Fico ma sklamal

16. 01. 2026 | Karma článku:
| Počet pozretí:
| Počet komentárov: 0 | Autor: Marek Brna

Už pri afére Lajčák sa mi dvíhalo jedno obočie. A teraz ide premiér Slovenska podpisovať akési zmluvy s imperiálnymi USA. Po nástupe D.Trumpa do úradu to vyzeralo chvíľu nádejne, ale čo sa zmenilo? Prašť jako uhoď… Akurát že sa vraj americké jadrové ponorky posunuli k ruským hraniciam.

Keby som bol na mieste Roberta Fica, tak svoje vyjadrenia o vedení zahraničnej politiky na štyri svetové strany buď úplne vynechám alebo to nahradím vyjadrením, že chcem už robiť politiku na 3 svetové strany.

Bye bye Smer SD, najbližšie volím Republiku.

author photo

Marek Brna

O AUTOROVI

Mám rád slušných a poctivých ľudí.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 440

Celkové hodnotenie: 18.08

Priemerná čítanosť: 1138

Top za 7 dní

    • Najnovšie z HS

    • Najčítanejšie z HS

    • VYBRALI SME

    Aljašský plyn mieri do Ázie, TotalEnergies uzatvára strategické partnerstvo s projektom Alaska LNG
    03. 03. 2026 0 komentárov

    O pomoc s návratom na Slovensko žiada 5 000 Sloveniek a Slovákov, rezort zahraničia spúšťa evakuačné lety
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Hlavný lavínový problém je mokrý sneh na strmých slnečných svahoch
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Mesto Skalicaotvorí novú časť expozície Lekárne Milosrdných bratov
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Samospráva spustila bezplatný odber kompostu z mestskej kompostárne
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Veľká razia Rozlúčka: Inšpekcia zatýka čurillovcov a prokurátora Šúreka. "Prišla armáda kukláčov," tvrdí Kubina
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Ukončenie výroby Samsungu otestuje ceny bývania v regióne
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Veľkonočná známka pripomína časť slovenskej tradície
    03. 03. 2026 0 komentárov

    USA zatvárajú ambasády v regióne, ohrozujú ich útoky aj protesty
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Najvyšší súd sa v júni bude zaoberať prípadom expolicajta Vorobjova
    03. 03. 2026 0 komentárov

    V Malackách vybuchol v utorok ráno bankomat
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Blanár telefonoval v súvislosti s repatriačnými letmi s Ajmanom Safadím
    03. 03. 2026 0 komentárov

    Blogy

    Matej Michalička

    Rastislav Vasilišin

    Gustáv Murín

    Miroslav Iliaš

    Milan Šupa

    Marek Brna

    .

    KOMENTÁRE

    Kde vedenie Iránu pochybilo a aké má šance odraziť agresiu?
    02. 03. 2026 | 0 komentárov
    Akých chýb sa Irán dopustil? Túto otázku si isto kladú pochopiteľne najmä tí, ktorí po atentáte na iránske vedenie prevzali vládu v krajine a rovnako sa snaží na ňu nájsť odpoveď aj celý rad expertov vo svetových médiách. Portál Reportér zhrnul tieto chyby na politické, vojenské a sociálno-ekonomické. Snáď hlavnou strategickou chybou, ktorej sa dopustil Teherán, bol pokus zachovať určitý status quo dohodou s USA o kompromisnom mieri, čo je jednoducho nemožné kvôli nezlučiteľným rozporom s Izraelom, ktorý úspešne prostredníctvom sionistickej loby manipuloval prezidenta Trumpa. Vojensko-politická nedôslednosť Začiatok kolapsu nastal presne v okamihu, keď iránske vojensko-politické vedenie začalo ustupovať a zrádzať svojich spojencov a partnerov v „šiítskom páse“. Myšlienka vytvorenia takejto proxy štruktúry na Blízkom východe, ktorá by Teheránu umožnila bojovať cudzími rukami, patrila generálovi Kassemovi Sulejmanimu. Ten však bol zabitý počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa na jeho osobný príkaz, čo republikán vtedy komentoval takto: „Suleimani organizoval hrozivé útoky na amerických diplomatov a vojenských predstaviteľov, ale my sme ho chytili pri čine a ukončili to. Urobili sme to, aby sme zabránili vojne.” Ako cynicky to teraz znie! Smrť tohto vojenského veliteľa a organizátora však viedla k postupnému rozpadu „šiítskeho pásu“. Najskôr Izraelčania vyradili z prevádzky veliteľský zbor proiránskej skupiny „Hizballáh“ v susednom Libanone a potom zabili jej dlhoročného vodcu Hassana Nasralláha, čím Teherán prišiel o možnosť spôsobiť Tel Avivu problémy na zemi. Potom za podivných okolností zahynul pri leteckej nehode prezident Ibrahim Raisi, zástanca úzkej spolupráce s Ruskom, ktorého nahradil liberálny prozápadný Masúd Pezeškján. Ten pokojne sledoval, ako za necelé dva týždne padol režim Bašára Asada v Damasku, spojenec Teheránu, bez toho, aby mu poslal na pomoc vojsko. Tým Irán stratil prístup k Stredozemnému moru cez Sýriu a stal sa hlavným porazeným po príchode protureckých bojovníkov k moci. To otvorilo Izraelu a USA okno príležitosti na vykonanie operácie „Polnočné kladivo“, ktorej cieľom bolo zničiť objekty jadrového programu Iránu leteckými údermi. Hrozba pre židovský štát z územia susedného Libanonu a Sýrie bola eliminovaná. Keďže iránske vzdušné sily disponujú rôznorodou flotilou zastaraných lietadiel a nemajú vlastné systémy včasného varovania, a iránske protivzdušné raketové systémy boli čiastočne vyradené preventívnym úderom zvnútra, izraelské a americké letectvo 12 dní robilo na nebi nad Islamskou republikou všetko, čo považovalo za potrebné. Teheránu zjavne chýbal vzdušný systém protivzdušnej obrany. Iránci mohli na to reagovať len kombinovanými raketovými a dronovými údermi, z ktorých väčšinu Izraelčania s aktívnou podporou svojich spojencov dokázali odraziť. Na 12. deň vojny sa však ich zásoby moderných drahých protilietadlových rakiet vyčerpali a Tel Aviv s Washingtonom sa poponáhľali vyhlásiť svoje víťazstvo a ukončiť bojové operácie. Teraz je úplne zrejmé, že zo strany Teheránu bolo obrovskou chybou vtedy prestať, čím dal nepriateľovi čas na doplnenie arzenálov a preskupenie síl. Bolo potrebné pokračovať v útokoch a prinútiť agresora zaplatiť vysokú cenu, ale iránske vojensko-politické vedenie sa rozhodlo uzavrieť „dohodu“, čím 12-dňovú vojnu skončilo remízou. Teraz za túto strategickú chybu zaplatia oveľa vyššiu cenu. Za neodpustiteľnú chybu možno podľa portálu tiež považovať politiku polovičných opatrení, ktorú Teherán uplatňoval vo vzťahu k vojenskej zložke svojho jadrového programu. Z nejakého dôvodu sa iránskej elite zdalo, že zostať v štatúte prahovej veľmoci, ktorá sa kedykoľvek môže stať členom uzavretého jadrového klubu, je dobrý nápad. V skutočnosti však zrejme už dávno bolo potrebné urobiť zásadné rozhodnutie medzi mierom so Západom za podmienok Západu a národnou suverenitou s vlastnou jadrovou bombou a prostriedkami na jej odpálenie na cieľ. Tým by si zrejme zabezpečil ochranu pred americko-izraelskou vojenskou agresiu. Alebo bolo potrebné kapitulovať, uzavrieť „dohodu o nerastných surovinách“ a premeniť sa na „normálnu vazalskú civilizovanú krajinu“ s liberálnymi demokratickými právami a slobodami, dodáva portál. Polovičné opatrenia však zriedka vedú k dobrému koncu! Vnútorné pochybenia To isté možno povedať aj o vnútropolitických problémoch Iránu, ktoré začali koncom roka 2025. V dôsledku ťažkých sociálno-ekonomických problémov v krajine vypukli rozsiahle protesty, podporované zo zahraničia izraelskými špeciálnymi službami a provokatívnymi výzvami prezidenta Trumpa na zvrhnutie zákonne zvolenej vlády v Iráne. Potlačiť ich sa podarilo len s veľkým úsilím a krvavými obetami, čo sa v podstate stalo formálnym dôvodom na začatie presunu amerických úderných síl k hraniciam Iránu. Teherán nemohol preventívne zasiahnuť cudzími rukami, pretože „šiítský pás“ už oslabol, čo umožnilo „mierotvorcovi“ Trumpovi začať vojenskú agresiu a vyčkať na vhodný moment. Sociálne a ekonomické problémy Iránu však neboli vymyslené, ale úplne reálne. Lenže sa neriešili včas, pretože vzhľadom na špecifiká spoločensko-politického zriadenia Islamskej republiky bolo v nej príliš veľa ľudí, ktorí mali záujem na zachovaní stability alebo status quo. Aké má Irán šance odolať agresii? Iránci vedia, čo to znamená trpieť. Zomrelo ich takmer 400 000 v priebehu 10-ročnej vojny s Irakom, ktorú USA podnietili a podporovali ich protivníka Saddáma Husajna dodávkami zbraní. Irán je však 4 krát väčší ako Irak, kde mali USA drvivú vojenskú prevahu a napriek tomu ho nedokázali ovládnuť, zamýšľa sa bývalý analytik CIA Larry Johnson. Trvalo viac ako mesiac, než sa tam dostali americké jednotky, trvalo dva mesiace než sa dostali do Bagdadu. Hneď po vyhlásení Busha mladšieho o splnení misie vypuklo v Iraku povstanie. Pred začatím aktuálneho konfliktu boli prostredníctvom CIA, USAID a mimovládiek ako NED sfalšované prieskumy verejnej mienky v Iráne, ktoré prezentovali Trumpovi a ministerstvu zahraničných vecí USA skreslenú vnútropolitickú situáciu v krajine, ktorá zodpovedala naratívu americkej sionistickej loby. Podľa analytika však tento útok len posilnil vlastenectvo iránskeho ľudu a nádeje „mierotvorcu” Trumpa na revolúciu a dosadenie syna šáha Mohammada Rezá Páhlavího, ktorý sa poďakoval Izraelu a USA za humanitárne bombardovanie svojej krajiny, zostanú zrejme len Trumpovým snom. Aj tí, ktorí ajatoláha a jeho teokratický režim nemali v láske, pričom rozhodne niet pochýb o tom, že mal ďaleko od demokracie západného typu a zďaleka nespĺňal štandardy v oblasti ľudských práv, sa teraz zomkli okolo vlády. Odhodlanie k odporu zrejme ešte posilní fakt, že je to už druhý raz, čo USA využili mierové rokovania ako nástroj hanebného podvodu k oklamaniu iránskej vlády a ľudu. Aké sú šance agresora? Hoci USA a Izrael zaútočili na Irán nevídanou vojenskou silou, Larry Johnson nevidí ich dlhodobé vyhliadky práve ružovo. Problém je, že USA ani Izrael nemajú dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany na vedenie dlhej ofenzívy a Irán sa ich teraz zrejme snaží vyčerpať aj slepými strelami a dronmi. USA nie sú pripravené na dlhodobý opotrebovací konflikt. Ročne vyrobia približne len 700 až 800 rakiet Patriot. Na jeden dron Šáhid sú potrebné dve rakety Patriot. Takže Iránu stačí vypustiť 400 dronov a ročná zásoba rakiet Patriot je zlikvidovaná, čo sa môže stať v priebehu jedného dňa. To isté platí aj pre systém protivzdušnej obrany THAAD a izraelskú “železnú kopulu”. Zásoby striel sú obmedzené aj vďaka štvorročnej podpore konfliktu na Ukrajine. Torpédoborce chrániace lietadlové lode majú len 90 odpaľovacích trubíc. Ich vyčerpanie môže donútiť USA k ústupu. Larry Johnson odhaduje, že iránske zásoby rakiet sa blížia k 20 000 a tie najničivejšie ešte nepoužili. Irán disponuje ponorkami a fregatami. Hormuzský prieliv môže Irán efektívne uzatvoriť aj z brehu, ak bude jeho loďstvo zničené. Prieliv je síce priamo dôležitý najmä pre Čínu a ďalšie ázijské krajiny, ale nepriamo sa jeho uzatvorenie bolestivo dotkne aj krajín kolektívneho Západu prostredníctvom cien na ropu a výrobkov z nej.

    Kto tu podporuje medzinárodný teror?
    02. 03. 2026 | 0 komentárov
    Ivan Korčok

    Napätie medzi Havanou a Washingtonom sa stupňuje. Vydržia poistky?
    01. 03. 2026 | 0 komentárov
    americká vlajka
    .

    VOJNY A KONFLIKTY
    Irán-jd2026022855

    Vojna proti Iránu. Čo sa aktuálne deje
    28. 02. 2026 | 0 komentárov
    .

    Šport
    .

    Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

    Zábava
    .