Na politickej scéne Maďarska sa objavil nový politik a uzurpátor moci Péter Magyar. Môžeme ho zaradiť medzi politikov, ktorí sa došplhali na vrchol politiky využitím politického boja – Ratfuckingu. Svoj politický boj vyhral agresívnou manipuláciou na facebooku. Preto ho časť maďarskej verejnosti nazýva prvým facebookovým premiérom. V zoznamoch pre hlasovanie mimo územia Maďarska bolo registrovaných takmer 590-tisíc voličov. Bez týchto voličov by Magyarova strana Tisza nezískala ústavnú väčšinu. Existujú podozrenia, že voliči v zahraničí boli manipulovaní, či dokonca uplácaní za hlasy pre Tiszu.
Ratfucking je politická abnormalita označujúca používanie všetkých špinavých politických trikov s cieľom presadiť sa v politike a dosiahnuť vrchol moci. Patrí sem napr. politická sabotáž, šírenie dezinformácií, podrazy, klamstvá a špinavé metódy zamerané na diskreditáciu politického súpera. Mnoho politických aktivít nie je transparentných, ale prebiehajú v utajenom režime. Politik, ktorý používa takéto nečestné spôsoby politického súperenia nemá čo v politike robiť. V našich zemepisných šírkach však tento zákulisný boj o moc patrí k demokracii preto, lebo niet žiaľ tej moci, ktorá by vytvorila tlak na takéhoto politika, aby odišiel na smetisko dejín. Navyše ak jeho páni riadia kroky zo Západu a finančne podporujú prozápadnú politiku Maďarska. „Ratfucking“ je termín pre politický boj v jeho najšpinavšej a najpodlejšej podobe. Ratfucking sa preslávil v afére Watergate.
Kto je ratfucker? Politik, ktorého pracovnou metódou je ratfucking (R). Je architektom rozkladu protivníka, nie na základe faktov a argumentov, ale vymyslených alebo neúplných údajov. Vyhľadáva jeho slabiny, permanentne na neho útočí, nepripúšťa argumentáciu alebo iný názor, pretože ratfucker (RR) je „neomylný“ a všetci sú povinní mu veriť. Narába s hrozbami, šíri okolo seba chaos a seba považuje za toho, čo môže tento chaos zastaviť. Medzi jeho metódy patrí odpočúvanie, sledovanie, kupovanie kompromitujúcich materiálov, zakladanie falošných účtov na diskreditáciu alebo nasadzovanie provokatérov na mítingy. V diskusii napríklad v televízii mu nejde o víťazstvo, ale o to, aby súpera dehonestoval tak, aby stratil dôveryhodnosť kvôli vykonštruovanej kauze alebo niečomu inému. Neustále napáda prejav súpera, tak, aby vzbudil dojem svojej prevahy v nádeji zisku politických bodov. Pozrime sa teraz na to, prečo je medzi ratfuckerov zaradený aj Péter Magyar.
Svoje politické skúsenosti naberal Péter Magyar (PM) v strane Fidesz. (podobne ako ratfucker Jaroslav Naď v strane Smer-SD). Ambície PM v strane Fidesz neboli naplnené napriek tomu, že zastával vysoké funkcie. Počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v EÚ (2011), v roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády, kde mal na starosti vzťahy s Európskym parlamentom. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva pre záležitosti EÚ v Maďarskej rozvojovej banke (MFB). Neskôr pôsobil aj v dozornej rade MBH Bank, z ktorej rezignoval vo februári 2024.
PM sa do vysokej politiky vyšplhal po chrbte vlastnej manželky Judit Vargovej. Táto vzdelaná žena, ktorá hovorí piatimi jazykmi sa vydala za PM v roku 2006. Má s ním troch synov. Od júla 2019 do júla 2023 zastávala post ministerky spravodlivosti vo štvrtej vláde Viktora Orbána. Manželstvo bolo rozvedené v roku 2023, kedy PM zacítil šancu, keď sa mu manželka zdôverila s kauzou vtedajšej maďarskej prezidentky Katalin Novákovej. Judit Vargová chcela kauzu riešiť v rámci strany Fidesz, ale jej manžel ju v tom predbehol. Vo februári 2024 zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia a súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho detského domova. Kónya nútil deti, aby nerozprávali o sexuálnom zneužívaní zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho. Škandál vyústil do protivládnych protestov.
Výsledok bol, že prezidentka Nováková odstúpila 10. februára 2024 a Judit Vargová v ten istý deň tiež. Ihneď potom sa PM vzdal všetkých svojich funkcií a postavil sa do opozície proti Orbánovi. Údajne z dôvodu korupcie, keď vraj zistil, že Maďarsko vlastní niekoľko rodín a že vraj musel uprednostňovať vo verejných súťažiach Orbánových ľudí.
V tomto okamihu nie je dôležité, či sa tieto skutky stali, ale to, že ak sa stali, PM o nich musel dávno vedieť. Miesto toho, aby poukázal na uvedené nešváry, zbieral si „bojovú batériu“ na boj proti Orbánovi. Ak sa teda popísané skutky stali, PM je spoluvinník, lebo mal svoje zistenia riešiť prostredníctvom OČTK. To sa však nestalo. Z pohľadu politiky PM storpédoval Fidesz a voči manželke sa dopustil zrady. To všetko pre to, aby získal moc. Veľmi dobrá otázka je, kto ho za to platí. Ale nie je to ťažká otázka. PM je európsky pudlík Leyenovej podobne ako Šimečka.
Vargová exmanžela v rozhovore pre stanicu ATV obvinila, že chodil po ich byte s nožom v ruke a vyhrážal sa jej. V čase, keď bola tehotná, ju mal strčiť do rámu dverí alebo ju zamykať v spálni. Bývalý manžel sa ju snažil obmedzovať v pohybe tým, že sa postavil pred jej auto alebo pred neho postavil smetné koše, keď chcela odísť.„Toto budeš ľutovať, aj tak ti nikto neuverí. Zapojí sa do toho celá vláda, spravím z toho obrovský škandál,“ vyhrážal sa Magyar manželke dokonca v prítomnosti policajta, ktorý u nich zasahoval, uvádza sa podľa webu Horvathlorant v policajnej správe. Vargová počas súdneho pojednávania v tomto prípade označila exmanžela za manipulátora. „Taký človek si nezaslúži žiadnu dôveru. A to je muž, ktorému som dala lásku a troch synov,“ vyhlásila v súdnej sieni.
Cesta PM bola priebežne dláždená usporadúvaním demonštrácií podľa Šimečkovho vzoru. Využíval všeobecné populistické plagáty na spôsob Matoviča, ktoré pôsobili dôveryhodne, ale boli bezobsažné. Čiže išlo o manipuláciu voličov. Využil služby bývalého náčelníka generálneho štábu Romulusza Ruszin-Szendiho ako údajného experta strany TISZA na obrannú politiku. Na Slovensku opozícia na tento účel využíva generála Macka.
Vo svojich prejavoch PM s obľubou používa protiruské naratívy, vsadil na city Maďarov, ich nacionalizmus voči Rusku, ale i iným štátom vrátane Slovenska. Jeho politika proti Slovensku je agresívna, vyjadruje sa o Slovensku ako o Feldvidéku, používa neplatné maďarské názvoslovie na území SR z minulosti, napáda a spochybňuje Benešove dekréty a pod. Je jasné, že sa vo svojej politike bude snažiť o vytvorenie umelých problémov, vytvorenie národnostných nepokojov až nenávisti v súžití Slovákov a Maďarov na slovenskom území. Cieľ je rozložiť našu vládu za podpory slovenskej opozície na čele s Progresívnou sektou a zničenie našej suverenity. Ratfuckerov je v radoch slovenskej opozície tiež mnoho.
Problematiku Benešových dekrétov (BD) rozvíril protislovenský duce Progresívnej sekty (PS) Michal Šimečka. Nacionalistickí Maďari sa ihneď chytili na udicu zacítiac šancu zmocniť sa opäť častí územia Slovenska. PS cielene oslovuje voličov na národnostne zmiešaných územiach a vsádza na maďarskú menšinu ako potenciálny zdroj volebných hlasov. Čo im za to sľúbili? Marián Kéry to v Extraplus vyjadril presne: „Na základe Benešových dekrétov dnes na Slovensku nikomu nehrozí žiadna diskriminácia. Ani Maďarom, ani žiadnej inej menšine. Kto dnes túto tému otvára, nerobí to v mene ľudských práv, ale v mene politického rozvratu. Spôsob, akým Progresívne Slovensko narába s Benešovými dekrétmi, je priamym útokom na povojnový právny základ republiky a na samotnú slovenskú štátnosť. Je to snaha relativizovať výsledky druhej svetovej vojny a posunúť Slovensko späť do roku 1945“.
A tak sa vynára okamžite oprávnená otázka: Dopúšťa sa Michal Šimečka vlastizrady podľa Trestného zákona SR? Vyzývam OČTK, aby nepodceňovali konanie duceho PS Michala Šimečku a aby preverili jeho konanie, prípadne konanie iných opozičných politikov pretože ich konanie je podozrivé nielen z pohľadu problematiky BD, ale aj iného napádania suverenity Slovenska.
Marián Kéry pokračuje: „Ide o vedomý pokus Progresívneho Slovenska rozbiť slovensko-maďarské vzťahy, vyvolať napätie medzi vládami a oslabiť postavenie Slovenska v regióne. A tým Progresívne Slovensko do bodky napĺňa vlastný program – škodiť Slovensku čo najviac, aj keby to znamenalo spochybňovanie jeho štátnych základov, historickej pamäte a povojnového usporiadania Európy“. To je ďalší dôvod, aby OČTK venovali pozornosť PS s plnou vážnosťou a aby dôkladne preverili činnosť PS. Tu už nemôžeme hovoriť o demokracii. Ak PS zasahuje do práv iných a likviduje ich, tak tu končí demokracia. Ak sa dokáže, že Šimečka a PS pracujú proti republike, porušujú Ústavu SR, podnecujú nenávisť medzi Maďarmi a Slovákmi, je čas PS rozpustiť.
Populistický nacionalista a maďarský duce PM nestrácal čas ani pred voľbami keď vyhlásil koncom decembra 2025, že ak by bol vo vláde, pre kontroverzný slovenský zákon by vyhostil slovenského veľvyslanca z Budapešti. Medzi jeho ďalšie aktivity v úlohe ratfuckera patrí organizácia a podpora protestu organizovaného maďarskými študentmi. PM tento „nezávislý“ protest verejne podporil a poďakoval mladým ľuďom za ich iniciatívu. V januári 2026 adresoval Robertovi Ficovi otvorený list, v ktorom ho vyzval na stiahnutie novely Trestného zákona ktorá zaviedla trestný čin popierania alebo spochybňovania Benešových dekrétov, za čo hrozí až šesťmesačné väzenie. PM zákon označil za namierený proti maďarskej menšine a žiadal záruky, že na Slovensku nebude na základe kolektívnej viny dochádzať k vyvlastňovaniu pôdy. Po voľbách PM už pri prvom telefonáte s Robertom Ficom v apríli 2026 opätovne zdôraznil, že zrušenie tohto zákona je pre neho prioritou.
Benešovým dekrétom sa venuje aj český ústavný právnik Jaroslav Kuba. Nie zato, že je slovenský fanúšik, ale preto, lebo BD sa týkajú aj Českej republiky. Z jeho príspevku tu vyberáme:
V Maďarsku existovalo v rokoch 1920 až 1944 tzv. „regentstvo“ admirála Miklóša Horthyho. Diktátor Horthy sa považoval za Hitlerovho partnera pri rozbíjaní Československa v dobe pred Mníchovom. Hitler potom nechal Maďarov po Viedenskej arbitráži od 5.11.1938 až do marca 1939 vojensky anektovať asi 20 % územia Slovenska. Súvislý pás územia od juhu na východ, s cca miliónom obyvateľov, z ktorého Maďari tvorili cca 60 %. Zahŕňal napr. mestá Košice, Komárno, Nové Zámky, Lučenec, Levice, Rožňavu… Slovenská vláda si plne uvedomovala nebezpečenstvo slovenských zapredancov v kombinácii s maďarskou iredendou, a preto už v novembri 2023 do Trestného zákona zaviedla § 417f, ktorý znie: „Kto verejne popiera alebo spochybňuje mierové usporiadanie pomerov po druhej svetovej vojne, ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov“.
Vďaka kľúčovému ústavnému dekrétu č. 11/1944 z 3. 8. 1944, o obnovení právneho poriadku mohla byť čoskoro po oslobodení obnovená teritoriálna integrita ČSR aj na 20 % územia Slovenska, ktoré ulúpilo Maďarsko. Lebo práve tento kľúčový dekrét zrušil účinnosť všetkého, čo začalo tzv. „ Mníchovskou dohodou “ vrátane, a to až do oslobodenia 9.5.1945. Ďalším historickým faktom bolo, že Maďarsko (ako súčasť Rakúsko-Uhorska) bolo porazené v 1. svetovej vojne a po druhej svetovej vojne bolo na strane porazených štátov ako spojenec nacistického Nemecka. Konanie maďarských politikov dokazuje, že Maďarsko sa dodnes nevzdalo myšlienky revízie hraníc stanovených po prvej a druhej svetovej vojne.
Parížska dohoda z 10. februára 1947 obnovila trianonské hranice s úpravou v prospech Československa a Sovietskeho zväzu. Maďarsku uložila reparácie vo výške 300 miliónov dolárov a obmedzila jeho ozbrojené sily. Maďarsko sa zaviazalo zaplatiť reparácie vo výške 300 miliónov dolárov z čoho 100 miliónov dolárov malo pripadnúť spoločne Československu a Juhoslávii a 200 miliónov dolárov Sovietskemu zväzu. Vojnové reparácie Maďari neboli schopní splácať, a preto sa dohodlo, že časť reparácií sa majetkovo započítala. Súčasťou vyrovnania bolo aj to, že Československo si mohlo ponechať časť skonfiškovaného majetku na svojom území, ktorý patril Maďarsku alebo osobám maďarskej národnosti na základe povojnových dekrétov. Dôležitým aspektom vyrovnania bola aj Dohoda o výmene obyvateľstva (1946). V rámci nej dochádzalo k prevodom majetku presídlencov, čo malo slúžiť ako forma čiastočnej kompenzácie. Po spoločných rokoch v socializme sa už ďalšie nároky neotvárali a vzťahy sa považovali za urovnané. Faktom je, že Maďari dodnes v plnej výške Slovensku reparácie nevyplatili. Slovenský pozemkový fond (SPF) v rokoch 2020 – 2026 len spätne zapísal na štát pozemky, pri ktorých nebola povojnová konfiškácia administratívne dokončená. Napráva len v čase „zamrznuté“ právne nároky SR.
PM populisticky tvrdí, že BD sú založené na „kolektívnej vine“. Jeho tvrdenie je lož z dielne ratfuckera. Nič takého sa v BD nenachádza. Český ústavný právnik Jaroslav Kuba však poukazuje na to, že PM a jeho „Maďarorság“ by mal vysvetliť prečo bolo z Maďarska vysídlených 250 000 Nemcov, keď tam žiadne BD nemali.
Okrem iného aj český ústavný súd potvrdil, že BD boli v čase svojho vydania legálnymi a ústavnými aktmi a ich preskúmavanie dnešnými meradlami by bolo proti princípu právnej istoty. Aj preto sú BD nenapadnuteľné a nemenné. Naša ústava pamätá i na to, že inštitúcie EÚ, vrátane súdnych, nesmú zasahovať do jej materiálneho jadra. Materiálne jadro Ústavy SR je strážcom našej suverenity, zvrchovanosti a identity. Sem patrí aj Ústavný zákon č. 255/2025 Z. z. schválený 26. septembra 2025, ktorý rozširuje článok 7 o odseky 6 a 7:
6. „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia“.
7. „Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“.
Slovensko je podľa Ústavy SR zvrchovaný a suverénny štát. Európska únia skutočne nie je štátom, ale nadnárodným útvarom, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu. Neznamená to však, že môže vykonávať právomoci národného štátu. Môže vykonávať len tie, ktoré boli dohodnuté s členskými štátmi.
Ústavný súd SR potvrdil, že Slovensko je suverénny štát, ktorý na EÚ preniesol len výkon časti svojich práv (podľa čl. 7 ods. 2), nie svoju suverenitu ako takú. Existuje tzv. materiálne jadro ústavy do ktorého podľa národného práva nesmie zasiahnuť ani EÚ.
Vzťah medzi EÚ a jej členmi sa riadi tromi kľúčovými zásadami, ktoré presne definujú, kde končia kompetencie Bruselu a začína suverenita štátov:
-
Zásada prenesenia právomocí: Únia môže konať len v tých medziach a na tie účely, ktoré jej členské štáty zverili v zakladajúcich zmluvách. Ak v zmluve určitá oblasť (napríklad priame dane alebo kultúra) nie je spomenutá, zostáva plne v rukách štátu.
-
Zásada subsidiarity: V oblastiach, ktoré nespadajú pod výlučnú právomoc EÚ, môže Únia zasiahnuť len vtedy, ak sa cieľ nedá efektívne dosiahnuť na úrovni štátov, regiónov či obcí, ale lepšie sa dosiahne na úrovni Únie. EÚ však má postupovať tak, aby sa ciela dali dosiahnuť konsenzom a nie diktatúrou EÚ.
-
Zásada proporcionality: Obsah a forma opatrení EÚ nesmú prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Zjednodušene povedané, EÚ nie je „superštát“, ale skôr dobrovoľný klub, kde si členovia určili pravidlá a dohodli sa, ktoré veci budú riešiť spoločne, pretože je to pre nich výhodnejšie.
PM napáda SR za údajné vyvlastňovanie pozemkov. Slovenský pozemkový fond (SPF) len spätne zapisuje na štát pozemky, pri ktorých nebola povojnová konfiškácia administratívne dokončená. Náš majetok sa tak vracia do rúk štátu. Okrem toho, navrátenie nášho majetku sa deje podľa BD, ktoré boli medzinárodne uznané. EÚ nemá právo zasahovať do záležitostí národného štátu, zvlášť ak sama v tej dobe ani neexistovala.Maďarsko po Viedenskej arbitráži južné Slovensko anektovalo ako svoje štátne územie, čím sa tamojší majetok stal súčasťou maďarského právneho a hospodárskeho systému.
-
Historické pramene uvádzajú že:
Slovensko prišlo až o 10 565 km² pôdy. Išlo o najúrodnejšie poľnohospodárske oblasti. Maďarsko okamžite prevzalo kontrolu nad štátnym majetkom ČSR na tomto území. Konfiškovaný bol napríklad majetok 150 škôl Slovenskej ligy postavených po roku 1918.
Pozemková reforma: Maďarská správa zrušila výsledky československej pozemkovej reformy z medzivojnového obdobia. Pôda, bola Slovákom odobratá a vrátená pôvodným maďarským veľkostatkárom.
Vyháňanie obyvateľstva: Desaťtisíce Slovákov a Čechov (úradníci, učitelia, roľníci) museli opustiť svoje domovy často len s minimálnym majetkom, ktorý si stihli zbaliť. Ich nehnuteľnosti a pôda zostali na okupovanom území a prešli pod správu maďarského štátu alebo nových majiteľov.
Právna diskriminácia: Maďarské úrady prijali nariadenia, ktoré umožňovali konfiškáciu majetku „cudzieho živlu“ bez náhrady, čo postihlo tisíce slovenských rodín.
Takže po roku 1945, kedy boli tieto kroky anulované, prebehla nová vlna konfiškácií, tentoraz zameraná na maďarské a nemecké vlastníctvo v rámci Benešových dekrétov. Československo a neskôr Slovensko tak len napráva krivdy, ktoré napáchalo na našom národe bývalé fašistické Maďarsko.
O maďarských zločinoch voči Československu a Slovensku svedčia napríklad tieto informácie:
https://www.upn.gov.sk/sk/23-marec-1939-madarsko-slovensky-ozbrojeny-konflikt/
Péter Magyar aj so svojimi revizionistickými kumpánmi by mal byť ticho a vážiť si, že Slovania prijali Maďarov ako hostí a nechali ich na svojom pôvodnom území. Pretože súčasné územie Maďarska bolo niekedy obývané Slovanmi. Pozrite si stránku, na ktorej sa okrem iného píše:
https://www.hradiska.sk/2011/05/blatnohrad-po-nemecky-mosapurc-dnes.html
Blatnohrad – (po nemecky Mosapurc), dnes Zalavár asi 9 km juhozápadne od Balatonu, bolo sídelné mesto Pribinu v Blatenskom kniežatstve po tom, ako musel opustiť svoju pôvodnú dŕžavu v Nitriansku. Za jeho nástupcu Koceľa bol Blatnohrad strediskom vzdelanosti Slovenov. Blatnohrad bol centrom Pribinovho kniežatstva, ktoré až do príchodu starých Maďarov tvorilo rozsiahle územie: na juhu siahalo až po rieku Drávu, na východe po rieku Dunaj, na vážne k mestu Veszprém a na západe presahovalo do dnešného Štajerska, Korutánska a Slovinska. Patrili k nemu súčasné mestá Veszprém a Szombathely v Maďarsku, Leibnitz v Štajersku a Ptuj v Slovinsku.
Veľká Morava – severné a severovýchodné časti dnešného Maďarska boli v druhej polovici 9. storočia priamou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Slovanské obyvateľstvo, ktoré tu žilo, odovzdalo prichádzajúcim maďarským kmeňom dôležité poznatky v oblasti poľnohospodárstva, remesiel a štátnej správy. Jednoducho poľudštilo divochov.
https://alianciazanedelu.sk/archiv/17709
A dalo im slovanské gény. Dnešní Maďari sú de facto Slovania hovoriaci po maďarsky. Slovákom nedávno genetici potvrdili, že sú rekordérmi etnickej dlhovekosti a autenticity. Zistili, že vyše 80% dnešnej populácie Slovenska zdedilo gény po svojich predkoch, ktorí žili v strednej Európe už pred 8 000 rokmi, teda v mladšej dobe kamennej – v neolite.
Výstižne to vyjadril svojho času genetik profesor Stanfordskej univerzity (USA) Cavalli Sforza, ktorý uverejnil výsledky genetickej štúdie, ktorú uskutočnil na území dnešného Maďarska: „Maďarsko v Európe je anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovanské. A títo Slovania sú pôvodným obyvateľstvom Karpatskej kotliny. Absolútna väčšina obyvateľov Maďarskej republiky nie je etnicky maďarská, je prevažne slovanská a kontinuálne európska. Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk. Maďarských génov niet” (Scientic American, november 1991).
Maďarčina je aglutinačný jazyk (pripája prípony), zatiaľ čo slovenčina je flektívny jazyk (mení koncovky). Keď maďarčina preberala slovanské slová, musela ich prispôsobiť svojim pravidlám výslovnosti a gramatiky. Maďarský jazyk obsahuje stovky slovenských slov – okolo 20% slovnej zásoby. Mnohé pochádzajú z čias príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a tieto slová táto komunita uchovala v ich pôvodnej staroslovanskej forme, čo slúži jazykovedcom ako dôležitý dôkaz o osídlení územia pred 10. storočím. Rozpínaví Maďari sa snažili o obnovu hraníc spred prvej svetovej vojny. Vďaka spojenectvu s Hitlerom získali tieto územia:
Južné Slovensko a Podkarpatská Rus. Na Podkarpatskú Rus si brúsia zuby Maďari aj dnes na základe tzv. historického revizionizmu. Podkarpatská Rus patrila až do roku 1918 do správy Uhorska podobne ako Slovensko. Na základe Trianonskej mierovej zmluvy (1920) stalo toto územie súčasťou Československa. Maďari potom po prvej Viedenskej arbitráži a po rozpade Československa (1938 – 1939) okupovali toto územie násilím za použitia armády. Československo sa tohto územia vzdalo po druhej svetovej vojne na nátlak Stalina a územie bolo včlenené do Ukrajiny. Severné Sedmohradsko bolo získané od Rumunska v roku 1940. Vojvodina bola získaná po útoku na Juhosláviu v roku 1941.
Vojenská účasť vo vojne: Maďarská armáda sa aktívne zúčastnila invázie do Sovietskeho zväzu po boku Nemecka. Zlomovým bodom bola bitka pri Voroneži, kde bola maďarská 2. armáda takmer úplne zničená.
-
Perzekúcia a holokaust: Už od roku 1920 platili v Maďarsku protižidovské zákony (Numerus Clausus), ktoré sa počas vojny drasticky sprísnili. V roku 1944 Maďarsko v spolupráci s nacistami deportovalo do vyhladzovacích táborov (najmä Auschwitz) cca 437 000 Židov. Po nástupe strany Šípových krížov k moci (október 1944) dochádzalo k masovým vraždám priamo v Budapešti, kde obete strieľali do Dunaja. V októbri 1944 Nemci zosadili Horthyho a k moci dosadili fanatického fašistu Ferenca Szálasiho. Jeho vláda nastolila brutálny teror, pokračovala v deportáciách a nútila civilistov k totálnej vojne, až kým krajinu neobsadila Červená armáda. Ľudové súdy vyniesli za zverstvá maďarských fašistov mnoho trestov smrti. Na Slovensku sa tiež konali súdy so Szálasovcami.
https://www.vtedy.sk/nyilaskeresztes-part-strana-sipovych-krizov-madarsko-kosice-nyilasiovci
-
Slovensko sa k Helsinskému záverečnému aktu prihlásilo hneď pri jeho zrode. Dokument bol podpísaný 1. augusta 1975. Je prekážkou maďarskej iredenty, ale hrozba v rozkolísanom právnom prostredí a v kríze vždy existuje. Medzi zásadné body tohto aktu patrí aj nezasahovanie do vnútorných záležitostí, čo Maďarsko voči Slovensku permanentne porušuje. Čiže provokuje.
V rámci bezproblémového dokončenia povojnových náležitostí medzi Maďarskom a Slovenskom existuje excelentné riešenie. SR ustanoví komisiu, ktorá vypočíta dlhy Maďarska za nevyplatené vojnové reparácie a zo získaných peňazí vyplatí nájomníkov konfiškovanej pôdy. O nájomníkoch píšem preto, lebo na pôdu nemajú právny nárok. Bol by to akt dobrej vôle SR v prípade, ak Maďarsko doplatí zvyšok vojnových reparácií a nahradí SR spôsobené škody. Tento akt nemá nič spoločné s otváraním Benešových dekrétov. Ich otváranie neprichádza do úvahy. Zároveň by sme pripravili slovenského ratfuckera a náčelníka Progresívnej sekty Šimečku o jeho maďarských voličov, na ktorých sa spolieha v nasledujúcich voľbách, a kvôli ktorým vyprovokoval tento protislovenský ratfucker umelý problém. Maďarské výsledky hlasovania zo zahraničia je pre Slovensko výstrahou. Manipulácia týchto ľudí môže mať podobný vplyv na naše voľby ako som spomenul na začiatku článku.
Na začiatku 20. storočia bolo v Maďarsku okolo 400 000 Slovákov. V dôsledku asimilácie, politických zmien, páchania útlaku a násilia na našej menšine sa tento počet drasticky zmenil. Asimilácia Slovákov v Maďarsku nebol prirodzený, ale riadený proces. Neboli vytvorené podmienky pre život našej menšiny, deti boli nútené chodiť do maďarských škôl, ak ste rozprávali po slovensky, nedostali ste zamestnanie, ak ste sa hlásili k Slovákom, zamestnanie ste nedostali a ak, tak len podradné a pod. Slováci boli v Maďarsku násilne pomaďarčovaní. Dnes sa k slovenskej národnosti v Maďarsku hlási len okolo 30 000 obyvateľov a slovenský jazyk ako svoj materinský jazyk uviedlo len asi 10 123 obyvateľov. V Maďarsku sú všetky práva národnostných menšín potláčané. V parlamente vďaka maďarským zákonom nemajú Slováci žiadne zastúpenie. Ale ani iné menšiny. Ak by slovenská menšina nebola násilne pomaďarčovaná, ale mala by vytvorené podmienky svojho rozvoja, dnes by žilo v Maďarsku cca 1 000 000 Slovákov. To je desatina súčasnej populácie Maďarska, ktorá by mala v maďarskej politike významné slovo. EÚ si diskrimináciu menšín v Maďarsku nevšíma.
Á propos: Maďari patria k zákernej časti stredoeurópskeho politického priestoru. Sú pre Európu stálou hrozbou lebo ich politici sa vždy budú snažiť o obnovu tzv. Veľkého Maďarska spred Trianonu. Slovenská vláda by mala aj preto nadviazať oveľa silnejšie a užšie vzťahy so Srbskom. Sme spolu historicky previazaní a žili sme spolu v Rakúsku – Uhorsku. Máme obrovské spoločné kultúrne bohatstvo (Štúrovci, spisovatelia, kňazi, školy, gymnáziá, hospodárske vzťahy a pod.) V Srbsku napr. po našom vzore vznikla dokonca Matica srbská. Vo Vojvodine sú mnohé slovenské dediny so slovenským názvoslovím. Všade sa dohodnete po slovensky. Spoločná história sa s našimi Slovákmi na „Dolnej zemi“ ťahá viac ako 280 rokov od ich príchodu na Dolnú zem. Každá slovenská dedina má vlastný ochotnícky súbor a kroniku od ich príchodu na Dolnú zem. Slováci a Srbi vo Vojvodine vždy nažívali v mieri a Juhoslávia i neskôr Srbsko našu menšinu vždy rešpektovalo. Významní Slováci pôsobili i vo vláde. Slováci v Srbsku majú navyše vlastnú Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny, o čom môžu naši Slováci v Maďarsku len snívať. Srbsko je nám oveľa bližšie po všetkých stránkach ako Maďarsko.
Zo Srbskom máme širokú zmluvnú základňu o vzájomnej spolupráci vrátane obrany. Zmluvu v otázkach obrany treba postaviť na novú bilaterálnu úroveň mimo NATO tak, aby plnila slovenské a srbské záujmy. NATO je len zdochýňajúci kôň, z ktorého treba rýchlo zosadnúť. Maďari majú smolu. Geograficky sa nachádzajú medzi Slovenskom a Srbskom. Nedovolia si byť agresívni ani voči Slovensku, ani voči Srbsku. Srbi majú tiež veľmi negatívne skúsenosti s Maďarmi aj historické aj aktuálne. Maďari poškuľujú stále po pripojení Vojvodiny k Maďarsku. Preto treba veľmi rýchlo so Srbskom uzavrieť novú dohodu v oblasti obrany a eliminovať tak maďarskú iredentu a maďarský revizionizmus.
Z mesta SNP Ivan Štubňa



















