Vážení politici sú tí, ktorí požívajú najväčšiu úctu – preukázateľné v priamom kontakte s občanmi. V prieskumoch majú najväčšiu dôveru, dôveryhodnosť.
Vývoj v čase môže byť, ako vždy, buď hore alebo dole.
Prejav k občanom sa v dnešnej dobe realizuje najviac ústnou formou, internet je nemilosrdný, všetko extrémne zrýchlil, kdežto v minulosti rezonovali najmä textové prejavy. Nachádzame sa vďaka internetu vo fáze, kedy každý politik je podrobený neustálemu monitoringu a oproti minulosti je teda situácia pre každého z nich zrejme oveľa náročnejšia. Preto vidíme časté excesy, vypustenie pretlaku…
Na slovenskej scéne dominuje u občanov prirodzene túžba po čestnosti a spravodlivosti, občan hľadá nezdiskreditované osobnosti, ktoré by to hádam mysleli s touto krajinou úprimne dobre. Najmä, keď cítia, že od revolúcie ide všetko akoby “do hája”. Túžba pribrzdiť ten rozkladný proces je prirodzenou súčasťou myslenia ľudí, ich pudu sebazáchovy.
Čo sa stalo od roku 1989? Slovensko poslúžilo ako lacná montovňa, poctivý dlžník, odbytisko, miesto pre ďalšie americké vojenské základne a produkciu mladých ľudí pre Západ. A to je tak v kocke všetko. Cynické.



















