Publikované 16.03. 2018 o 15:34 
Počet komentárov:
Časť I.
Náčrt iného pohľadu na politické udalosti týchto dní so skutočným zreteľom na potreby slovenského národa a občanov – voličov.
1. Poslanec NR SR za Kotlebovu ĽS – NS Milan Mazurek sa postavil pred samosudcu Špeciálneho trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, aby čelil obžalobe z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rade, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Poslanec NR SR vraj vyriekol hanlivé slová na adresu rómskeho etnika. Za tejto situácie iba pripomeniem, čo povedal pán Róbert Fico, keď spoločne s M. Dzurindom brojili proti pánovi V. Mečiarovi na proteste pred budovou televízie Markíza: „Sloboda prejavu – to je aj šírenie kritických, niekedy šokujúcich informácií…“ ( 16.9.1998 ).
3. U šéfredaktora časopisu Zem a vek Tibora Rostása prebehla dňa 26.2.2018 od skorých ranných hodín domová prehliadka. Dôvodom bolo obvinenie trestného prokurátora za hanobenie národa. Riaditeľ nadácie „Zastavme korupciu“ Pavel Sibyla podal ešte v máji minulého roka trestné oznámenie na šéfredaktora časopisu Zem a vek. Riaditeľovi vadil článok s názvom „Klin židov medzi Slovákmi“, ktorý obsahoval citácie osobnosti slovenských dejín. Podľa Sibylu Rostás citáciami vytvára dojem, že medzi slovenskou inteligenciou na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia prevažovali antisemitské názory.
Stala sa divná vec. Politické strany ako S a S a OĽaNO z týchto troch udalosti si tragickú vraždu novinára Kuciaka aj s jeho priateľkou vybrali na „samostatné konanie“ a okamžite začali zneužívať na politický boj proti vládnej moci. Do tohto boja sa aktívne zapojili média a ich „angažovaní“ bojovníci za slobodu a pravdu, za ochranu demokracie. Výsledkom politického boja sa stali organizované spomienkové zhromaždenia s už jasným náznakom, že ide im o niečo viac ako o uctenie pamiatky zosnulých.
Kto sa stal za tejto situácie vedúcim predstaviteľom tohto zneužitia ohavnej vraždy na politický boj proti súčasnej vládnej moci ? Nikto iný ako prezident SR Andrej Kiska, ktorý túto vraždu pokladá za vážnu politickú krízu ( ? ! ), za akúsi stratu dôvery. Udalosť vraždy novinára aj s jeho priateľkou dokázal efektívne prepojiť so svojou predstavou, že vládna moc na čele s Róbertom Ficom musí v náväznosti na tragickú udalosť prijať určité politické kroky či plán, ako vyviesť krajinu z krízy dôvery. Keďže sa prezident A. Kiska nedočkal žiadnych politických opatrení zo strany vládnej moci, rozhodol sa otvorene povedať verejnosti, že je potrebná rozsiahla a zásadná rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby.
To, že dve udalosti rovnakého významu a rovnakej podstaty úplne vylúčili z oblasti svojich záujmov a tým zároveň ukázali občanom ( verejnosti ), že tieto udalosti ( súvisiace s poslancom Mazurekom a šéfredaktorom Rostásom ) je potrebné úplne ignorovať ako nedôležité a nežiadúce pre vedenie politického boja. Nikto z nich nespomína to, že je potrebné sa zastať poslanca NR SR Milana Mazureka či šéfredaktora Tibora Rostása. Nikto z opozičných poslancov ( mimo ĽS – NS ) a médií či mimovládnych organizácií nemá záujem kritizovať vládnu moc za politiku boja proti extrémizmu, za potieranie slobody slová, myslenia, prejavu a slobody tlače bez výnimiek.
Ak prezident SR zdôraznil, že niečo zlé je v samých základoch štátu, tak mu musím dať za pravdu, že je to naozaj pravdivé konštatovanie. Lenže zároveň musím dodať, že práve nielen vládna moc, ale aj samotný prezident SR významne k tomuto zlému v základoch štátu prispeli, pretože pod vedením Bruselu štát v v rozpore s Ústavou SR preformatovali na takú ustanovizeň, ktorá sa musí či je priamo povinná viazať na nadnárodnú ideológiu určitým spôsobom vymedzenú a vymedzovanú a ktorá musí vytvárať zákonné podmienky pre postihovanie nežiaducich názorov a postojov. Ministerka spravodlivosti SR pani Žitňanská celkom otvorene povedala ( priznala ), že musia brániť liberalizmus.
V základoch štátu je niečo zlé aj v tom, že politici zabúdajú na základ štátnej moci – na to, že štátna moc pochádza od občanov. Ich reči o tom, akú majú pokoru pred ľuďmi, je len prázdnou rétorikou, ktorá k ničomu nezaväzuje, rovnako ako názor, že žiadny prejav občanov sa nemôže ignorovať, ale ani zneužívať. Ústava SR síce stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, ale vládna moc nemá záujem im ako občanom vytvárať podmienky, aby sa mohli zúčastňovať na správe vecí verejných. To nie je o tom, aby ľudia podľa predsedu NR SR vstupovali do politických strán. K ničomu zásadnému sa občania nemôžu zúčastňovať na otvorených verejných diskusných fórach či na procesoch súvisiacich s prijímaním zásadných rozhodnutí.
Zásluhou toho, že SR sa začala viazať na nadnárodnú ideológiu, začalo dochádzať aj k zmenám v chápaní základných ľudských práv a slobôd. Príklad Milana Mazureka a Tibora Rostása jasne svedčí o tom, že sa nikto z občanov už nemôže spoliehať na ustanovenie článku 12 Ústavy SR. Základné ľudské práva a slobody sa podľa Ústavy SR zaručujú všetkým ( ! ) bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie. Základné ľudské práva a slobody sa na území SR začali uplatňovať napríklad podľa politického a iného zmýšľania. Štátna moc si vybudovala štruktúry, v rámci ktorých pôsobia tzv. odborníci – experti na politický extrémizmus. Ústava SR síce zakazuje, že nikoho nemožno z uvedených dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, tak tento zákaz sa veselo porušuje a to priamo pod vedením EÚ či Bruselu.
Môžeme konštatovať, že obyčajní občania – voliči sú vydaní na milosť a nemilosť svojich zástupcov – politikov. Všetci sú masovo znevyhodňovaní v tom, že nemajú vytvorené podmienky k tomu, aby mohli ovplyvňovať politiku vládnej moci či úrad . V súvislosti s úkladnou vraždou novinára a jeho priateľky bola vytvorená taká politická situácia, aby za pomoci médií a tretieho sektora bolo možné zneužiť občanov – voličov k tomu, aby sa stotožnili s rozsiahlou a zásadnou rekonštrukciou vlád či s predčasnými parlamentnými voľbami.
To, že úkladná vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky bola vybratá – vyňatá z trojice udalosti na „samostatné konanie“ preto nie je žiadna náhoda. Politika opozície ( bez ĽS – NS ) a vládnej koalície, totiž v otázke rešpektovania a rozpracovania nadnárodnej ideológie, je si navlas podobná, neexistujú v tomto smere zásadné nezhody ! A tieto nezhody nie sú zjavné ani v prípade takej témy ako je korupcia. Korupcia má súvislosť s problematikou súkromného majetku a podnikania. Oligarchizácia politiky a teda aj štátnej moci je predpokladom „dobrej a kvalitnej“ korupcie. Kto stojí na čele nášho štátu ? Oligarcha Andrej Kiska. Je treba vedieť, že proti oligarchizácií politiky nie sú žiadne štandardné politické strany ( mimo ĽS – NS ). A je možné predpokladať, že A. Kiska, R. Sulík, B. Bugár či Matovič alebo A. Danko budú mať záujem na tom, aby proces oligarchizácie politiky bol zastavený ?
Aké kritérium je možné použiť, aby bolo dosvedčené moje tvrdenie ? Stačí jedno jediné. Ak „rebelujúca“ opozícia má taký veľký záujem bojovať proti korupcií, potom koľko zákonov bolo z jej strany predložených do parlamentu na potlačenie korupcie, jej výrazné obmedzenie vrátane obmedzenia vplyvov oligarchov na štátnu moc? Ak neboli predložené žiadne iniciatívne návrhy, potom „náhradná“ politika zameraná na určité personálne zmeny či rekonštrukciu vlády SR korupciu nezastavia či neobmedzia. Sú potrebné nové zákony, nové pravidlá a postupy, aby nedokonalí politici mali čo najmenej možnosti aj so svojimi „spojencami“ robiť prehmaty, zneužívať svoje postavenie či umožňovať korupciu. Z praxe vieme, že celý minulý rok bolo organizovaných niekoľko protikorupčných pochodov, že časť opozície neustále baví verejnosť problematikou korupcie, ale jasné a zásadné návrhy na určité zásadné zmeny neboli predložené. Platí teda konštatovanie, že tak vládna moc ako aj časť opozície a inštitút prezidenta SR neurobili vo veci boja proti korupcií žiadny dôležitý krok vpred.
3. Princíp atlanticizmu v zahraničnom smerovaní SR nebol spochybnený a dostal od vládnej moci aktívnu podporu, ktorá tento princíp pokladá dokonca za životne dôležitú potrebu pre obyvateľov krajiny. Západ aj so Slovenskou republikou má svojho nepriateľa – Ruskú federáciu a postupne v tichosti sa realizujú úlohy súvisiace s militarizáciou Východnej Európy. O príprave na vojnu sa občania nášho štátu nemajú zaujímať a preto je táto otázka neakceptovateľná pre ich rozhodovanie.
5. Vládnej moci a časti opozície vôbec nevadí, že spoločne pracujú na potieraní zvrchovanosti SR a oslabovaní štátnej suverenity. Má platiť zásada, že kompetencie na nadnárodnú úroveň sa môžu odovzdávať iba so súhlasom občanov, pretože oni tvoria základ štátnej moci. Európskym parlamentom ešte vo februári 2017 bol schválený dokument, ktorý rieši otázku reformy Európskej únie, ale v prospech ďalšieho posilnenia kompetencií pre Brusel. O tomto dokumente sa na národnej úrovni s občanmi – voličmi vo veľkom diskutovať nesmie a preto problematika fungovania EÚ a pôsobnosť SR v nej bola a je zameriavaná iba na rôzne samoľúbe vyhlásenia politikov o silnejšej integrácií, o snahe byť v akomsi jadre EÚ, o nesmiernych výhodách byť v EÚ.
Vládna moc pred občanmi zatajuje, že konečným cieľom je politická integrácia a vybudovanie európskeho super štátu. Načo nám bude taký super štát, ak v nej nebude existovať suverénna Slovenská republika, ale iba región Slovensko, ktorému bude vládnuť Brusel ? Po otázkach vojny a mieru je to najdôležitejšia otázka, pretože to predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre obyvateľov krajiny, pretože demokratický Západ si vynucuje, aby naše životy a osudy boli podriadené vyššej moci – moci diktátu nadnárodných síl na čele s Bruselom.
Za situácie, keď vládna moc odovzdáva zvrchovanosť a štátnu suverenitu nadnárodnej moci ( s netušiacimi katastrofálnymi dôsledkami ), tak prezident SR Andrej Kiska, podľa jeho vyjadrenia, dospel po úkladnej vražde novinára Kuciaka a jeho priateľky k odhodlaniu začať proces, aby občania opäť mohli veriť štátu, jeho predstaviteľom, jeho schopnosti chrániť nás a zaistiť spravodlivosť. Nemôžem to nazvať inak ako že ide o jeho zavádzanie občanov, pretože za súčasnej situácie – zásadného oslabovania štátnej moci – to v mojom preklade a v jeho chápaní v skutočnosti znamená toto: aby občania verili Bruselu a teda EÚ, aby mohli veriť predstaviteľom EÚ, ich schopnosti chrániť nás, obyvateľov Slovenska, aby verili tomu, že budeme žiť v spravodlivej Európe – v európskom super štáte.
To je v skutočnosti aj zásadný propagandistický cieľ: pretransformovať vedomie občanov SR.
To nie je výsledok práce iba vládneho SMERu, ale výsledok práce každej vládnej moci v spojitosti so zodpovednosťou zákonodarného zboru a individuálnej hlavy štátu – prezidenta SR. Čiže iba nepatrné percento ľudí vo významných štátnych funkciách za aktívnej pomoci prisluhovačov priviedlo SR k súčasnému stavu, ktorý stručne popísal prezident SR Andrej Kiska. A nič v tomto smere neurobil pre nápravu súčasného stavu ani prezident SR, pretože má možnosť predložiť občanom SR zásadné reformné návrhy, ako ďalej sa bude náš štát a naša spoločnosť spravovať, čo je potrebné reformovať.
Potrebujeme mať vypracovanú jasnú Víziu politického dobra pre obyvateľov Slovenskej republiky, potrebujeme mať k súčasnému stavu spoločnosti jasnú alternatívu. Dá sa však zastaviť proces dlhodobej privatizácie štátnej moci a správy a verejného záujmu či potieranie zvrchovanosti SR a jej štátnej suverenity s tými istými politickými stranami, hnutiami a ich predstaviteľmi, ktorí neurobili nič v prospech zásadných zmien k lepšiemu a politický boj organizujú v duchu „kozmetických úprav“ ?
Spravovať štát bez súhlasu občanov je v dnešnej dobe najväčšia politická chyba !!!
To je zásadné – strategické pochopenie toho, čo musia robiť politici a občania v úzkej súčinnosti. Vízia politického dobra pre obyvateľov SR nemôže byť reálnou predstavou, pokiaľ sa v našom štáte nezačne uplatňovať to, čo v Ústave SR nie je konkrétne popísané a to je rešpektovanie a naplnenie zásady politickej rovnoprávnosti. Občania musia mať vplyv na záležitosti veľkého moderného štátu. Tento vplyv sa však nesmie chápať ako dostatočný iba na základe dobrovoľného aktivizmu občanov ( čakať, až sa zobudia ) či na pochybné davové symbolické pochody a protesty.
Naplnenie zásady politickej rovnoprávnosti má byť spojené s ustanovením optimálneho systému rozhodovania ( spolurozhodovania ). Je to kompetencia vládnej moci a je to povinnosť, ktorá má zabezpečiť občanom – voličom podmienky pre naplnenie ústavného práva účasti na správe vecí verejných. Prezident SR sa verejne vyznal, že čakal, aké politické kroky vládna väčšina urobí, aby sa pokúsila obnoviť dôveru. Prezident nenašiel a nevidel žiadny plán, ako vyviesť našu krajinu z krízy dôvery. Je na škodu vecí ( či našej republiky ), že prezident si neuvedomil ( nepochopil ), že je to aj jeho pozícia a z nej vyplývajúca potreba takýto plán pripraviť. Ak sa to nedalo zrealizovať, potom pre tento prípad platí táto axióma: Ak politik zapredá svoju dušu a ducha nadnárodnej ideológií, ten už nemá silu konať z vlastnej vôle. Politik potom musí svoje myslenie, svoje postoje, svoje konanie iba prispôsobovať požiadavkám nadnárodnej moci ( Satana ) a aby upokojil svoje politické svedomie, musí spolupracovať ( a odmeňovať ) svojich prisluhovačov ( archontov ).
Aký teda plán obnovy dôvery a riešenia politickej krízy obyvatelia Slovenskej republiky potrebujú ?
Ja tento plán si dovolím pomenovať takto: Vízia politického dobra pre obyvateľov SR.
Základ tejto Vízie má tvoriť už spomínané naplnenie zásad politickej rovnoprávnosti a preto alternatívou ďalšieho vývoja v SR nie je nič iné ako demokracia podľa hesla: Viac demokracie !!! V duchu tohto hesla musíme začať robiť postupné zmeny.
Ja svoje konkrétne návrhy pre Víziu politického dobra predložím v samostatnom článku. Teraz je dôležité zdôrazniť, že sa treba pozrieť na prax, ako sa u nás konštituuje zákonodarný zbor – Národná rada SR. Ide o princíp pomerného zastúpenia, ktorý je už roky realizovaný v deformovanej podobe, pretože existuje 5 % – ná klauzula, ktorou je podstatná časť politického spektra vyradená z politického boja a parlamentnej demokracie. Zastávam názor, že 5%-ná klauzula znemožňuje tak právo slobodne voliť ako aj právo byť slobodne volený. Táto klauzula totiž vyraďuje podstatnú časť občanov – voličov z práva slobodne voliť, teda voliť podľa svojej slobodnej vôle.
Prvým dôležitým krokom, ktorý zapadá do mojej Vízie politického dobra pre spoločnosť je to, aby bola zákonom zrušená 5% – ná volebná klauzula. Ak sa to stane, potom výsledky volieb budú vyzerať inak a viac v prospech občanov – voličov.
Prezident SR A. Kiska nepredložil verejnosti žiadny plán toho, ako vyviesť krajinu z krízy dôvery a obnoviť dôveru ľudí vo vlastný štát. Napriek tomu začal rokovať s predstaviteľmi politických strán , aby zistil, ako si predstavujú budúcnosť Slovenska, či existenciu vlády. Zároveň začal požadovať rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Som si istý, že ani prezident SR, ani predseda vlády SR a ani parlamentné strany ( mimo ĽS NS ) momentálne si ani nespomenú na to, čo je zlého v základoch štátnej moci a ako dôvera ľudí vo vlastný štát súvisí s otázkou politickej rovnoprávnosti či vôbec Víziou politického dobra pre spoločnosť.
Vychádzam z toho, že politický boj sa vedie na spôsob jednostranných vyhlásení parlamentných ( či neparlamentných ) strán cez niektoré média či videokanály a ešte sa vôbec netrafili do terča, čo má byť na programe dňa najdôležitejšie. V každom prípade je zaujímavé, že prezident SR A. Kiska na jednej strane nastolil jasnú a veľmi náročnú požiadavku: ako obnoviť dôveru ľudí vo vlastný štát a na strane druhej organizuje aktivity, ktoré vôbec s touto požiadavkou nekorešpondujú: a) ako sú stretnutia s niektorými opozičnými stranami a b) organizovanie protestov po celom Slovensku a aj vo svete s požiadavkou dôkladne vyšetriť vraždu novinára s priateľkou a novú dôveryhodnú vládu, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existuje podozrenie ( ! ) z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin.
Ak takto postupuje prezident SR, „rebelujúca“ opozícia a jej prisluhovači z niektorých mimovládnych organizácií pri súčasnom stave, že vládna koalícia je paralizovaná a nemá žiadny alternatívny návrh, tak potom môže existovať skrytý cieľ takýchto aktivít, o ktorom nesmú vedieť ani občania – voliči. Môžeme si totiž všimnúť, že tieto ohlásené aktivity ( politické stretnutia, pochody, protesty ) budú plniť úlohu odputávacich podujatí, aby pozornosť občanov – voličov či celej spoločnosti vôbec nebola zameraná iným smerom – k tomu, čo sa chystá, čo sa deje, čo je potrebné ozaj robiť. Tvrdím, že v rámci odputávania pozornosti sa vedomie a myslenie občanov nemá sústreďovať na:
a) rekonštrukciu politického systému spoločnosti podľa heslá: Viac demokracie !
c) postupnú demontáž zvrchovanosti a štátnej suverenity SR preberaním kompetencií z národnej úrovne na úroveň nadnárodnú a nasadzovaním prvkov nadnárodnej moci pre správu záležitosti našej krajiny,
e) problematiku masovej migrácie do Európy, islámizáciu Európy a na prípravu Globálneho zákona o migrácií.
Je potrebné si uvedomiť, že požiadavka dôkladne vyšetriť vraždu novinára s priateľkou je popis práce pre každého vyšetrovateľa a každý orgán k tomu určený. Vyšetrovanie vraždy vôbec nenabúra skrytý cieľ protestov. Rovnako nepomôže obnoviť dôveru vo vlastný štát, pretože dôvera v prvom rade musí súvisieť s tým, aké možnosti majú občania – voliči k spravovaniu vecí verejných, teda svojho štátu. Pod vedením prezidenta SR si organizátori protestov myslia, že momentálne potrebujeme novú vládu, ktorej súčasťou nebudú ľudia s podozrením z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin.
Ak je niečo zlé v samých základoch štátu, potom riešenie zásadného problému nemôže súvisieť s tým, že do vlády budú nájdené a nominovaní „svätí“ ľudia. Nové persony budú totiž vyberané iba podľa doterajších zvyklosti platných pre voľby do NR SR či pre politické strany a podľa požiadavok nadnárodnej ideológie byť „proeurópsky“, či „probruselský“, „proatlantický“ či „protiruský“. Skrytý cieľ tejto aktivity je celkom jasný. Nedovoliť, aby súčasní politici aj s ich prisluhovačmi či potenciálni politici boli nejakým spôsobom nútení k zásadným zmenám v politickom systéme spoločnosti pod heslom: Viac demokracie ! To je zásadné !
A preto prezident SR nie je predstaviteľom všetkých občanov a jednoducho si nemôže dovoliť vypracovať novú víziu politického dobra pre občanov, ku ktorej by bola zorganizovaná celospoločenská diskusia. U prezidenta SR, rovnako ako u samotnej vládnej moci je jasne vidieť, že nemajú ani elementárny záujem nastoliť na Slovensku tému k riešeniu: ako naplniť zásadu politickej rovnoprávnosti a teda zabezpečiť viac demokracie. Neriešia to ani mimovládne organizácie a ani tí „občianski aktivisti“, ktorí boli najatí na organizovanie pochodov či protestov.
Predseda vlády SR Róbert Fico spĺňa v zásade všetky kritéria, ako mať na zodpovednej funkcií niekoho, kto vyhovuje nadnárodnej ideológií. Jeho boj proti kvótam vo veci masovej migrácie možno niekoho uspokojuje v tom, že bráni svoj národ, ale to celkom nie je tak. Boj proti kvótam vo svojej podstate nie je totožný s bojom za zastavenie masovej migrácie. Naša vládna moc má na pozícií predsedajúceho Valného zhromaždenia OSN svojho „delegáta“, ktorý zložil prísahu vernosti OSN a ktorého úlohou je pripraviť a zorganizovať schválenie Globálneho zákona o migrácií. Miroslav Lajčák ako minister zahraničných vecí a európskych záležitosti je v konflikte záujmov a nikomu nevadí, že porušil sľub člena vlády SR.
Róbert Fico s Miroslavom Lajčákom a niektorými ďalšími členmi vlády SR sú plne prispôsobení všetkému, čo požaduje Brusel a NATO či EÚ a NATO. Na čom sa potom zakladá argumentácia časti opozície, prezidenta a mimovládnych organizácií ? Argumentácia je zdôvodňovaná ako „podozrenia z korupcie“ a „prepojenie na organizovaný zločin“. Táto argumentácia slúži ako kritérium pre zostavenie novej vlády SR. Lenže tieto kritéria nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu a umožňujú, aby hocikto a hocikedy vyšiel na člena vlády s podozrením a bez dokazovania ho aj obvinil.
Čo sa teda ukazuje ? Že samotné pochody a protesty ako „veľká“ príležitosť pre občanov – voličov majú skutočným šéfom „babkohercov“ splniť len tieto úlohy:
a) mať podporu občanov – voličov ku „kozmetickým úpravám“ v politickom prostredí, pretože nová vláda SR môže ( musí ) mať vytýčený taký program svojej činnosti, ktorý presadzovanie myšlienok nadnárodnej ideológie ešte urýchli a bude v skutočnosti ešte horšie,
b)aby sa občania – voliči svojou vlastnou účasťou podieľali na svojej debilizácií a aby ich ani nenapadlo, že ich najdôležitejšou úlohou je pochodovať ( protestovať ) a žiadať o politickú alternatívu založenú na hesle: Viac demokracie !
Predstavme si na chvíľu, že v novej vláde získa kreslo premiéra pán europoslanec Richard Sulík, po ktorom už dávnejšie veľmi túži. Už teraz môžu mnohí ľudia tvrdiť, že sa na neho vzťahuje „podozrenie z korupcie“. Existujú totiž informácie o tom, že pán R. Sulík pomohol svojej firme Fax Copy získať za babku lukratívne pozemky v Bratislave, na ktorých neskôr zarobil 86,6 milióna korún. V jeho prípade išlo o zneužitie právomoci verejného činiteľa, klientelizmus a korupciu v jednom.
Predstavme si, že nová vláda SR bude koaličná a za účasti pána Bélu Bugára a jeho strany Most – Híd. Predseda politickej strany má moje „podozrenie z korupcie“ a „prepojenia na organizovaný zločin“, pretože využil svoje postavenie v politike a spoločne so skupinou blízkych spolupracovníkov sa zákonnou cestou obohatil na úkor spoločnosti a iných ľudí . Len samotný Béla Bugár získal od štátu za predaj pozemkov 500,- tisíc eur.
Predstavme si, že novú vládu SR bude v súlade s Ústavou SR menovať prezident SR Andrej Kiska. Ten nemá problém spolupracovať s uvedenými pánmi, pretože sám má svoje vlastné prehmaty ekonomického charakteru. Verejnosť sa napríklad mala možnosť dozvedieť, že firma A. Kisku a jeho brata porušila daňové predpisy tým, že minula časť peňazí na prezidentskú kampaň jej spolumajiteľa, ale účtovala ich akoby použila na svoje vlastné podnikanie. Celkovo išlo o rozdiel v daňovom základe 136,- tisíc eur, ktorému zodpovedá krátenie dane vo výške 27.000,- eur. Polícia vydala uznesenie, podľa ktorého trestný čin sa stal a spáchalo ho určitá osoba, avšak odstránením škodlivého následku trestnosť trestného činu zaniká.
Prezident SR začal proces, aby sme opäť mohli veriť predstaviteľom štátu. Lenže tak, ako začal či pokračuje vo svojej práci, to ukazuje na niečo iné. Prezident SR sám má rôzne previnenia, z ktorých sa nedokáže vyvliecť a preto skutočná dôvera v jeho poslanie je veľmi otázna a problematická. Je to slovenský oligarcha, ktorý vniesol do politiky to, čo sám potvrdil: „Dospeli sme do momentu, keď vnímame aroganciu moci.“ Žiaľ, náš prezident je na čele tejto arogancie. Je dôsledným ochrancom politiky boja proti extrémizmu, dôsledným zástancom politiky NATO a vojenskej základne na našom území, dôsledným zástancom militarizácie Východnej Európy, boja proti ruskej propagande, podporovateľom súčasného režimu na Ukrajine, podporovateľom vojnových štváčov proti Rusku a za zachovanie konfrontačnej politiky s Ruskom, je za masovú migráciu do Európy a podporovateľom politiky držať jednotu s Bruselom vo veci EÚ aj proti záujmom vlastného národa.
Zdá sa, že vražda Jána Kuciaka a Marty Kušnírovej veľmi významne poslúžila záujmom všetkých tých politických, ekonomických a mediálnych síl, ktoré v duchu nadnárodnej ideológie presadzujú novú politickú agendu bez účasti skutočných občanov – voličov. Vražda dvoch mladých ľudí bola zneužitá na organizovanie protestov proti vládnej moci, ku ktorým jej organizátori dospelí cez nenútené citové vydieranie občanov uctením si pamiatky dvoch mladých ľudí.
Organizátori pochodov a protestov nemajú stanovenú žiadnu povinnosť starať sa, aby v demokratickom právnom štáte bola z ich strany riešená napríklad otázka politickej rovnoprávnosti, ktorá predstavuje inú rovinu politických súvislosti a nie je možné ju stotožňovať s parlamentnou demokraciou. Môžu si to dať iba ako dobrovoľnú úlohu, čo v ich súčinnosti so štátnou mocou by to určite veľa znamenalo pre samotných občanov. Skutočná budúcnosť SR má byť spojená s naplnením hesla: Viac demokracie ! Lenže organizátorov protestov z rôznych mimovládnych organizácií to vôbec nezaujíma a takú úlohu im ich šéfovia nikdy nedovolia zrealizovať.
Naplniť zásady politickej rovnoprávnosti v našej spoločnosti si vyžaduje vybudovanie optimálneho systému rozhodovania ( spolurozhodovania ), v ktorom občania – voliči majú významné postavenie. Rôzne pochody a protesty s vytvorením davovej psychózy však nemôžu tvoriť základnú štruktúru pre spoločné rozhodovanie politikov a občanov. To je vlastne aj hlavný dôvod, prečo súčasné protesty pokladám za vhodnú formu debilizácie občanov – voličov. Občania sa mali iba prispôsobiť jednoduchej schéme: ohavná vražda novinára a jeho priateľky, potom uctenie si ich pamiatky, potom mafiánske praktiky štátnej moci, potom personálne rošády na spôsob „kozmetických úprav“ politického spravovania spoločnosti.
Róbert Fico sa k súčasnej politickej situácií vyjadril, že ide o štátny prevrat. Dovolím si jeho poňatie súčasných dní dať do určitých súvislosti, ktoré si ale práve predseda vlády SR vôbec neuvedomuje.
Jedným z cieľov nadnárodnej ideológie, ktorú práve vládna moc Róberta Fica v rozpore s Ústavou SR krok za krokom prijala za novú štátnu ideológiu, je zrušenie, zlikvidovanie národných štátov. Deje sa to na dvoch frontoch. Už dlhšiu dobu v plnom nasadení svoje sily nad Európou rozprestrel ( ako krídla ) Brusel a EÚ. Postupne, zásluhou národnej politickej reprezentácie preberá kompetencie do svojej pôsobnosti. Naša vládna moc dala tomuto rušeniu zvrchovanosti a štátnej suverenity zelenú a nepokladala za potrebné, aby sa v súčinnosti , spolupráci s občanmi zmohla na zásadný odpor. Róbert Fico si je aspoň vnútorne vedomí svojej oportunistickej politiky, pretože prišiel vraj so „silnou“ ideou byť v jadre EÚ. Ľudovo povedané: keď nemáme kompetencie my ( na Slovensku ), nech aspoň sedíme za stolom s tými, ktorí majú silný vplyv na rozhodovacie procesy v rámci EÚ.
Druhý front bol otvorený na národnej úrovni a začal fungovať už dávno, keď sa vytvárala štruktúra mimovládnych organizácií. Tento druhý front má svoju organizačnú štruktúru, ktorú tvoria už spomínané rôzne mimovládne organizácie a ich prisluhovači financované z nadnárodných zdrojov a s doplnkovým zdrojom zo štátneho rozpočtu SR. Mimovládne organizácie sú pokladané za partnerov vládnej moci a tvoria „ochranný štít“ pred vplyvom občianstva. Zásadné pre druhý front je to, že riadiaca a konceptuálna moc nie je v rukách našej vládnej moci a čo je ešte horšie, je úplne bez možného vplyvu občianstva v SR. Z hľadiska nadnárodných štruktúr je tento front veľmi výhodný pre zabezpečenie vplyvov v danej krajine či národnom štáte. Z hľadiska občanov SR či vôbec daného štátu je tento front destabilizujúci vo význame, že vôbec neprispieva k naplneniu ústavného práva – k zabezpečeniu občanov na správe vecí verejných.
To vytvára ideálne podmienky k tomu, aby druhý front boja za zlikvidovanie národného štátu mohol pohodlne pracovať v duchu nadnárodnej ideológie. Druhý front má ciele, ktoré vhodným spôsobom dopĺňajú aktivity prvého – „nadnárodného frontu.“ Tento druhý – „národný front“ dosiahol už niekoľko zásadných výsledkov. Bola rozvinutá politika boja proti extrémizmu a v duchu nej je potrebné zorientovať aj občanov – voličov a najmä mládež a študentov. Bola presadená politika rušenia amnestií, o ktorých rozhodla vláda V. Mečiara. Aj v tomto prípade bol začiatok tejto politiky spustený využitím smrti – úmrtia Michala Kováča staršieho, bývalého prezidenta SR.
Druhý front má však aj ďalšiu veľmi zaujímavú úlohu: preventívne zbavovať občanov – voličov národného povedomia, schopnosti myslieť národne, cítiť vlastenectvo a hrdosť na svoju vlasť. Silná prevencia má poslúžiť iba k tomu, aby občania ostali iba pre potreby mocných a bohatých ako osamotené indivíduá, ktoré sa ničím národným nesmú obmedzovať.
Z môjho pohľadu ohavná vražda novinára a jeho priateľky bola ideálnym signálom na pokračovanie ( spustenie ) procesu debilizácie občanov – voličov v SR. Požiadavka na rekonštrukciu vlády SR je len zastieracím manévrom, pretože touto rekonštrukciou sa na území SR nič nezmení k lepšiemu. A momentálne je už jasné, že politická hrá pod vedením prezidenta SR Andreja Kisku bude pokračovať v štýle odvolať predsedu vlády SR Róberta Fica, zabezpečiť pád jeho vlády či najskôr vyhlásiť predčasné parlamentné voľby.
Z pohľadu občana a Ústavy SR zákonodarný zbor má 150 poslancov. Ak opozícia kritizuje vládnu moc, má na to právo. Je tu však jeden dôležitý háčik. Každý poslanec má sa usilovať pracovať iniciatívne a teda tak vládna moc ako aj ostatní účastníci parlamentnej demokracie sa majú usilovať o vecné a konkrétne hľadanie riešení na rôzne problémy spoločnosti. Ak vládna moc nie je v niečom dostatočne iniciatívna a dôsledná, sú tu ešte opoziční poslanci, aby iniciatívu a zodpovednosť zobrali do svojich rúk tak, že budú predkladať svoje návrhy ako návrhy napríklad tieňovej vlády. Pritom je dôležité, aby o návrhoch opozície na riešenie problému boli občania informovaní. Celá súčasná politická kríza sa točí okolo problému korupcie, ktorú v skutočnosti v kapitalistickej spoločnosti nie je možné vykoreniť, iba potierať a obmedzovať.
Opozícia však proti vládnej koalície nevedie férový politický boj, pretože sama verejnosti nepredložila žiadne konkrétne plány boja proti korupcií a rovnako to platí pre média, pretože neumožňujú, aby sa aj k takej otázke ako je korupcia viedli otvorené diskusie politikov s občanmi. OĽaNO napríklad tvrdí, že disponuje tímom kvalitných odborníkov združených v tieňovej vláde. Potom prečo táto tieňová vláda nepredložila občanom – voličom jasný plán, ako riešiť korupciu v štáte. A nielen to. Prečo nebolo možné zorganizovať k tomuto problému otvorenú spoločnú diskusiu vládnej koalície a tieňovej vlády ? Odpoveď dalo samotné OľaNO – je potrebný pád vlády SR a predčasné voľby, čiže za takouto rétorikou sú jasné záujmy časti opozície a to čo najskôr získať politickú moc a potom po svojom spravovať krajinu.
Ak by som sa mal ako občan zúčastniť protestu, musel by som najprv zoznámiť s programom opozície či politickej strany, aké sú pripravené návrhy na riešenie korupcie. Dnes už nie je problém, aby každá rodina mohla do svojej domácnosti dostať príslušné informácie k tomu, aby sa občan vedel rozhodnúť, či bude politiku vládnej moci, resp. opozície podporovať alebo nie.
Veronika Remišová z politickej strany OľaNO uviedla: „Ani od jednej zo strán vládnej koalície sme nepočuli zásadné opatrenia na obnovenie dôvery v inštitúcie, v štát a politiku ako takú. A teraz sa vládna koalícia rozpadá.“ Ja , ako občan SR, dodávam, že ozaj sme od vládnej koalície nepočuli žiadne zásadné opatrenia, lenže zároveň sa divím tomu, prečo sa OľaNO stáva do pozície šéfa, ktorý mal dostať na svoj stôl zásadný materiál a nedostal ho. Z pozície či pohľadu občana je potrebné konštatovať, že žiadna parlamentná strana sa otázkami obnovenia dôvery v štát a politiku nezaoberala a to vedie iba k tomu, že občan – volič sa nemal s čím oboznámiť a byť informovaný, aby sa vedel rozhodnúť.
Ďalej je potrebné upozorniť, že je nezmyslom žiadať vládnu koalíciu o zásadné opatrenia na základe toho, že prezident SR Andrej Kiska ako na povel vyhlásil politickú krízu. Ak takáto kríza vznikla, bolo potrebné sa všetkým spoločne dohodnúť na určitom harmonograme aktivít potrebných k príprave zásadných opatrení. Opozícia, ak má záujem o férový politický boj, má za úlohu byť aktívnou opozíciou a teda takou, aby aj sama dokázala pripraviť koncepčné materiály potrebné k obnoveniu dôvery k štátu a politike ako takej. Ak sa OľaNO chváli tieňovou vládou, tak to bola dobrá príležitosť ukázať svoje schopnosti pred občanmi – voličmi a verejne zdôvodniť všetky navrhované opatrenia k náprave.
Vyššie som uviedol, že spravovať štát bez súhlasu občanov je najväčšia politická chyba. Občanov potrebujeme k tomu, aby politická kríza, ak existuje, bola vyriešená. Preto tu znova pripomínam, i v čase politickej krízy je potrebné, aby najmä parlamentné strany bez rozdielu postavenia v otázkach štátnej moci aktívne pracovali s občanmi v zmysle zásady politickej rovnoprávnosti a teda dbali, aby boli vytvorené podmienky cez optimálny systém rozhodovania ( spolurozhodovania ) pre ich účasť na správe vecí verejných. Z tohto dôvodu časový harmonogram riešenia politickej krízy si vyžaduje, aby v ňom boli zohľadnené aj také aktivity ktoré budú predmetom prípravy a otvorenia celonárodnej spoločenskej verejnej diskusie k zásadným otázkam politiky v štáte a spoločnosti. Vôbec nemôžem súhlasiť s tým názorom, ako to tvrdí poslanec Milan Krajniak, že na demokracií je najférovejšie, keď ľudia vyjadria svoj názor vo voľbách.
Takýto časový harmonogram si vyžaduje určité obdobie, čo „rebelujúca“ časť opozície nechápe, pretože nepotrebuje to chápať. Takže konanie „rebelujúcej“ časti opozície je zmätočné, pretože na jednej strane z ohavnej vraždy dvoch mladých ľudí bleskovo vyhlasuje pod vedením prezidenta SR politickú krízu. Túto politickú krízu chce vyriešiť za niekoľko hodín, možno dní, zároveň čaká na zásadné opatrenia od vládnej koalície, zároveň sú organizované protesty a v každom prípade platí, že je potrebný pád vlády SR a predčasné voľby. Takéto správanie predstaviteľov politických strán či poslancov z „rebelujúcej“ opozície pokladám za prejav drzosti a farizejstva, možno hlúposti alebo prílišnej pýchy či sebavedomia. Ak by takýmto štýlom v autoservise pracoval automechanik, tak by nikdy nemohol auto opraviť, pretože oprava vždy súvisí s použitím určitých nástrojov a postupov.
Na záver si dovolím niekoľko „konšpiračných“ myšlienok.
Vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky sa vyšetruje. Predpokladám, že vyšetrovatelia budú hľadať motívy vraždy. Môže existovať viacero motívov, ktoré doteraz nepoznáme. Nemožno však vraždu jednoducho spájať so zodpovednosťou vládnej moci. Nebolo potrebné organizovať masové protesty za vyšetrenie popravy dvoch mladých ľudí a žiadať potrestanie vraha, pretože žiadny vrah doteraz nebol nájdený. Existujú len určité indície a každý, kto má záujem, môže si vymýšľať hľadanie dôvodov vraždy. Sú rôzne návrhy, na koho si vyšetrovatelia majú posvietiť a to počnúc od talianskej mafie cez pána Kočnera až napríklad po poslanca Igora Matoviča za jeho nešťastný výrok z týchto dní o míľniku, ktorý sa dosiahol vraždou Jána Kuciaka.
Čo možno tvrdiť s určitou istotou ? Podľa môjho úsudku, každý motív vraždy sa vzťahuje k nejakej ďalšej aktivite, nejakej ďalšej súvislosti, má svoje pokračovanie v niečom. Zo všetkých možných motívov vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky, s ktorými môžu vyšetrovatelia pracovať, sa doteraz určite jasne podarilo ( a nevyhnutne ) ukázať iba na jeden prípad toho, že motív má svoje napojenie na ďalšie aktivity, že po zrealizovaní motívu sa niečo muselo nevyhnutne udiať.
Čo sa teda na Slovensku udialo, že sa potom môže konkretizovať aj motív vraždy, hoci polícia samotného vraha nenašla ? Tá aktivita po vražde mladých ľudí je celkom viditeľná a čitateľná. Je to okamžitý nástup do boja proti vládnej moci, je to okamžité nastolenie príbehu o spojení vládnej moci a talianskej mafie, je to okamžité vyhlásenie o politickej kríze na Slovensku, je to okamžité určenie k tomu, čo sa musí urobiť, aby padla súčasná vládna moc, je to okamžité zorganizovanie symbolických protestov po celom svete a, samozrejme, po Slovensku.
Poslanec I. Matovič môže mať pravdu v tom, že vražda spôsobila návrat k svedomiu. Nejde tak ani o svedomie poslancov Smeru ( výnimka Maďarič ), ako skôr o to, že návrat k svedomiu je možné chápať ako výrazné obnovenie u časti verejnosti pocitu zúfalstva z vládnej moci. Niekto povedal a ukázal prstom na Úrad vlády SR: – Vidíte, tu sú tí zlosynovia, už sa to tak ďalej nedá ! „Rebelujúca“ opozícia sa poučila z minulého roka, keď organizovanie protikorupčných pochodov vyšlo nazmar. Rovnako sa mohol poučiť aj Niekto, kto má v rukách konceptuálnu moc a svojim spôsobom zasahuje do vnútorných záležitosti iných štátov.
Nepodarilo sa dosiahnuť zvrhnutie vládnej moci, odstránenie Róberta Fica. Mohlo preto vzniknúť jednoduché poučenie: chýbala k tomu určitá iskra, aby vzplanul hnev, respektíve, aby bez obáv bolo možné vzplanutie hnevu predstierať. Je tu teda jedna verzia, že vraždou Jána Kuciaka a jeho priateľky sa podarilo zapáliť plameň rozhorčenia ( alebo využiť vraždu k tomuto zapáleniu ) a zúfalstva z moci a tento plameň jasne blkotal aj na pohrebe Martiny Kušnírovej z úst ( duše ) košického pomocného biskupa.
Pád vlády SR alebo predčasné voľby sa jednoznačne požadujú. Po vražde novinára Kuciaka a jeho priateľky prezident SR Andrej Kiska ( podľa jeho vyjadrenia ) dospel ( možno dostal pokyn ) začať proces, aby občania opäť mohli veriť štátu, jeho predstaviteľom, jeho schopnosti chrániť nás a zaistiť spravodlivosť.
Na prvý pohľad to vyzerá na vznešený politický cieľ, o ktorý sa oplatí bojovať. Lenže ak si človek postaví otázku, s kým sa tento cieľ má dosiahnuť a cez aký obsah, tak potom sa ukáže, že to majú byť predstavitelia „rebelujúcej“ opozície, ku ktorým sa pridávajú ďalšie novo sformované politické ( podnikateľské ) subjekty ako napríklad Progresívne Slovensko či Beblavého politická firma. Pokiaľ ide o obsah, tak sa jednoznačne ukazuje, že všetci tí, čo chcú povaliť vládu SR a predčasné voľby, úplne v zhode s terajšou vládou nemajú žiadne pripomienky k tým úlohám, ktoré vláda realizuje v rámci úloh nadnárodnej ideológie. Zdôraznil som, v čom súvisia všetky tri udalosti, ktoré sa stali a trvajú. Požaduje sa vyšetrenie vraždy a vražda novinára sa za normálnych okolnosti týka slobody tlače, slobody slová, slobody prejavu. Takže otázka je jasná: Ako to, že nie je kto sa zastať poslanca Mazureka a šéfredaktora časopisu Zem a vek ? Veď podstata problému je vo všetkých troch prípadoch rovnaká !
Potom musí platiť táto axióma politiky, ktorú si majú uvedomiť predovšetkým občania SR: Veriť štátu, veriť jeho predstaviteľom, veriť schopnosti štátu chrániť nás a zaistiť spravodlivosť nie je možné, ak vládna moc si vzorne plní úlohy, ktoré stanovuje nadnárodná ideológia a ak naša vládna moc organizuje politiku spravovanie SR v záujme nadnárodných politických, ekonomických, finančných a vojenských štruktúr.
Súčasná vládna moc si zasluhuje, aby bola občanmi – voličmi odvolaná a boli vytvorené politické podmienky pre naplnenie hesla: Viac demokracie ! Lenže naplnenie tohto hesla sa nesmie „šiť horúcou ihlou“. „Rebelujúca“ opozícia sa správa tak, aby boli predčasné voľby a aby v týchto voľbách sme rozhodovali podľa doterajších zákonov výberu politikov a politických strán, čo nevyhnutne povedie iba k tomu, že skutočné zmeny budú iba personálne a každá persona dostane príležitosť plniť si iba úlohy „proeurópske“, „proatlantické“, „probruselské“, „protiruské a tak ďalej. Zároveň bude dovŕšený proces zničenia – ukončenia zvrchovanosti a štátnej suverenity . V hre s veľkou pravdepodobnosťou bude aj zničenie úspechov sociálnej politiky, ktoré zabezpečila vláda Róberta Fica, zahnať sociálnu demokraciu do zabudnutia a tvrdšie presadzovať politickú prax neoliberalizmu.
Ešte stále si na Slovensku neuvedomujeme, že život obyvateľov krajiny v celej jeho pestrosti chcú ovládať nadnárodné štruktúry, ktoré sú zároveň nositeľmi konceptuálnej moci a to znamená, že hľadajú spôsoby a scenára určitých udalosti v našej krajine. Tu, v Slovenskej republike, majú nadnárodné štruktúry vybudované svoje pracoviska, majú v svojej moci rôzne kompetencie, majú svojich prisluhovačov, ktorí neustále otravujú občanov o ochrane demokracie a o hodnotách, na ktorých stojí demokratický Západ. Najtragickejšou skúsenosťou týchto rokov života v kapitalizme a existencie slobodného slovenského národa je to, že sme sa vydali na cestu zničenia zvrchovanosti a štátnej suverenity slobodného národa. A preto nie je problém tvrdiť, že práve nadnárodné ( kapitalistické ) štruktúry bezohľadne potrebujú národné štáty zničiť. Prečo to pripomínam ?
Pretože ak vražda novinára a jeho priateľky je akýmsi míľnikom, ktorý má niečo spôsobiť, tak potom organizátor ( zadávateľ ) vraždy nie je nikto z politikov SR a nikto z nich (vrátane Matoviča ) nemôže identifikovať konkrétny subjekt, pretože nič o tom nevie. Predseda vlády SR zrejme tuší, že ide o veľmi silný vplyv nadnárodných síl, z ktorých sa vyprofiloval scenár celého procesu politických zmien na Slovensku. Tento scenár má v rukách niekto, kto má konceptuálnu moc. V každom prípade to nie je ani naša vládna moc a ani nikto z opozície a ani prezident SR. V tomto scenári celého procesu politických zmien nositeľ konceptuálnej moci naplánoval aj úlohy pre jednotlivé epizódy a ich aktérov. Takže samotná vražda mladých ľudí môže byť niečim, čo sa zrealizovalo mimo dosah moci politických elít SR. Scenár sa vraždou nemohol ukončiť, pretože sú potrební ďalší herci.
A tak je už známe, že do procesu politických zmien vstupuje prezident republiky Andrej Kiska, „rebelujúca“ opozícia, niektoré mimovládne organizácie v SR či v zahraničí, rôzni iní prisluhovači potrební prihovoriť sa súcitiacemu davu, mediálna sféra. Každý z týchto aktérov môže poznať iba svoju úlohu a úlohu tých, s ktorými sa proces politických zmien hrá. Lenže ak každý z aktérov pozná svoju úlohu, potom to znamená, že niekto mimo nich mohol zadávať určité usmernenia či požiadavky. Keď sa dvojnásobná vražda stala, každý z aktérov scenára procesu politických zmien si môže sám domýšľať, kto má na tom záujem. Ak by to bolo takto, potom sa nemôžeme čudovať tomu, čo povedal poslanec Igor Matovič: „Míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice by, predpokladám, mohol konečne spôsobiť aj návrat k svedomiu pri poslancoch Smeru.“
Políciu je potrebné nechať v kľude pracovať, aby dokázala nájsť najatého vraha. Nie je potrebné organizovať ďalšie protesty občanov, pretože absolútna väčšina občanov ostáva doma a do davovej psychózy sa nemá záujem zapájať. Súčasnú vládnu moc je potrebné nechať ďalej vládnuť až do riadnych najbližších parlamentných volieb. Od zákonodárneho zboru a vládnej moci, rovnako od prezidenta SR je potrebné vyžadovať, aby viedli férový politický boj.
Pod vedením našich ústavných činiteľov je potrebné naliehavo riešiť otázku, ako do zásadných politických rozhodnutí zapájať občanov, ako robiť politiku s občanmi a s ich vedomím a aj súhlasom. Do riadnych parlamentných volieb je potrebné pracovať na politickej alternatíve: Viac demokracie ! V politike je potrebné si veľa vecí vysvetliť od základu, pretože strata zvrchovanosti a štátnej suverenity je veľmi vážnym rozhodnutím, že v nádeji na lepšiu budúcnosť zveríme svoje životy a svoje osudy do rúk nadnárodných politických, ekonomických, finančných a vojenských síl, ktoré v duchu svojej ideológie národné štáty s dostatočnou mocou a autoritou nepotrebujú a indivíduá nebudú mať problém za určitý čas dôkladne dať premiešať s masou migrantov.
Národ Slovákov potrebuje žiť v svojom štáte a zároveň spolupracovať s ostatnými národmi v mieri a v porozumení. Toto porozumenie však nemôže byť založené na tom, že sa definitívne ocitneme v európskom super štáte, do štádia ktorého nás neoliberalizmus ženie a naša sociálna demokracia mu v tom pomáha. Problémy spojené s politickým systémom spoločnosti a s politickou praxou iba odsúvame do úzadia, zahovárame niečim iným či utešujeme sa z toho, v akej dobrej kondícií je Slovenská republika. Občanov – voličov politici svojimi vystúpeniami zahovárajú takým spôsobom, aby sa vôbec nesnažili rozumieť rôznym súvislostiam prebiehajúcich politických javov a procesov a ich vôľu celkom zámerne redukujú a usmerňujú iba na účasť v parlamentných voľbách. To je však žalostne málo a keď aj voľby majú mať väčší význam pre občanov, potom je potrebné, aby politici pod dohľadom a tlakom občanov pripravili nové zákony o voľbách do zákonodarného zboru. Zatiaľ je stav taký, že politické elity našej krajiny svorne a vedomé či nevedomé pracujú na príchode veľkej spoločensko – politickej krízy. Do najbližších parlamentných volieb je potrebné politikom a občanom pracovať na vypracovaní konkrétnej Vízie politického dobra pre našu spoločnosť.
„Rebelujúca“ opozícia hovorí o súčasnej politickej kríze a východisko z nej vidí v predčasných parlamentných voľbách. To je ten najväčší propagandistický podvod na občanoch, pretože samotný volebný akt bude príležitosťou iba nanovo sformovať vládnu moc a opozíciu a potom ďalej spravovať spoločnosť podľa zaužívaných nástrojov politiky. Hovorí sa tomu, že voľby nezmenia nič, ak k zmenám nedôjde v obsahu politiky či k zmene v riadiacich procesov posilnením demokracie ako pôsobnosti na strane občanov.
Treba skoncovať s jednofunkčnou demokraciou pre občanov, v ktorej majú z vôle politikov prístup iba do volebných miestnosti, aby rozhodli o politických stranách, ktoré sa dostanú do zákonodarného zboru a ktoré ešte naviac od štátu dostanú zaplatené za prácu ( volebný akt voliča ), ktorú neodviedli. My, občania, by sme sa už nemali dať donekonečna klamať, že na obnovu našej dôvery k štátu je najpoctivejším riešením dať opäť ľudom príležitosť rozhodnúť, ako si to myslí poslankyňa za OľaNO Veronika Remišová. K všetkým ostatným záležitostiam spravovania štátu a našej spoločnosti máme dvere zamknuté ! A pokiaľ ide o korupciu, tak tá môže byť najlepšie potieraná iba vtedy, keď občanom bude dovolené aktívne sa podieľať na správe vecí verejných. Občanom ozaj iba výmena figúrok, ako to zdôrazňujú predstavitelia strany S a S, nestačí, ale to nie je z toho dôvodu, že je potrebný pád vlády a predčasné parlamentné voľby, na ktorých strany ešte zarobia.
Ak je politická kríza, ktorú nevedia vyriešiť tak vládna koalícia ako aj opozícia, tak nie je potrebné organizovať pád vlády a predčasné parlamentné voľby, ale je potrebné organizovať za súčinnosti s občanmi otvorené, kritické, racionálne celospoločenské diskusie k témam života štátu a spoločnosti, ktoré viedli k politickej kríze a potrebuje sa dosiahnuť rozhodnutie, ako ďalej. Ak koalícia s opozíciou nevedie či nemôžu rozhodnúť, nech rozhodnú občania o konkrétnych záležitostiach a na základe toho musí vládna moc pracovať ďalej. Za takejto situácie má strana vládnuca, strana opozície a strana občanov ideálnu príležitosť dať do spoločného posúdenia svoje iniciatívne návrhy. Iba takýmto spôsobom sa dostaneme k tomu, že sa môže rešpektovať zásada politickej rovnoprávnosti, ktorá bez občanov nie je naplnená a môže sa určiť optimálny systém rozhodovania ( spolurozhodovania ) pre vyriešenie politickej krízy.
„Rebelujúca“ opozícia v týchto dňoch s nami, občanmi,dokonale manipuluje, pretože za nás, občanov hovorí, čo chceme: pád vlády a predčasné parlamentné voľby. Myslím si , že my, občania, chceme predovšetkým niečo iné. Potrebujeme mať vytvorené podmienky, aby sme mohli sa podieľať na spravovaní svojej krajiny, svojho štátu, potrebujeme bojovať za svoju vlastnú budúcnosť podľa svojich predstáv a nie podľa predstáv nadnárodných štruktúr, ktorí si chcú všetko sprivatizovať a v konečnom dôsledku sa ešte pripravujú, aby sprivatizovali naše duše a nášho spoločného národného ducha.
Dušan Hirjak
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
