Parlamentný hnus

Platíme všetkých 150 poslancov bez rozdielu. Nezáleží na tom ktorých sme volili. K platu dostávajú rôzne benefity a tie platíme tiež. Úlohou poslanca je prijímať zákony tak, aby sa nám, platičon, žilo dnes lepšie ako včera a zajtra lepšie ako dnes.

Aby tento predpoklad mohli naplniť, platíme im služobné byty, asistentov, personál aj prevádzku parlamentu. Oni sa nám odvďačujú usilovnou prácou. Teda – mali by. Napríklad dva týždne rokujú, či budú o konkrétnom zákone rokovať. Ak naveľa, naveľa k rokovaniu pristúpia, dva týždne zákon kritizujú, kým sa nerozhodnú ho pripomienkovať. Keď sa po nekonečných výhradách dopracujú k hlasovaniu nastúpi železné pravidlo: „z opozíciou sa nehlasuje“. 

A teraz prax. Každý poslanec môže dať neobmedzené množstvo návrhov a o každom návrhu sa musí hlasovať. To tiež môže trvať niekoľko dní. Príklad: Poslanec podá k prejednávanému zákonu 300 návrhov. Každý návrh má poradové číslo a poslanec si žiada o každom hlasovať zvlášť. Nevedia o čom hlasujú. Zaujíma ich len z ktorého tábora pochádza navrhovateľ.

„Hlasujme o návrhu poslanca XY č. 1“ – poslanci hlasujú. „Hlasujme o návrhu poslanca XY č.2“ – poslanci hlasujú. A tak to ide až k číslu 300. Na rade sú návrhy ďalšieho poslanca a ďalšieho a ďalšieho. Nakoľko je nemožné, aby si ktokoľvek pamätal čo sa za poradovým číslom návrhu skrýva, pomáha poslanec, ktorý návrhy číta palcom. Presne ako cisár v aréne – pale hore, prijať; palec dole neprijať.

Keďže je parlament striktne rozdelený na silných a slabých poslancov, je výsledok vopred jasný. Návrhy slabých poslancov silní poslanci nepodporia, palec dole. Keďže silných je viacej a majú kartelovú dohodu ktorá ich zaväzuje hlasovať (až na vzácne výnimky, palec vodorovne), jednotne, všetky návrhy opozície sú zamietnuté. A naopak, všetky návrhy koalície sú prijaté.

Kým sa nezmení princíp, parlament bude stále pracovať v tomto mode a my to budeme platiť. Či nie dobro občanov a prospech štátu sľubovala každá strana pred voľbami? Či presne to nesľuboval každý poslanec a sľub pred kamerami vlastnou rukou podpísal ? Kde sa hovorí o koaličných dohodách, ktoré evidentne prácu parlamentu brzdia. Namiesto konštruktívnej práce poslanci sledujú záujmy strany.  Ak by vstupom do budovy NRSR museli vyzliecť dres strany a v záujme naplnenia sľubu spoločným jednaním uvážili čo musia zmeniť, aby zákon bol lepší, nemuseli by sa k nemu o niekoľko dní vracať len preto, že z nezmyselného rozdelenia poslaneckého zboru svojvoľne vyhlásili časť kolegov za nepriateľov a ich návrhy odmietli. To nie je zákonodarný zbor, ale hryzovisko bezohľadných šeliem. Je to cirkus, ktorý platíme, ale na ktorý sa nedá ani pozerať. Jedným slovom – hnus.