František a prečo je dnes cirkev v omnoho väčšom nebezpečenstve ako kedykoľvek doteraz

Na každej omši sa modlíme na úmysel nášho mediálneho pápeža a ja vtedy stále myslím na to, či je naozaj dobré, aby sa jeho úmysly naplnili.

Myslím na to, že pápež v záchvate milosrdenstva spravil zo sviatosti manželského zväzku nepotrebný anachronizmus.

Myslím na to, že pápeža zo všetkého najviac zaujíma, či bude pršať, alebo bude sucho a čo si počať s PET fľašami. Či recyklovať a koľko vypúšťať CO2. Musí ho to veľmi trápiť, keď tomuto „problému“ venoval svoju prvú encykliku.

Myslím nato, ako pápež prispôsobuje vieru ľuďom. Ako sa podkladá ich hriechom. Ako rozpúšťa učenie a riedi večné pravdy.

Cirkev už mala a prežila mnohých omnoho horších pápežov, ako je tento, poviem si potom. Prežila pápežov, ktorí boli posadnutí peniazmi a bohatstvom, zatiaľ čo tento je posadnutý iba svojim imidžom skromnosti.

Cirkev prežila pápežov, ktorí boli posadnutí sexom, žili zvrhlostiam a oddávali sa všetkým druhom nemravnosti, hriechu a svetských slastí.

Prežila pápežov, ktorí sa oddávali homosexuálnemu životnému štýlu alebo praktizovali incest.

Pápežov, ktorí bažili po moci, po svetskej sláve.

Cirkev splodila a vyniesla na svoj vrchol už naozaj veľa úplne hrozných a zavrhnutiahodných pápežov. Prečo sa teda bojím o cirkev? Prečo nemám pokoja, keď si pomyslím na to, o čom asi tak pápež práve rozmýšľa a aký úmysel z toho vzíde?

Mal by som byť pokojný, veď náš mediálny pápež, pre ktorého sú večné pravdy iba fundamentalizmom a skutočne veriaci iba farizejmi a zákonníkmi, príliš rigidnými na dnešné časy, holduje tak akurát jazdeniu v MHD.

Možno ešte trochu miluje objektívy liberálnych neomarxistických médií a ich chorály na jeho progresívnosť, ľudskosť a humanizmus.

A snaží sa pritiahnuť do cirkvi nových, tých čo sú neveriaci alebo zlyhali. Síce trochu čudnou politikou odpustenia bez konania pokánia a milosrdenstvom zadarmo, ktoré odháňa tých, ktorí boli vo viere verní.

František prebral celú takzvanú slobodomurársku – neomarxistickú agendu (klimatické zmeny, rozpad rodiny, homosexuáli, migranti), ale chcem veriť, že nie úmyselne, že o tom ani nevie.

No i tak mám strach.

Mám strach, že pápež oslepený žiarou kamier, vovedie svoje stádo pod zuby vlkov. Nie len preto, že sám patrím do tohto stáda, ale i preto, že pápež nepasie stádo sám pre seba. Pasie ho pre svojho pána. A o to dôležitejšie je, aby nezišiel z cesty.

PS: Teraz som sa dozvedel, že pápež František ukončil rôzne interpretácie toho čo zamýšľa a jasne sa vyjadril, že na prijímanie budú môcť chodiť aj ľudia, ktorí sa rozviedli a znova vstúpili do manželstva, teda žijú v stave trvalého ťažkého hriechu. Som veľmi smutný, že moje obavy sa začínajú ukazovať ako opodstatnené.