Trump ako Jekyll a Hyde svetovej politiky?

   Slovu Trump sa dnes nedá vyhnúť. Sú ho, takpovediac, plné noviny. Tak sme sa mu nevyhli ani vo výnimočne obsažnom rozhovore okolo knihy „Od Havla po Pavla – život ve lži“ s moderátorkou Martinou Kociánovou pre Rádio Universum. A keďže jej otázky sú naozaj na telo a priam až pod kožu, ani po odchode zo štúdia mi tá téma nešla z hlavy. Trump bol predsa nádej na zdravý rozum pre milióny z nás. A teraz sa zdá, že práve o ten zdravý rozum prišiel. Tak ako to je?

Najskôr dr. Jekyll

   V novele škótskeho spisovateľa Roberta Louise Stevensona z roku 1886 je dr. Jekyll odvážny experimentátor, ktorý sa nebojí netradičných postupov. To by na Trumpa sedelo. Tak to zvážme.

   Pred príchodom Trumpa do vysokej politiky bol politický Washington spoľahlivo zabetónovaný neoliberálnymi absurditami. Poistku tomu dal Patriotic Act po páde Dvojičiek, takže každý úkrok mimo oficiálne hlásanú doktrínu neoliberálnych obludností hrozil tvrdými sankciami. A nad tým všetkým kraľovala „politická korektnosť“, čo je tvrdá cenzúra potláčajúca základné ľudské právo na slobodu slova, ale ospravedlňovaná práve ľudskými právami akurát, že v neoliberálnej demokracii. A každý prívlastok k demokracii znamená jej likvidáciu. Spomeňme si na komunistickú „ľudovú demokraciu“. Neoliberáli šli rovnakou stopou, ako starí boľševici, veď história sa opakuje. No a pod kepienkom takejto demokratúry sa dobre kradne – viď Albrightová, čo si nadžgala vrecká v Kosove, či Bidenov syn financovaný jedným z najväčších korupčníkov Ukrajiny, aby mu zabezpečil beztrestnosť, čo tatko Biden ako viceprezident aj zabezpečil. A nad tým všetkým všemocná zbrojárska lobby, pred ktorej korupčnou schopnosťou varoval už prezident Eisenhower. To všetko pod propagandistickou ochranou žltej tlače na čele s New York Times a Washington Post. Keď čírou náhodou a hlavne aroganciou Bidenovského klanu prenikla na verejnosť škandalózna ukrajinská korupčná aféra Burisma (a bolo toho viac), žltá tlač to okázalo odmietla zobrať vôbec na vedomie. Išlo predsa práve o zvolenie korupčníka Bidena a tak ho takto chránili tí, čo sa tak v minulosti vystatovali odvážnou žurnalistikou (novinári ako Woodward a Bernstein z aféry Watergate zjavne nesmú mať v žltej tlači nasledovníkov). A keď si pár dní pred prezidentskými voľbami v New York Post predsa len trúfli vyjsť s jediným nesmelým článočkom na tému Burisma, odmietli ho tlačové agentúry prevziať a vládcovia sociálnych sietí to zablokovali.

   Žiadny americký kariéry politik by si netrúfol postaviť sa takémuto neoliberálnemu spolčeniu washingtonskej kliky. V USA existuje u nás neznámy slogan „myslenie vnútri okružnej diaľnice“ s odkazom na diaľnicu okružujúcu Washington. Označuje sebastrednosť tých, čo sú „in“ pomaly už desaťročia. Kto by si trúfol jej odporovať?

   No, len sociopat.

   Trumpova mamička bola prostoreká a tak vieme, že nemala ilúzie o tom, čoho je jej synáčik schopný. Chvalabohu!

   Napriek jej varovaniam sa vrhol do politiky a ako správny karierista vyskúšal všetky možnosti – najskôr bol v Demokratickej strane, chvíľu to skúšal s Reformnou stranou, až skončil medzi republikánmi.

   Sociopati majú výnimočnú schopnosť vystihnúť, čo ľudia chcú počuť. A radi im to hovoria, keď od nich chcú napríklad hlasy k zvoleniu za prezidenta. Ak je to ešte vystužené sklonom správať sa ako ego-maniak, sme len krôčik k obrazu menom Trump. Pridajme najvyššie, priam vesmírne ciele a dráma môže začať.

   Trump nikdy nepatril do washingtonského politického bujónu politických ambícií, nech sú republikánske, či za demokratov. Ten marazmus úzkej kliky svetovládcov skvelo opisuje seriál „Domček z karát“. Neoliberáli Trumpa podcenili, smiali sa mu (tak ako u nás podcenili zavedení politici sociopata Psychopatoviča a smiali sa mu) a neverili, že ich moc padne tak ako „Domček z karát“.

   Prvé, čo Trump urobil, bola totálna ignorancia „politickej korektnosti“. On prvý vykričal, že existuje Deep State. Vysmial sa feministkám, ohradil sa proti LGBTI propagande a trans-osobám v armáde. Ale hlavne vytrvalo a neúnavne útočil na neúnosnú situáciu s ilegálnou migráciou. Otváral témy, ktoré boli roky tabu a naraz vypukol ošiaľ oddaného „trumpizmu“. Politický Washington neveril vlastným očiam, tento krikľúň ich nevídaným spôsobom prevalcoval.

Impérium vracia úder

   To akú alergickú reakciu washingtonskej kliky Trump spôsobil, by normálny človek neustál.

   Vytiahli na neho škandál s luxusnou prostitútkou, ktorej zaplatil za služby, potom zaplatil aj za mlčanie. Oni to preplatili a grilovali ho do absurdna, že to zatajil.

  Vytiahli na neho všetky jeho biznis-triky, o ktorých nemôže mať nikto najmenšie ilúzie a dostali ho aj pred súd.

   Vytiahli na neho osvedčenú falošnú kartu rusofóbie a vopred jačali, že Rusko ako univerzálny fackovací panák ovplyvní voľby – pravda len ak Trump vyhrá. To že oni desaťročia hanebným spôsobom ovplyvňujú voľby v iných krajinách (až po vraždenie nepohodlných štátnikov tých krajín) okázalo prehliadli. A keď Trump naozaj voľby vyhral, celé dva roky točili New York Times a Washington Post stále dokola tento tisíckrát prevarený ruský čaj.

   Vyšetrovali jeho najbližších spolupracovníkov a viacerých dostali za mreže za obskúrnu zámienku „pohŕdania Kongresom“.

   No a zinscenovali zvolenie senilného Bidena za prezidenta, čo mal navždy nahradiť Trumpa. Ale Trump sa vrátil a s ním sa vrátila pomsta nevídaných rozmerov.

   Moderátorka Martina Kocianová by sa ma asi opýtala – stačí na takúto vzburu voči washingtonskej klike byť len sociopatom? Odpoveď – to rozhodne nie!

   Washingtonská klika sa spoliehala na tri oporné body.

   1. Sionistickú lobby. Tej sa Trump poklonil až po pás a dodnes je v predklone. Výsledkom je jeho katastrofálny útok na Irán.

       2. Zbrojársku lobby. Tej Trump sľúbil mega-zisky a dodnes to plní.

       3.   Žlté médiá. Tie si nemohol kúpiť, tak ich fatálne tromfol lavínou jeho komentárov na sociálnych médiách. To je pre sociopata absolútne ideálna odbavovacia plocha, kde strieľal svoje dvoj, či trojvetové múdra dokonca aj v noci.

   Márne vo Washingtone „staré štruktúry“ čakali, že sa im bude zaliečať a keď už nie zaliečať, tak aspoň bude skúšať nejakú dohodu. Okázalo ich ignoruje, čo dokazuje svojou „obývačkovou diplomaciou“ v jeho rezidencii Mar-a-Lago.

Teraz nastupuje Hyde

   V prvom prezidentskom období bol Trump pod takým tlakom, že sa ešte neprejavila jeho druhá tvár pána Hydea. Ten tlak musel brať na vedomie. A tak hoci prvý a dlho jediný vykričal, že existuje Deep State. Už to nekričí…

   Zato už počas prvého prezidentského termínu sa vyhrážal spojencom v NATO. Pamätná je fotka ako sedí a okolo neho stoja nahrčení všetci tí západní mopslíci na čele s Merkelovou a neveriacky na neho vyvaľujú oči. Zavalil ich konfrontačnou rétorikou, takže na chvíľu stratili smer, kam majú štekať. Nutne museli dospieť k dojmu, že psovod im zošalel.

   Vyhrážal sa nemeckým automobilkám mimoriadnymi clami, aby zachránil chradnúci americký automobilový biznis.

   Prišiel so šialenou myšlienkou, že „dohovorí“ severo-kórejskému diktátorovi.

   Ale hlavne si šplhol u kamoša Bibiho Netanjahua (pardon, Satanjahua) a jednostranne zrušil dohodu s Iránom, čím odignoroval spojencov, čo ju podpísali, a hlavne predchodcu v Bielom dome, Obamu.

Syndróm druhého zvolenia

   Opakuje sa to u všetkých politikov, malých či veľkých. Druhým zvolením strácajú všetky zábrany (u nás sme to videli na Dzurindovi). Rovnako je to s Trumpom.

   Už nemusí brať žiadne ohľady. Už zahodil masku dr. Jekylla, už sa nehrá na nič, čo nemusí. Stratil všetky zábrany, keď vyhlásil s prostorekosťou blázna šokujúco úprimne (The New York Times): „Áno, je tu jedna vec. Moja vlastná morálka. Moja vlastná myseľ. To je jediná vec, ktorá ma môže zastaviť. Nepotrebujem medzinárodné právo.“

   Ako egomaniak zanecháva po sebe aj takéto stopy: „Donald Trump má po sebe pomenované množstvo budov po celom svete, najznámejšie sú Trump Tower (NYC) a Trump International Hotel & Tower (Chicago), ale aj nehnuteľnosti ako Trump Palace, Trump Hollywood a niekoľko ďalších v Indii, Turecku a Južnej Kórei. Nedávno bolo jeho meno pridané k John F. Kennedy Center for the Performing Arts a jeho administratíva tiež priradila jeho meno k budove Amerického inštitútu mieru, obe vo Washingtone D.C….“

   Aj niektoré americké médiá si všimli, že sa chová ako „narcis“. Stačí si vypočuť, ako hovorí o svojich skutočných aj vyfantazírovaných úspechoch.

   Tu je obecná definícia „narcizmu“, ako keby ju psychológovia písali podľa vzoru Trump: „Narcizmus znamená nadmernú, patologickú sebalásku a zahľadenosť do seba, kde človek (narcis) prejavuje grandiózne predstavy o vlastnej dôležitosti, potrebuje obdiv, má nedostatok empatie a manipuluje druhých, čo negatívne ovplyvňuje jeho vzťahy.“

   Stačí si vypočuť Trumpa a ste na čistom.

   Viaceré jeho výroky sú na úrovni idiota úplne odtrhnutého od reality. O únose prezidenta Madura a jeho manželky (?!) vyhlásil: „Vzali ich helikoptéry a mali príjemný let. Som si istý, že sa im to páčilo.“ ????!?????

   Minulý rok vyhlásil, že v Iránu uskutočnil „nádherné bombardovanie“. Správu o stave únie neprečítal, ale komentoval absurditami ako „Za môjho prezidentského vládnutia sa majú Američania tak dobre, že nevedia, čo od dobroty“.

   Trpí dyzentériou slov. Z jeho úst čokoľvek vyletí, ako z decka prd. A má to aj takú hodnotu.

   Doma má len dve knihy – knihu rozhovorov s ním a Bibliu. Neprečíta viac ako jednu stranu. Dôležité správy mu musia kresliť v heslách, lebo aspoň nemusí čítať ani tú stranu.

   Stáva sa detinským, keď uveril smiešnemu triku Satanjahua, ktorý mu odovzdal návrh za kandidáta na Nobelova cena mieru po termíne prihlášok, ktoré môžu byť brané do úvahy. Uveril tomu nezmyslu a keď tá bublina zákonito praskla bez hanby sa tej ceny zmocnil vydieraním od venezuelskej opozičnej líderky, ktorú vzápätí odkopol.

   Rovnakou podlízavou stopou sa vybral politický skrachovanec Zelenský, keď navrhol, že Donbas premenujú na Donieland??? Miera absurdít v spojení s Trumpom zdanlivo nemá hraníc. A predsa na jednu narazil.

Čelný náraz sa volá Irán

   Trump už zahodil, ako rozmaznané decko, túžbu po hračke s názvom Nobelova cena mieru, a omrzela ho aj maska mierotvorcu. Hoci v prezidentskej kampani sľuboval, že skoncuje s vojnami v réžii USA, odrazu je všetko inak.

   Vyhráža sa, že zaberie Kanadu, Grónsko, chystá sa obsadiť Kubu…

   To všetko sú však len slová a tým sa nikto vo svete nestavia na odpor. Ale celé to Trumpovo sociopatické blúznenie odrazu dostalo čelný náraz. Nechal sa totiž Satnajhuom nahovoriť na vojnové dobrodružstvo, ktoré pred ním odmietli všetci americkí prezidenti. A jeho cynická protiiránska operácia „Epická zúrivosť“ sa s postupujúcim časom a odporom Iráncov mení na operáciu „Bezmocná zúrivosť“…

   Môj Archív (viď https://www.infovojna.com/najdene-v-archive) ukazuje, že Trumpove brutálne vyhrážky voči Iránu nie sú nové. Zazneli v prezidentskej kampani „Killary“ Clintonovej už pred 18 rokmi!

   V zvrátenej logike svetovládcov z Washingtonu neexistujú zábrany ich agresie, pokiaľ im nehrozí tvrdá odveta. A o tej dnes môžu rozhodnúť len Rusko a Čína, čiastočne Severná Kórea. Nukleárna vojna je na obzore a do toho Macro-poleon šibrinkuje vlastným biednym arzenálom atómových zbraní… 

   Nenadarmo sa pokúsili už v prvom Trumpovom prezidentskom termíne zablokovať jeho prístup k jadrovému kufríku. Jeho ego dostalo z Iránu takú nakladačku, že ho ťažko niekto zastaví v túžbe po pomste. Rozpúta jadrovú vojnu? On je toho schopný, ale pripustí to tento svet? Tohto pána Hydea a jeho zloby je prečo sa báť…