Tento týždeň bol naozaj neobyčajne plodný na mimoriadne udalosti.
Najprv bezprecedentný útok neintegrovateľného moslima na nič netušiacich, nevinných, zabávajúcich sa ľudí. A potom pokus o štátny prevrat v Turecku s nejasným pozadím.
Ťažko povedať, ktorá z týchto udalostí bola horšia nakoľko pri obidvoch prišlo o život niekoľko desiatok ľudí. V Turecku by sa dalo hovoriť o stovkách. Každá z týchto udalostí je z pohľadu na ľudské straty nezmyselná a prináša osobné tragédie do mnohých rodín. Obe však poukazujú na jeden fakt a to ten, že usporiadanie sveta, ktoré sa nám snažia nanútiť politické elity či už na svoj alebo iný popud je nezmyselné a nefunguje.
Žiadne multi-kulti a integrácia prisťahovalcov predovšetkým s moslimským vierovyznaním nieje možné. Napriek generáciám týchto ľudí ktorý tu žijú už takmer od druhej svetovej vojny. Jasne sa ukazuje, že napriek tomu ako dlho tu žijú niesu ochotní a možno ani schopní prispôsobiť sa nášmu životu a stále u nich tlie nenávisť a zášť. Paradoxom je, že z toho obviňujú nás keď na to poukazujeme. Bohužiaľ výrok českého prezidenta Zemana, že nie každý moslim je terorista, ale každý terorista je moslim sa ukazuje až kruto pravdivý. Môže niekto oponovať Nórom Breivikom, ale v tomto prípade nejde o rovnaký terorizmus. Nieje totiž nábožensky motivovaný. To iste platí aj o skupinách ako IRA alebo ETA ktoré po tom ako začali moslimovia páchať atentáty v Európe ukončili svoju činnosť. Ich atentáty totiž neboli zamerané na zabíjanie ľudí. Im šlo najme o materiálne škody a prípadné obete boli skôr vinou zlého načasovania alebo nešťastnej náhody.
Najsmutnejšie na celej veci sú však ľudia, ktorí si dovolia vyhlásiť aby sme si na také veci zvykli. To mám teraz akože svojim deťom a rodine povedať keď pôjdem napr. do práce alebo do obchodu alebo na služobnú cestu, že keby som sa náhodou nevrátil tak som zomrel pri teroristickom útoku, ale vy si z toho nič nerobte. Na to sme zvyknutí a pokojne choďte grilovať alebo na futbal kde aj vás môže niekto odpáliť, ale keďže sme na to zvyknutí nikomu z nás to nebude prekážať a všetkým moslimom sa ešte aj pekne poďakujeme za krásne kultúrne obohatenie. Je toto vôbec možné? Tu sa ľuďom doslova odopiera právo na vlastnú ochranu. A je to jasne vidieť aj z pripravovaných zákonov EÚ, ktoré chcú výrazne obmedziť možnosti civilného obyvateľstva vlastniť zbraň. V tomto prípade obdivujem zákony štátu Izrael, ktoré práve svojim obyvateľom umožňujú vo väčšine prípadov vlastniť zbraň a v prípade potreby ju aj použiť. Ani nie tak dávno sa tam odohral prípad keď palestínsky terorista napadol ľudí nožom na ulici. Niekoho dopichal, ale kým prišla polícia zastrelil ho náhodný okoloidúci a tým zabránil väčšiemu krvi preliatiu. Teraz týmto neskladám chvály na Izrael iba ho dávam do pozornosti ako protiklad EÚ. Keby niečo také bolo “zvykom” aj vo Francúzsku možno by toho francúzskeho občana tuniského pôvodu zastavil niekto z davu a nemuselo byť 85 mŕtvych ľudí.
Svet sa menil a mení neustále. S tým nič nenarobíme, ale za mnohé a hlavne tie zlé zmeny si môžeme väčšinou sami. Je zarážajúce, že napriek už vyššie spomínaným problémom “obranný” pakt NATO odmieta zakročiť. Stále sa hovorí že sme vo vojne s terorom. Bolo napadnuté Francúzsko, člen NATO a NATO by malo zareagovať. Avšak nedeje sa tak. Možno je to aj tým aký členova sú v NATO a čo je jeho hlavnou úlohou. U jedného z členov prebehol pokus o vojenský prevrat. Pri tom je to podľa jedného z našich politikov ostrov stability, rozvoja a pokoja. No ja si takéto ostrovy predstavujem ináč ako tento nemenovaný politik, ktorého meno sa bojím napísať aby som nebol trestne stíhaný. Naproti tomu NATO nebráni svojich členov proti teroru, ale proti neviditeľnej ruskej hrozbe a posilňuje hranice pobaltských štátov. Nechám teda na čitateľov nech sa sami rozhodnú čo je podľa nich najväčšia hrozba. Či terorizmus zo strany moslimov alebo ruská rozpínavosť.