Ak stretnete politika a máte to šťastie, že vás zoberie na vedomie, pozor, tá doba sa blíži, lebo majú pred voľbami, možno sa dokonca pustí do s vami reči. Položte mu otázku – prečo je v strane. Okrem fráz o poslaní, o obete pre verený prospech, o dobre pre spoločnosť, o podpore národnej myšlienky (jedno či maďarskej či slovenskej) si vypočujete aj potrebu zjednocovania na politickom základe, lebo iba tak je možné všetko dobro uviesť do života.
Teda najskôr je nutné zjednotiť sa na politickom základe, vyhrať politickú súťaž, dnes už boj, nájsť politické strany ktoré majú najväčší prienik spoločného dobra, vymedziť sa voči stranám, ktoré majú iné dobro na mysli alebo inú cestu k tomu istému dobru a až potom je možné začať budovať svetlé zajtrajšky. Je to blbosť.
Každý, kto viedol väčšiu záujmovú skupinu, napríklad spolok záhradkárov, milovníkov opery či chovateľov holubov vie, že prospech spolku nepotrebuje žiadnu politickú stranu. Predseda zvolá schôdzu, predostrie problém, osloví členov a spoločne hľadajú riešenie. Padnú návrhy. Za každým návrhom stojí konkrétny člen spolku. Svoj návrh musí zdôvodniť. Padne ďalší návrh od iného člena, a tak to pokračuje, kým spoločným hlasovaním nerozhodnú. Až teraz nastupuje kolektívna zodpovednosť. Ak sa preukáže, že riešenie je dobré, dôveryhodnosť navrhovateľa a tým aj jeho postavenie v spolku rastie. Nepotrebujú žiadnu politickú stranu. Naopak. Každé záujmové zoskupenie v rámci spolku je príťažou riešenia.
Oproti tomu politik vám ako mantru bude opakovať, že bez strany a straníckej poslušnosti nie je možné prijať žiaden zákon. Že iba silná strana, iba silná koalícia môže poraziť opozíciu a zákon prijať. Tridsať ročná prax dokázala, že je to iba mantra výhodná pre stranu. Pred hľadaním riešenia a prijatia zákona má pre stranu prednosť politický boj. Prosperita štátu na konci volebného obdobia klesla. Nové voľby vyhrajú strany súčasnej opozície, lebo tie stále poukazovali na chyby koalície a s pohľadu voličov asi mali pravdu.
Po zmene strán, víťazné zoskupenie strán, obyčajne z druhého brehu spektra, okamžite očierni a spochybní všetko prijaté v minulom volebnom období, prijaté zmluvy vypovie, rozbehnuté projekty zastaví a začne hľadať vlastné riešenia. Strany bývalej koalície, teraz v pozícii budú 4 roky hatiť prácu koalície, volať po predčasných voľbách, obštruovať zasadanie, odvolávať ministrov. S princípu, veď opozícia nenesie vládnu zodpovednosť.
Nedostatočne silná strana v záujme vládnutia hľadá partnerov kvôli poslaneckým hlasom, iba preto, aby mohla obsadiť ministerské posty a stovky s tým spojených pridružených pozícii. Mantra o politickej jednote, straníckej poslušnosti, koaličnej nutnosti je falošná. Životne dôležitá je iba pre dotyčnú stranu, a pre víťaznú koalíciu. Nie riešenie problému, prijímanie zákonov, prosperita štátu, ale posty sú cieľom každej politickej strany.
Ak by som sa mýlil, Slovensko by dnes malo blahobyt, vzdelanú mládež, vyrovnané financie, vlastné spektrum základných potravín, vlastnú menu s vlastnou bankou, silnú armádu, … . A čo má? Vyše stopäťdesiat politických strán v antagonistickom postavení predvolebnou demagógiou bojujúcich o kreslá v Národnej rade, aby sa ich protežanti dostali k moci. Čo dokáže 150 politikov už vieme.
Preto je potrebné zmeniť volebný systém a rokovací poriadok. Kreslá v parlamente by mali obsadiť zástupcovia samospráv a profesijní odborníci. Slovensko vo vláde potrebuje morálne, vzdelané, životom a praxou overené osobnosti. Máme ich. Len im treba dať možnosť, aby sa v záujme štátu mohli realizovať. Ak sa medzi nimi nájde schopný politik, určite sa uplatní.
.jpg)
