O paradoxe slovenského trhu právnych služieb a možnostiach jeho riešenia
Slovensko každoročne vzdelá stovky nových právnikov a do advokácie vstupujú ďalšie stovky osôb. Napriek tomu môže byť kvalifikované právne zastúpenie pre človeka bez okamžite dostupných finančných prostriedkov prakticky nedosiahnuteľné – dokonca aj vtedy, keď má jeho nárok reálny právny základ. Problémom preto nemusí byť nedostatok právnikov, ale spôsob, akým sa v systéme rozdeľuje cena a riziko právneho sporu.
1. Počet právnikov nie je totožný s dostupnosťou práva
Diskusia o dostupnosti spravodlivosti sa na Slovensku často sústreďuje na súdne poplatky, dĺžku konania, procesné pravidlá alebo fungovanie Centra právnej pomoci. Menej pozornosti sa venuje ekonomickému vzťahu medzi klientom a advokátom.
Práve v tomto vzťahu vzniká osobitný paradox. Na jednej strane máme pomerne početnú a každoročne sa obnovujúcu právnickú obec. Na druhej strane sa občan, ktorý nemá niekoľko stoviek alebo tisícok eur na priebežné financovanie sporu, môže ocitnúť bez reálneho zastúpenia.
Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií SR ukončilo v roku 2025 na verejných vysokých školách druhý stupeň študijného programu právo 733 absolventov a na súkromných vysokých školách ďalších 106 absolventov. Vlastným súčtom údajov z oficiálnej tabuľky tak dostaneme 839 absolventov magisterského štúdia práva za jediný rok.
Samozrejme, nie každý absolvent sa stane advokátom. Právnici smerujú do justície, verejnej správy, podnikovej sféry, akademického prostredia či do iných povolaní. Napriek tomu ide o významný každoročný prírastok právnickej kapacity.
Slovenská advokátska komora uvádza, že v roku 2025 bolo do zoznamu zapísaných 234 nových advokátov. Zároveň bolo 151 advokátov vyčiarknutých, 108 advokátom bol výkon pozastavený a v 54 prípadoch bolo pozastavenie zrušené. Ku koncu roka komora evidovala 6 438 zapísaných advokátov, z ktorých 5 516 aktívne vykonávalo advokáciu. Evidovala tiež 1 487 advokátskych koncipientov.
Tieto čísla samy osebe nedokazujú, že je advokátov priveľa. Dokazujú však, že Slovensko netrpí absolútnym nedostatkom právnicky vzdelaných ľudí.
Základná otázka preto znie:
Ako je možné, že pri tisícoch aktívnych advokátov a stovkách nových právnikov ročne zostáva účinné právne zastúpenie pre významnú časť obyvateľstva ekonomicky nedostupné?
2. Formálne právo na súd ešte nemusí znamenať reálny prístup k spravodlivosti
Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky garantuje každému možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Formálna existencia súdu však ešte nezaručuje, že človek dokáže svoje právo účinne uplatniť. Občan môže mať právne opodstatnený nárok, dostatok listinných dôkazov a identifikovaného žalovaného, no zároveň nemusí mať peniaze na právnu analýzu, prípravu žaloby, zastupovanie na pojednávaniach, odvolacie konanie alebo znalecké dokazovanie.
Európsky súd pre ľudské práva už v známom prípade Airey proti Írsku zdôraznil, že práva chránené Dohovorom nemajú byť iba teoretické a iluzórne, ale praktické a účinné. V konkrétnych okolnostiach môžu vysoké náklady a nemožnosť získať právne zastúpenie vytvoriť prekážku prístupu k súdu. Z judikatúry zároveň nevyplýva všeobecná povinnosť štátu financovať právne zastúpenie v každom civilnom spore; vždy sa posudzuje povaha konania, jeho zložitosť a postavenie účastníka.
Rozdiel medzi formálnym a reálnym prístupom k právu preto nemožno prehliadať. Právo, ktoré človek nedokáže ekonomicky uplatniť, môže zostať iba právom zapísaným v zákone.
3. Podielová odmena existuje, ale advokát preberá značné riziko
Slovenský právny poriadok pozná podielovú odmenu, často označovanú aj anglickým výrazom success fee. Nie je teda pravdou, že by zastupovanie závislé od výsledku bolo principiálne zakázané.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. umožňuje dohodnúť hodinovú, paušálnu, tarifnú alebo podielovú odmenu. Jednotlivé spôsoby možno aj kombinovať.
Podielová odmena sa môže dohodnúť ako percentuálny podiel na hodnote veci, ak je výsledok konania podľa okolností veľmi neistý a advokát klienta o tejto neistote poučil. Maximálna výška podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % hodnoty veci.
Pri úplnom úspechu vzniká advokátovi nárok na dohodnutú odmenu, pri čiastočnom úspechu na jej pomernú časť a pri úplnom neúspechu spravidla iba na náhradu hotových výdavkov.
Z pohľadu klienta ide o atraktívny model: nemusí vopred zaplatiť celú cenu zastupovania a odmena advokáta je prepojená s úspechom.
Z pohľadu advokáta však ide o financovanie cudzieho sporu z vlastných zdrojov. Advokát investuje pracovný čas bez istoty odmeny, pričom konanie môže trvať niekoľko rokov. Ani úspešný rozsudok nemusí znamenať, že žalovaný bude schopný alebo ochotný plniť. Úspešný klient navyše nemusí vždy vymôcť celú priznanú sumu.
Odmietnutie čistého success fee preto nemožno automaticky vysvetľovať nenásytnosťou advokáta. Môže ísť o ekonomicky racionálne rozhodnutie človeka, ktorý musí platiť kanceláriu, zamestnancov, odvody, poistenie a ďalšie prevádzkové výdavky.
To však nevylučuje legitímnu systémovú otázku:
Ak celé ekonomické riziko nesie klient, ktorý na financovanie sporu nemá prostriedky, a advokát nie je ochotný prevziať ani jeho časť, zostáva právne opodstatnený nárok bez profesionálnej ochrany.
4. Prečo väčší počet advokátov automaticky neznižuje ceny
Pri bežnom tovare sa predpokladá, že rast ponuky vedie k poklesu ceny. Trh právnych služieb však nefunguje ako trh s potravinami alebo spotrebnou elektronikou.
Klient často nedokáže vopred posúdiť kvalitu právnej služby. Nevie, či je odporúčaná žalobná stratégia správna, či je cena primeraná a či by iný advokát dosiahol lepší výsledok. Kvalitu často nedokáže spoľahlivo vyhodnotiť ani po skončení sporu, pretože nepozná všetky právne a skutkové alternatívy.
Dôležitú úlohu zohráva reputácia, osobná dôvera, špecializácia a regionálna dostupnosť. Päťtisíc aktívnych advokátov nepredstavuje päťtisíc vzájomne zameniteľných poskytovateľov. Advokát špecializovaný na trestné právo nemusí prevziať komplikovaný obchodný spor a advokát pracujúci pre podnikateľskú klientelu nemusí mať ekonomický záujem o individuálny pracovnoprávny spor.
Právne služby majú zároveň vysoký podiel individuálnej práce. Aj pri využití elektronických formulárov alebo umelej inteligencie musí advokát spoznať skutkový stav, vyhodnotiť dôkazy, niesť profesijnú zodpovednosť a reagovať na vývoj konania.
Prebytok právnickej pracovnej sily preto nemusí automaticky viesť k dostupnejším službám. Môže viesť aj k iným javom: k odchodu právnikov do verejnej správy a podnikovej sféry, k prerušeniu samostatnej praxe, k sústredeniu na solventnejšiu firemnú klientelu alebo k poskytovaniu vysoko štandardizovaných služieb vo veľkom objeme.
5. Víťazný spor nemusí klientovi nahradiť skutočné náklady
Ďalším problémom je rozdiel medzi zmluvnou odmenou advokáta a náhradou trov, ktorú úspešnému účastníkovi prizná súd.
Vyhláška výslovne počíta s tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa odmena určuje podľa tarifných ustanovení. Advokát má klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene upozorniť, že súdom priznaná náhrada nemusí zodpovedať odmene, ktorú sa klient zaviazal zaplatiť.
Klient teda môže spor vyhrať a napriek tomu znášať časť skutočných nákladov právneho zastupovania sám. Pri nižších nárokoch môže byť tento rozdiel natoľko významný, že súdne konanie prestane byť ekonomicky racionálne.
Tu sa dostávame k osobitnej kategórii sporov: nárok je príliš vysoký na to, aby sa ho človek bez odporu vzdal, ale príliš nízky alebo rizikový na to, aby bol atraktívny pre advokáta pracujúceho výlučne za podiel z výsledku.
Práve táto oblasť môže predstavovať jednu z najväčších medzier v prístupe k spravodlivosti.
6. Dopyt po dostupnej právnej pomoci je reálny
Výročná správa Centra právnej pomoci za rok 2025 ukazuje, že vo všeobecnej agende sa na Centrum obrátilo 20 757 klientov. Centrum zároveň evidovalo 99 177 dopytov v agende osobného bankrotu. Spolu išlo o 119 934 dopytov v dvoch základných agendách, čo bolo medziročne o 3,15 % viac.
V civilnej agende sa uskutočnilo 7 003 predbežných konzultácií. Výročná správa pritom uvádza aj prípady klientov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov ani na úhradu poplatku za konzultáciu vo výške šesť eur. Termíny konzultácií bývajú obsadzované niekoľko týždňov vopred.
Tieto údaje nepotvrdzujú, že každý dopyt predstavuje opodstatnený súdny nárok. Presvedčivo však ukazujú, že potreba dostupnej právnej orientácie a pomoci nie je okrajovým javom.
Zároveň treba vidieť aj personálnu situáciu Centra. Výročná správa opisuje nízky záujem o pracovné miesta a fluktuáciu najmä mladších zamestnancov, ktorú spája s nízkym finančným ohodnotením a vysokými odbornými nárokmi. Nástupný tarifný plat právnika bez predchádzajúcej praxe bol v roku 2025 podľa správy 1 179,50 eura.
Systém tak vytvára ďalší paradox: súkromné právne služby sú pre časť občanov príliš drahé, ale verejne organizovaná právna pomoc má problém prilákať a udržať dostatok kvalifikovaných právnikov.
7. Chýbajú údaje o skutočnom trhu právnych služieb
Pri posudzovaní problému narážame na zásadný nedostatok dát.
Vieme, koľko advokátov je zapísaných v komore. Vieme, koľko ich pribudlo, koľko ich má výkon pozastavený a koľko je advokátskych koncipientov. Nevieme však spoľahlivo:
- aké odmenové modely advokáti v civilných sporoch používajú,
- koľko vecí prijímajú na čistej alebo kombinovanej podielovej odmene,
- koľko klientov odmietajú pre nedostatok finančných prostriedkov,
- koľko právne perspektívnych nárokov sa vôbec nedostane pred súd,
- aké sú skutočné priemerné náklady klienta podľa druhu a dĺžky konania,
- aký podiel úspešných klientov získa späť celú sumu vynaloženú na právne zastúpenie.
Bez takýchto údajov nemožno seriózne tvrdiť, že advokáti všeobecne odmietajú podielové odmeny alebo že sú ceny právnych služieb neprimerané. Rovnako však nemožno tvrdiť, že trh funguje dobre iba preto, že existuje veľký počet poskytovateľov.
Prvým krokom by preto nemala byť regulácia cien, ale získanie anonymizovaných údajov o reálnej dostupnosti právnych služieb.
8. Možné riešenia bez prikazovania bezplatnej práce
Riešením nemôže byť požiadavka, aby súkromní advokáti povinne financovali cudzie spory. Advokát nie je verejná sociálna služba a má právo požadovať odmenu za odbornú prácu.
Medzi úplným financovaním klientom a bezplatnou prácou advokáta však existuje široký priestor.
Hybridná odmena
Najpraktickejším riešením môže byť kombinácia nižšej vstupnej alebo mesačnej platby, úhrady nevyhnutných hotových výdavkov a primeranej podielovej zložky pri úspechu. Riziko sa tak rozdelí medzi klienta a advokáta.
Slovenská vyhláška kombinovanie spôsobov zmluvnej odmeny umožňuje. Pomôcť by mohli vzorové a zrozumiteľné zmluvné modely, ktoré by jasne upravili rozsah služby, hotové výdavky, čiastočný úspech, uzavretie zmieru, vymožiteľnosť plnenia a predčasné ukončenie zastupovania.
Dobrovoľný register odmenových modelov
Slovenská advokátska komora by mohla vytvoriť dobrovoľnú vyhľadávaciu možnosť, prostredníctvom ktorej by advokáti uviedli, či za určitých podmienok prijímajú veci na hybridnú alebo podielovú odmenu.
Nešlo by o povinnosť prípad prijať, ale o zníženie nákladov klienta na hľadanie advokáta.
Fond financovania perspektívnych sporov
Možno diskutovať o osobitnom revolvingovom fonde, ktorý by po odbornom posúdení financoval časť nákladov právne perspektívnych a vymožiteľných sporov. Po úspechu by sa poskytnuté prostriedky vrátili do fondu a mohli financovať ďalšie veci.
Takýto model by musel obsahovať prísne pravidlá nezávislosti advokáta, ochrany klienta, konfliktu záujmov a transparentnosti.
Poistenie právnej ochrany
V širšej miere by bolo možné rozvíjať dostupné poistenie právnej ochrany. Jeho význam spočíva v rozložení individuálneho rizika medzi veľký počet poistencov ešte pred vznikom sporu.
Poistenie však musí byť transparentné, s jasným rozsahom krytia a bez podmienok, ktoré by väčšinu reálnych sporov vylučovali.
Rozšírená pomoc pre pracujúcich s nízkym príjmom
Medzera často vzniká pri ľuďoch, ktorí sú príliš „bohatí“ na plne bezplatnú pomoc, ale príliš chudobní na komerčné zastupovanie. Práve pre túto skupinu je vhodný model čiastočnej spoluúčasti podľa príjmu a náročnosti veci.
Právne kliniky a prvotné triedenie prípadov
Univerzitné právne kliniky nemôžu nahradiť advokáciu. Môžu však pomôcť so základnou orientáciou, usporiadaním dokumentov a predbežným vyhodnotením problému pod odborným dohľadom.
Tým sa môže znížiť čas, ktorý advokát potrebuje na prvotnú analýzu, a teda aj vstupná cena služby.
Efektívnejšie súdy a vymáhanie rozhodnutí
Žiadny odmenový model nebude fungovať dobre, ak je výsledok sporu časovo nepredvídateľný a priznanie nároku ešte neznamená jeho reálne vymoženie.
Dostupnosť advokácie preto nemožno oddeliť od rýchlosti konania, kvality rozhodovania a účinnosti výkonu rozhodnutí. Čím dlhšie musí advokát čakať na prípadnú odmenu, tým menej prípadov môže financovať z vlastných zdrojov.
Záver
Slovensko nemá jednoduchý problém nedostatku právnikov. Má problém, ako existujúcu právnickú kapacitu premeniť na účinnú a ekonomicky dostupnú ochranu práv.
Nie je korektné označiť advokátov za spoločensky nepotrebných iba preto, že odmietnu pracovať bez istoty odmeny. Rovnako však nie je možné uspokojiť sa so stavom, v ktorom občan s potenciálne oprávneným nárokom nenájde zastúpenie preto, že nemá peniaze na začiatku sporu.
Budúcnosť preto pravdepodobne nebude patriť ani výlučne hodinovej odmene, ani čistej podielovej odmene. Bude patriť kombinovaným modelom, poisteniu právnej ochrany, transparentnejším cenám, dôslednejšiemu triedeniu prípadov, efektívnejšej verejnej pomoci a rozumnému rozdeleniu rizika.
Právny štát sa totiž nemeria iba počtom zákonov, súdov a advokátov.
Meria sa aj tým, či sa človek s právne opodstatneným nárokom dokáže dostať k rozhodnutiu súdu bez toho, aby ho samotná cesta k spravodlivosti ekonomicky zničila.
.JPG)
