Druhá svetová vojna (1939 – 1945) patrí medzi najničivejšie konflikty v dejinách ľudstva. Za jej oficiálny začiatok sa považuje 1. september 1939, kedy Nemecko (Nacistická ríša) bez vyhlásenia vojny napadlo Poľsko (Druhá Poľská republika). Mnoho ľudí však zabúda, že významnú rolu v týchto udalostiach zohral aj Sovietsky zväz (Zväz sovietskych socialistických republík – ZSSR), dnešné Rusko ako jeho nástupnícky štát.
Pakt Molotov–Ribbentrop (23. august 1939)
Dňa 23. augusta 1939 podpísali Nemecko a ZSSR v Moskve tzv. pakt o neútočení, známy ako pakt Molotov–Ribbentrop. Súčasťou zmluvy bol aj tajný protokol, ktorý určoval rozdelenie sfér vplyvu v strednej a východnej Európe medzi tieto dve veľmoci.
V tomto dodatku si mocnosti rozdelili územia dnešného:
-
Poľska
-
Litvy
-
Lotyšska
-
Estónska
-
Rumunska
-
Fínska
Invázia do Poľska: Nemecko a ZSSR ako agresori
-
1. september 1939 – Nemecko napadlo Poľsko, čím spustilo druhú svetovú vojnu.
-
17. september 1939 – ZSSR napadol východnú časť Poľska, zatiaľ čo západná časť už bola pod kontrolou Wehrmachtu.
Obe mocnosti si rozdelenie Poľska potvrdili 28. septembra 1939 podpisom Nemecko-sovietskej zmluvy o priateľstve a hraniciach.
Sovietska agresia voči ďalším štátom (1939 – 1941)
V zmysle tajného protokolu pokračoval ZSSR v expanzívnej politike:
-
30. november 1939 – útok na Fínsko (zimná vojna)
-
15. – 17. jún 1940 – okupácia Litvy, Lotyšska a Estónska
-
26. – 28. jún 1940 – odobratie Besarábie – dnes Moldavsko a Severnej Bukoviny od Rumunska
Zlom: Nemecko napáda ZSSR (22. jún 1941)
Dňa 22. júna 1941 spustilo Nemecko operáciu Barbarossa – rozsiahlu inváziu do Sovietskeho zväzu. Od tohto momentu sa ZSSR stal súčasťou protihitlerovskej koalície, aj keď do vojny vstúpil ako napadnutý štát, nie ako dobrovoľný spojenec.
Bitka o Atlantik a pomoc ZSSR
Po nemeckej invázii sa ZSSR ocitol v kritickej situácii. Vojna na východnom fronte si vyžadovala obrovské množstvo vojenského materiálu, techniky, potravín a surovín, ktoré nedokázal ZSSR sám zabezpečiť. Tu nastúpila spojenecká pomoc, najmä zo strany USA a Spojeného kráľovstva, v rámci programu Lend-Lease (zákon o pôžičke a prenájme, schválený 11. marca 1941).
Aby však vôbec mohla táto pomoc doraziť do ZSSR, bolo nutné udržať kontrolu nad severným Atlantikom – najdôležitejšou dopravnou trasou pre zásobovacie konvoje.
Bitka o Atlantik (3. september 1939 – 8. máj 1945)
Táto najdlhšia nepretržitá kampaň druhej svetovej vojny bola bojom medzi spojeneckými loďstvami a nemeckými ponorkami (U-Boot), ktoré sa snažili prerušiť životne dôležité zásobovacie trasy medzi Severnou Amerikou a Európou. Keby spojenci prehrali bitku o Atlantik, zásobovanie ZSSR by nebolo možné – Sovietsky zväz by bol izolovaný a pravdepodobne by vojnu prehral.
Najdôležitejšou cestou pre zásobovanie ZSSR bola tzv. arktická trasa do prístavu Murmansk a Archangelsk, cez nebezpečné vody severného Atlantiku a Nórskeho mora.
Rozsah pomoci ZSSR (1941 – 1945)
V rámci programu Lend-Lease bola Sovietskemu zväzu poskytnutá masívna vojenská a hospodárska pomoc, zahŕňajúca:
-
14 795 lietadiel
-
7 056 tankov
-
375 883 nákladných automobilov (väčšina z nich sovietska armáda vôbec nedokázala vyrobiť)
-
8 071 protitankových a protilietadlových diel
-
2,6 milióna ton pohonných hmôt
-
4,5 milióna ton potravín
-
takmer 2 milióny ton ocele a priemyselného materiálu
Tieto dodávky boli kľúčové napr. v bitke pri Stalingrade a pri sovietskej ofenzíve v rokoch 1944 – 1945, kde americké nákladiaky a technika hrali nezanedbateľnú logistickú úlohu.
Dvojtvárna úloha ZSSR vo vojne
Úloha ZSSR v druhej svetovej vojne má dve etapy:
-
1939 – 1941: ZSSR ako agresor a spojenec nacistického Nemecka.
-
1941 – 1945: ZSSR ako napadnutý štát a rozhodujúca sila v boji proti nacizmu.
Hoci ZSSR zohral kľúčovú úlohu v porážke Hitlera, bez spojeneckej pomoci by túto úlohu pravdepodobne nezvládol– a bez víťazstva v bitke o Atlantik by táto pomoc nikdy nedorazila.
