Ak niekto považuje Slovenské literárne centrum za „hniezdo hadov“ (ja si to nemyslím!), tak sa zdá, že som nevdojak niektorým “hadom” všetečnými otázkami stúpil na chvost a teraz zlostne syčia.
Ako obvykle v takýchto prípadoch ich výhrady sú absurdné a dávno obohrané floskuly, aj vyslovené lži.
Vraj riadim SLC nekoncepčne? No, za tie štyri týždne, čo tam som, ťažko budovať koncepciu, keď až podnešný deň som nedostal vitálne informácie napríklad, aká je štruktúra financovania Knižnej revue, náklad a remitenda, hoci som o to pána Vadasa žiadal pred svedkami už pri prvej Porade?!
Moje manažérske schopnosti som okrem iného potvrdil ako trojnásobne zvolený predseda Slovenského PEN centra, ktoré som v priebehu šiestich rokov vyzdvihol obetavou prácou (nie za plat!) na vo svete uznávanú úroveň. Nikto zo zamestnancov SLC neobetoval svoj voľný čas, získal financie a úspešne zorganizoval, aby zabezpečil slovenské knihy našim krajanom v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku a Kanade. Môj projekt „Celosvetovej PEN knižnice“ slúži dodnes v Univerzitnej knižnici ponukou takmer 6 000 knižných titulov vo viac ako 50-tich cudzích jazykoch. Súhrn tejto manažérskej práce vyšiel vo faktami nabitej publikácii v rozsahu 382 strán! Nech sa páči: https://www.martinus.sk/2764111-moja-pen-misia/e-kniha
Vraj nemám dostatočnú kvalifikáciu? Ako sa môže každý presvedčiť priamo na stránke SLC v prezentácii slovenskej literatúry v zahraničí a aj jej vydávaní doma mám kvalifikáciu, ktorá strčí do vrecka všetkých krikľúňov v SLC. Hneď som napríklad upozornil, že SLOLIA roky živila podvodníka, ktorý predstieral, že knihy našich autorov prekladá a v skutočnosti ich len ledabolo „prerozprával“. Tiež mi od začiatku bola podozrivá jedna publikácia, ktorej obsah bol neatraktívny, forma odpudzujúca a keď som sa snažil dopátrať náklad a predajnosť, dozvedel som sa to až minulý týždeň a bol to šok. No a práve takýchto mojich odhalení sa niektorí v SLC boja.
Na tieto maniere, kedy si štátnu organizáciu niektorí doslova sprivatizovali, predsa neprišli odvčera. Ja sa pritom len pýtam a niektorí sú z toho nervózni? Prečo asi? Na to ich ktosi navykol, pretože ich nekontroloval. Keď spätne dohľadávam, čo tu môj predchodca, pán Sibyla, vlastne robil, tak zisťujem, že konal vzorne „progresívne“ – verejne sa vyjadroval vulgárne, v rámci SLC nekonal a svojou zúfalou neznalosťou sám seba vyhodil z kresla riaditeľa!
Hriechy pána Sibylu
Spätne sa ukazuje, že tento „progresívny“ pán mal kopu masla na hlave, ale zato mal dobré politické krytie a tak prečkal aj vyšetrovanie komisiou Ministerstva kultúry SR, pretože napriek protestom zamestnancov a zamestnankýň i závažným nálezom Komisie nikto z nadriadených nezasiahol.
Ale to už opísali dostatočne podrobne iní:
https://www.hlavnespravy.sk/pavel-sibyla-mal-byt-odvolany-uz-davno-byvale-ministerstvo-kultury-nekonalo-a-malo/3787370
Sám sebe škodičom
Pán Sibyla odišiel na Rodičovskú dovolenku z vlastnej vôle, nikto ho do toho nenútil.
Ale urobil to „progresívne“ babrácky.
Riaditeľom by totiž zostal, keby odišiel na 6 mesiacov, ale oni SÁM si vybral 9 mesiacov!!! Tým pádom musel byť podľa Zákonníka práce odvolaný, sám si to spôsobil!
Jeho neznalosť zašla tak ďaleko, že si arogantne vyvolil zástupcu, ktorý sa ním z viny pána Sibylu nikdy stať nemohol. Napriek tomu ten je dodnes zdutý, hoci vie, kto ho falošne obalamutil.
Pán Sibyla si však sám dal aj druhú podnožku. A to už je teda naozajstný „výkon“ neschopnosti. Ako riaditeľ vedel, že SLC má len 22 zamestnancov vrátane riaditeľa. Takže, keď sa z postu riaditeľa sám vyfauloval, stratil aj zamestnanie!
Ale tento pán si naozaj myslel, že keď si nájde voľný stôl, stoličku a počítač, stane sa akýmsi zázrakom zamestnancom, hoci je v celom rezorte stop-stav?!
Logicky bol teda vyzvaný, aby pristúpil na rozviazanie pracovného pomeru. Lenže on sa kŕčovito držal toho stola a „progresívne“ odmietol vyrovnať sa s tým, čo sám sebe spôsobil.
Bol som vo funkcii len pár hodín, ale zasiahol som v jeho prospech a osobnou intervenciou zariadil, aby sa problém odložil do jeho návratu z Rodičovskej dovolenky a mohol teda pokojne na ňu aj odísť.
Potom už bol krotký a agendu odovzdal ochotne, za čo som mu podpísal ODMENU.
Dobré skutky považujem za samozrejmosť, ale už viem, že vďaky sa za to človek málokedy dočká.
To ale nie je všetko!
„Perlička“ na záver
Ono je to vlastne symbolické. Máme v pláne venovať knihy našich autorov v cudzích jazykoch, ktoré sú rôzne neužitočne odložené po skriniach, na verejné výpožičky. A keď som vo svojej riaditeľskej pracovni otvoril tie skrinky, objavil som nečakaný „suvenír“ – veľkú bonboniéru. Kompletne originálne zabalenú. Tak som ju odbalil a neveril vlastným očiam. Pán Sibyla tú bonboniéru neotvoril možno roky, ale aj tak je záhada, že niektoré bonbóny sa proste vyparili. A ostatné sú obrazom biedy a utrpenia. A symbolom, ako pán Sibyla vo svojej funkcii nekonal. Nekontroloval a preto s ním boli niektorí takí spokojní, lebo si mohli robiť za štátne v Slovenskom literárnom centre svoje vlastné osobné centrá. Klientelizmus, predražené platby, nezmyselné objednávky – to všetko bude predmetom Mimoriadnej kontroly Ministerstva kultúry, ktorú som povolal. Preto tá hystéria, preto tá panika…
Ale aby sme nezabudli na iný „suvenír“, ktorý tu nie mne, ale vlastným kolegyniam a kolegom pán Sibyla zanechal – svojou nečinnosťou nechal prepadnúť 300 000 eur, pričom zamestnanom tvrdil, že je málo peňazí a preto bola minulý rok zrušená účasť SLC na prestížnom veľtrhu v Londýne! Pritom bol od apríla minulého roku opakovane upozorňovaný, že táto suma musí byť buď minutá v rámci SLC, alebo vrátená do štátnej pokladnice. Miláčik „protestérov“ nekonal a tak ich o tú ohromujúcu sumu obral. V záujme stávajúcich zamestnancov sa pokúšame túto ohromujúcu čiastku zachrániť, ale je to zrejme márna snaha.
Žiaľ, zjavne si nevážia, že sa pre ich činnosť pokúšame tu nemalú sumu zachrániť a že po mojom príchode majú zabezpečené najvyššie možné financovanie svojej činnosti do roku 2027. Nevážia si slušné a úctivé zaobchádzanie. Nevážia si odmeny, ktoré som im pred pár dňami odsúhlasil!
Napriek tomu budem aj naďalej pracovať v prospech toho, aby Slovenské literárne centrum slúžilo všetkým tvorcom aj čitateľom a nie len niekoľkým záujmovým skupinkám…
P.S. Týmto chcem úprimne poďakovať všetkým médiám, ktoré túto umelú bublinu nevídane nafúkli, že vďaka tomu a mojej dôslednej práci riaditeľa sa občania Slovenska konečne dozvedeli, že Slovenské literárne centrum existuje 🙂
.jpg)
.jpg)
