Aby sme si na túto otázku odpovedali, uveďme dva citáty:
De Gaulle: „Politika je umenie možného.“
Slovenské príslovie: „Urob niekomu dobre, oserie ti plot.“
Sedliak Huliak nemá mozgovú kapacitu, aby to prvé, vyslovené politickým gigantom, pochopil. Tak to druhé urobil…
Nábeh na politickú dyzentériu malo a má viacero koaličných poslancov, ale len jeho postihla akútne.
Vysvetlenie je prosté.
Mediálne psy v akcii
Ako píšem vo svojej najnovšej knihe „DemoláCIA našej demokracie“: „Normálny novinár je ʺrobotníkom na textových poliachʺ a berie vážne záväzky vyplývajúce z Rezolúcie Rady Európy 1003 (1993) o etike žurnalistiky. Nemal by mať nejaké osobné zloby či zaujatosti. Ale komsomolci Studenej vojny sú ako vojaci Globalizačnej kliky. Večne na vojnovom chodníku, napružení a odhodlaní ʺpotrieťʺ, či ʺporaziťʺ domnelého nepriateľa.“ Keby túto záverečnú kapitolu knihy Huliak prečítal, nebol by sa politicky pochoval zaživa.
Stručná diagnóza je jasná: Predstavte si sedliaka, ktorého sa celý život opýta akurát rodina a babka od susedov, ako sa má a čo si myslí, že sa deje. Potom sa mu stane ten „zázrak“, čo sa udial aj iným: objavili mediálnu silu cez videjká. Dnes je to takmer zadarmo a môžete tam natárať, čo len chcete. Už si na tom urobil kariéru náš slovenský Geissen Sulík, aj sexuálny úchyl Borisko. Tou istou stopou išli aj ďalší. A rovnako uspeli! Lenže dovtedy si svoje vyjadrenia režírovali sami a nepochopili, že sa po zvolení do parlamentu odrazu ocitli v celkom inom ringu!
Ako podrobne popisujem v uvedenej kapitole (a už skôr o tom napísal aj Pavol Dinka knihu s názvom „Žurnalisti – lovci vo svorke“), keď Huliak v krátkych očovských gatiach prišiel do veľkého mesta a ešte väčšej politiky, nepochopil (a nie je sám) a teda nezvládol tlak médií, keď sa odrazu ocitol v centre mediálnych reflektorov. Nejeden neskúsený poslanec z toho už dostal úpal!
Základný Huliakov omyl vychádza z toho, že si naivne namýšľa, že záujem novinárov spočíva v tom, že on je prameňom politických perál a oni sú len lovci týchto perál. Hovno! Je to opačne. Hlavne žltá tlač u nás (SME-čka, denník N-ádor, týždeň-konšpirácií a hoaxové-aktuality.sk) láka neskúseného politika, aby sa len „rozhovoril“. Veď „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“. A neskúsený politik perlí, perí a perlí. A vôbec si neuvedomuje, že sa zbiera na katastrofu. Aj Huliak sa nám rozrozprával – a začal hovoriť aj o tom, čomu sa vôbec nerozumie (napríklad zdravotníctvo). A tak nepochopil, že spáchal tri kardinálne chyby:
1. Cez médiá nemôže vládnu koalíciu vydierať, takže sa stal (aj s pomocou novinárskych provokácií) nedôveryhodným. Politika sa robí v zákulisí parlamentu a stojí na spoľahlivosti daného dohovoru. Toto Huliak, ožiarený mediálnymi reflektormi, porušil, lebo nemá kapacitu pochopiť ten citát de Gaulla.
2. Nabil tým mediálnym hovnometom, aby si ho odteraz podali kedykoľvek sa im zachce. A bude veľmi prekvapený, ako sa pôvodne tak milo tváriaci tiež-novinári, obrátia proti nemu.
3. Nerozvážne sa ako parlamentný trpajzlík vybral plávať na druhý breh. Ten nedosiahol a vrátiť sa nemá kam…
Záver je jasný
Tento truc podnik (do ktorého sa nešťastne nechali namočiť jeho dvaja kolegovia) môže trvať ešte hodiny, či dni. S veľkou námahou týždeň. A bublina spľasne. Spľasne aj Huliak a s ním aj celá jeho národovecká perepúť. Škoda, neustál to, preplo mu…