Slovensko súrne potrebuje začať už brať konečne ohľad v prvom rade na seba, na svoje potreby. Dosť bolo rozdávania ekonomického ale i ľudského potenciálu. Tu sa nemajú rodiť ľudia na export a na podporovanie prosperity iných národov. Treba skoncovať s prílišnou miernosťou, skromnosťou, ktorú si väčšinou náprotivok automaticky zamieňa so slabosťou.
Môžeme byť donorom, ale až keď si tuná vyrešime svoje dlhodobé problémy. A nie sú to problémy zrovna malé. Tak napríklad je to vypuklý problém s rómskymi spoluobčanmi – obrovská nezamestnanosť tohto etnika, z toho vyplývajúca chudoba, kriminalita.
Máme problém s nízkou odkanalizovanosťou územia. Kanalizáciu má len okolo 42% sídiel. Na územiach bez kanalizácie dochádza spravidla k znečisťovaniu životného prostredia, zhoršeniu kvality spodných vôd. Divoké skládky v lesoch sú taktiež nesmierne častý jav u nás. Mnoho to vypovedá o našej spoločnosti. Chýba tu spravodlivosť, tresty. Exemplárny trest, tento pojem je u nás tabu.
Za 20 rokov nášho členstva sme sa stali pomaly najchudobnejším členom EU. Predbehlo nás aj Rumunsko.
Tu už nie je čas na ospalé vajatanie, je čas na rozhodné kroky, víziu, ako vrátiť Slovensku jeho niekdajšiu prosperitu – nízke zadlženie, vzdelaných mladých ludí bez zajačích úmyslov prevažne už vo svojom DNA.