorenené v ruskom národe.

 Národy pokorené Slovanmi neboli nikdy uvrhnuté do otroctva, a nie sú v otroctve ani teraz. Ani zďaleka sa nemuseli podrobovať takémuto krutému osudu a Slovania rešpektovali ich zvyky a obyčaje, ich vieru a jazyk. Rusi nenanucovali nijakému zo svojich pokorených národov svoje náboženstvo a reč. Práve naopak, ruská vláda sa u najrozličnejších národov usilovala o zachovanie ich náboženstva, na rozdiel od Nemcov, Maďarov, Rakúšanov“.

 „My nepotrebujeme západný liberalizmus, Slovanstvo si vystačí duchom aj silou,“ píše Štúr v polemike so Samom Vozárom v roku 1851.

Ak dovolíme, aby definitívne zvíťazil liberalizmus a neoliberalizmus v nás a v našej spoločnosti, zradíme odkaz Ľudovíta Štúra a zahynieme.

Ing. Peter Kohút, CSc.