Po tom, čo som nastúpil ako poverený riaditeľ Slovenského literárneho centra, niekto na FCB napísal, že idem do „hniezda hadov“. Neveril som…
Nastúpil som na post, ktorý samotný pán Sibyla z vlastnej vôle opustil a ešte sa aj sám tým pádom zaradil medzi „nezamestnaných“ (ale o tom na budúce).Voči mne sa správal korektne a tak som mu udelil aj odmenu.
V SLC nie som nový. V úzkom kontakte som tu bol od roku 1996 a to veľmi úspešne veľkým knižným projektom s výstupom na knižnom veľtrhu v Paríži za pána riaditeľa Alexandra Halvoníka a ďalším veľkým knižným projektom s výstupom na knižnom veľtrhu v Budapešti za riaditeľky Mirky Vallovej. Mali sme aj ďalšiu úspešnú spoluprácu počas mojich troch funkčných období na čele Slovenského PEN Centra. Prišiel som teda do mne známeho prostredia a našiel tu viacero „spriaznených duší“. Mojou prvou úlohou bolo zabezpečiť finančne SLC až do roku 2027. To sa mi, za veľkej podpory ekonomického oddelenia a ústretovosti vedenia Ministerstva, podarilo. Voči všetkým zamestnancom som sa choval úctivo, ústretovo a to som dokázal aj tým, že som práve pred pár dňami podpísal všetkým bez rozdielu odmeny.
Prvý útok
V rámci ústretovosti som zásadne o informácie a pracovné výkony len prosil. Čoskoro som ale zistil, že prosby sú ignorované a pokiaľ nemá príkaz aj danú povinnú dobu plnenia, vec je „prepočutá“. Ale malo ma čakať iné prekvapenie.
Keďže v knižnej tvorbe sa pohybujem polstoročie, hneď mi udrelo do očí zopár vyslovených bizarností. Napríklad, že prestížnu rezidenciu v rakúskom Kremse s pomocou SLC za šesť rokov „nadužíval“ autor, ktorý sa svojho času stal „expertom“ pre dezinformačné SME na tvorivé pobyty v Budmericiach, kde nikdy nebol! Bol jedným z najagilnejších „progresívnych“ kritikov, čo nepotrebujú vedieť fakty, aby mali názor a v dezinformačnom SME to radi papagájovali. Tak spolu pomohli túto možnosť tvorivej práce pre spisovateľov básnikov, prekladateľov, televíznych i divadelných tvorcov znefunkčniť. Ale do Kremsu sa tomu istému pánovi nehnusí chodiť za peniaze našich občanov (SLC platí recipročne!)?
Veľmi naivne som sa pokúsil osobne mladej zamestnankyni vysvetliť, že toto je v rozpore so základnou etikou, aj poslaním SLC, ktoré nemôže byť zneužívané až takto okato. Pritom som ani ešte len nerozhodol, len som sa jej snažil vysvetliť, kto je kto v slovenskej literatúre. Ani ma nenechala dopovedať a šmarila po mne prvým, čo mala po ruke. Keby tam stála nejaká miska, tak mám rozbitú hlavu. Odišla a tresla dverami…
Zachoval som chladnú (nerozbitú) hlavu a oslovil jej nadriadenú, ktorá ten útok odsúdila, ale za svoju podriadenú sa prihovorila. Napriek tomu, že to bolo na prepustenie zo zamestnania, konal som nanajvýš zmierlivo a taktne. Nepodrobil som dotyčnú zákonom predpísanej procedúre, kedy je jej osobne dodaný dokument opisujúci hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Namiesto tohto som jej elektronickou poštou odoslal (v kópii jej vedúcej a pani personalistke) „Vytýkací list“, čím jej začala plynúť polročná skúšobná lehota.
Myslel som si naivne, že to bude ocenené aj ostatnými vedúcimi, ktorých som o veci na Porade informoval, a upozornia svojich poriadených, že na budúce už to bude zásadne v duchu zákona.
Druhý útok
Akási pracovná pohoda trvala však len do minulého štvrtka, kým na mňa nebol vykonávaný nátlak veľmi emotívnymi výstupmi jednej zamestnankyne, aby som čerstvo podpísaný Kontrakt s Ministerstvom kultúry SR porušil (detaily včas zverejním). Vzápätí som prišiel (až po dlhých urgenciách) na šokujúce nehospodárne konanie tej istej osoby (bývalej vedúcej oddelenia). Márne som na to upozornil jej súčasnú vedúcu, výsledkom bola úplná negácia faktov a opäť emotívne pokusy „dohovoriť sa“. Keďže som to odmietol a začal elektronicky rozposielať príslušné pokyny a upozornenia, aby bol táto škandalózna nehospodárnosť zdokumentovaná, stal sa bezprecedentný krok – v priebehu pol hodiny mi bol externe zablokovaný prístup na môj riaditeľský počítač! Tým mi bolo zabránené nielen riešiť skutočne škandalózny prípad (až prebehne externá kontrola, ochotne ho zverejním), ale aj schvaľovať akékoľvek finančné pohyby v rámci SLC, čím by bola zastavená celá ekonomická agenda SLC. Uvedené som nahlásil na NBÚ a podal Trestné oznámenie. Prípad vyvrcholil v piatok a prvý nasledujúci pracovný deň (predpokladajúc, že osobné útoky sa budú stupňovať), teda dnes, som zrušil všetky osobné kontakty na pracovisku a tým aj pravidelnú Poradu, aby bola každá ďalšia komunikácia zadokumentovaná výhradne elektronicky. Zároveň som požiadal o Mimoriadnu kontrolu Ministerstva kultúry SR (jedna kontrola už práve prebehla), pretože na to čo som objavil ja, iste profesionálni kontrolóri odhalia a zadokumentujú viac.
Tretí útok
Tušenie stupňujúcich sa útokov ma nesklamalo, ale nemilo prekvapilo. Až od novinárov som sa dnes poobede dozvedel, že zrejme len niektorými zamestnancami (s väčšinou vychádzam dobre, veď s niektorými sa poznáme viac ako 30 rokov a tykáme si) bol údajne poslaný List na Ministerstvo kultúry SR, ževraj „zastrašujem zamestnancov disciplinárnymi hrozbami, a tiež im, podľa ich slov, prejavujem neúctu a správam sa vulgárne a agresívne“?!! Ten List bol samozrejme len zámienkou, aby žlté „hovnomety“ mohli začať páliť naplno bez rešpektovania faktov.
Je to teda iniciatíva od tých, ktorým som doteraz všemožne vychádzal v ústrety, zásadne ich o pracovný výkon prosil, podpísal im pred pár dňami všetkým odmeny a zabezpečil budúcnosť do roku 2027? No, ale ako sa hovorí „Za dobrotu“…“
P.S. Zajtra to bude ešte iný „paprikáš“ z „hniezda hadov“…
.jpg)
.JPG)
