Výsledky novembrových volieb do amerického Kongresu boli vyjadrením nespokojnosti s administratívou USA a protestom proti diktátorovi Trumpovi. V dôsledku toho utrpela Republikánska strana masívnu celonárodnú prehru a stratila kontrolu nad oboma komorami Kongresu. Prezident USA má pomerne veľké právomoci a väčšina voličov mu dáva za vinu neúspechy vo vývoji hospodárstva, rastúce ceny, katastrofálny stav zahraničnej politiky a hlavne pokles životnej úrovne v USA, na ktorú sú Američania veľmi hákliví. Charakter volieb bol teda o nedôvere voči Trumpovi.
Čo bude znamenať dvojitá kontrola komôr Kongresu Demokratmi? Predovšetkým blokáciu zákonov. Trumpisti už nedokážu presadiť žiadny vlastný zákon bez súhlasu Demokratov. Snemovňa reprezentantov má hlavné slovo pri schvaľovaní federálneho rozpočtu. Demokrati môžu blokovať financovanie projektov Bieleho domu, ale aj Trumpove nominácie na federálnych sudcov. Budú mať právo vetovať nominantov na ministrov, šéfov tajných služieb (CIA, FBI) či veľvyslancov. Demokratickí predsedovia parlamentných výborov získajú moc legálne si vyžiadať vládne dokumenty a predvolať na výsluch členov Trumpovej administratívy. Môžu otvoriť vyšetrovania týkajúce sa Trumpových korupčných finančných záležitostí, konfliktov záujmov alebo rozhodnutí v zahraničnej politike. Toto sú len niektoré zo získaných právomocí Demokratov. Kým Demokrati získajú skutočnú výkonnú moc (január 2027), a začnú „ordinovať“, Republikáni majú čas upratať po sebe dokumenty svedčiace proti nim. Niet žiadnych pochýb, že tak už robia.
Zásadná otázka je, ako rýchlo sa Demokrati vysporiadajú s neblahým Trumpovým dedičstvom a ako sa k Trumpovi postavia Republikáni. Pretože už dávnejšie pred kongresovými voľbami sa viacerí vysoko postavení Republikáni „vzbúrili“ proti Trumpovej politike a odišli zo svojich postov. Tak čo urobia Republikáni? Ostanú ako celok verní Trumpovi napriek tomu, že sa vníma ako negatívna politická figúra v domácej aj zahraničnej politike, alebo ho hodia cez palubu a obetujú ho na politickej scéne USA? Tak čo onak, vyzerá to tak, že Trumpova politická hviezda zhasína. Politické sily nie sú natoľko rozložené, aby bolo odvolanie Trumpa z funkcie prezidenta reálne. Teda ak sám nebude chcieť odísť. Mandát mu končí v januári 2029 a je reálne, že do konca svojho volebného obdobia „prežije“
https://twitter.com/i/status/2117852081189216309
Demokrati po získaní kontroly nad Senátom a Snemovňou reprezentantov už avizovali že obmedzia zahraničnopolitické právomoci amerického prezidenta Donalda Trumpa a zmenia zahraničnopolitický kurz. Niet pochýb, že voľbami zamiešal konflikt v Iráne, za vznik ktorého Američania obviňujú Trumpa, potom neschopnosť riešiť konflikt na Ukrajine a vysoká inflácia v USA spojená s rastom cien. Americký “The Federalist“ uverejnil výsledky prieskumu, podľa ktorých približne 74 percent voličov uviedlo, že vojna v Iráne bola „kľúčovým alebo hlavným“ faktorom pri ich hlasovaní pre Kongres a Demokrati podľa exit polls NBC získali 63 percent týchto voličov. S vojnou v Iráne nesúhlasí väčšina Američanov, a preto Trump neprehral len vojnu s Iránom, ale aj kongresové voľby.
Tieto dôvody prehry dokonca pomenoval aj americký viceprezident Vance. Podľa neho mnohí Američania, ktorí v roku 2024 podporovali Trumpa, volili Demokratov. Takže voľby jasne ukázali, že boli demonštráciou Američanov proti Trumpovi. Vance neváhal pomenovať charakter volieb aj preto, lebo chce byť udržiavaný dva roky v pozornosti médií vzhľadom k tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou bude kandidovať na prezidenta v najbližších prezidentských voľbách.
To čo je významné a čo sa v médiách úmyselne obchádza je skutočnosť, že nielen Trump a Republikáni prehrali kongresové voľby. Prehral ich aj Bibi Netanjahu a vláda Izraela, ktorá masívne podporovala Republikánov vo vojne proti Iránu. Izrael už dlhšiu dobu ovláda americkú politiku. Americkí politickí predstavitelia sú predĺženou rukou Izraela, ktorý zasahuje prostredníctvom nich do svetového diania. Šokovaná z volieb bola aj najväčšia a najvplyvnejšia proizraelská skupina v USA – AIPAC, ktorá v prospech Republikánov investovala do volieb 55 mil. USD. A nebola jediná z mnohých vplyvných proizraelských skupín pôsobiacich v USA. V USA každý vie, že to bol Izrael, ktorý dotlačil USA do vojny proti Iránu.
Prehra Republikánov má dejinný nádych, pretože prehru znáša aj Izrael, ktorý dokonca utrpel dvojnásobnú prehru. Parlamentné izraelské voľby predchádzali americkým voľbám a podobne ako v USA boli kongresové voľby „referendom“ o Trumpovi, tak v Izraeli boli parlamentné voľby „referendom“ o Netanjahuovi. A Bibi Netanjahu toto „referendum“ prehral. Diktátor Netanjahu sa však bude brániť zubami-nechtami a bude sa snažiť opätovne získať moc. Na začiatok začal mariť volebné výsledky tvrdením, že voľby boli „ukradnuté“. Netanjahu, jeho strana Likud a jeho koaliční partneri sa odvolávali na vyšetrovania volebných podvodov a zahraničného zasahovania a tvrdili, že oboje bolo významným faktorom bezprecedentne vysokej volebnej účasti v arabskej komunite. Tieto tvrdenia sú postavené na vode. Preukázalo sa však, že Netanjahu bytostne Arabov nenávidí a upiera im volebnú účasť, ak by mali byť jazýčkom na váhach. A to sa presne v Izraeli stalo. Netanjahuova koalícia stratila väčšinu, ale jeho politický protivník Eisenkot nezískal dostatok kresiel na to, aby si ľahko vybudoval vlastnú koalíciu a ovládol politiku.
Times of Israel k tomu poznamenáva, že:
Ak by bol Eisenkot poverený prezidentom Herzogom zostaviť vládu mal by na to maximálne šesť týždňov. Ak by zlyhal, Herzog by pravdepodobne dal Netanjahuovi túto príležitosť. Najneskôr do 22. decembra by sa teda Eisenkot musel pokúsiť zložiť prísahu väčšinovej alebo menšinovej vlády. Arabské strany už opakovane uviedli, že podporia vládu bez Netanjahua. Eisenkotovmu bloku by tak mohli pomôcť zaistiť si väčšinu v parlamente. Preto diktátor Netanjahu besnie a obviňuje Arabov z manipulácie výsledkov parlamentných volieb. Pritom Arabi nespravili nič iné, len to, že sa vo vysokom počte zúčastnili volieb a odmietli Netanjahua.
Čo sa teda môže stať v politike v Izraeli? Vládu môže zostaviť Eisenkot, ktorý už bol poverený prezidentom Herzogom, ale vládu môže zostaviť aj Netanjahu. A to za predpokladu, že Eisenkot odmietne podporu arabských strán. V Izraeli totiž vládne všeobecná politická nenávisť voči Arabom a predstava židovských strán, že by sa Arabi mali zúčastniť na vrcholovom politickom živote v Izraeli je pre nich desivá. Preto môže dôjsť k politickému patu, ktorý vyústi do ďalších volieb pre neschopnosť zostaviť vládu. Eisenkot urobí obrovskú chybu ak nebude spolupracovať s arabskými stranami a dopustí vznik patovej situácie. V takej situácii totiž bude vládnuť až do vypísania nových volieb (prvá polovica roku 2027) Bibi Netanjahu, pre ktorého by pat predstavoval súčasné i budúce víťazstvo. Eisenkot sa nesmie spoliehať na nové voľby. Do nových volieb by si Netanjahu posilnil svoju pozíciu a naopak Eisenkot by stratil doslova všetko. Uvidíme teda ako si so situáciou poradí bývalý veliteľ izraelských ozbrojených síl a líder novej centristickej strany Jašar, Gadi Eisenkot. Keby Eisenkot uvažoval s triezvym rozumom, spolupracoval by s arabskými stranami a Netanjahu by bol v opozícii. Faktom je, že Eisenkot môže potopiť sám seba v samovražednej politickej misii. Zahráva sa totiž s myšlienkou, že vytvorí vládu národnej jednoty s Netanjahuovým Likudom. Eisenkotovi voliči by to považovali za zradu a vznikla by kríza oveľa väčších rozmerov v jadre izraelskej politiky.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
.JPG)
.jpg)
