S príchodom novej vlády sa konečne verejne hovorí o tom aké zverstvá tu aj v kultúre napáchala selfie-vláda plagiátorov za podpory „progresívnej“ prezidentky. Ministerka kultúry Šimkovičová sa pokúša rozpliesť to „klbko zmijí“, ale nemá to ľahké. Rôzni grantoví príživníci a ich tútori vo Fonde na podporu umenia (FPU) vydávajú kvílivé zvuky a vypísali petíciu na zachovanie svojich privilégií „progresívnych“ parazitov. Tak sa im teda prizrime bližšie.
Už tri roky nedostali žiadnu podporu naše jediné literárne noviny Literárny týždenník, ktorý mrie na suchoty a vychádza v skutočnosti každý druhý týždeň. Žiadnu podporu nedostal ani jediný reprezentatívny časopis pre mladú literatúru Dotyky. Nič sa neušlo ani výnimočnému slovenskému konzervatívnemu časopisu Verbum (pre modernú kresťanskú kultúru), ktorý nadväzuje na odkaz svojich pôvodných zakladateľov z roku 1946, významných slovenských spisovateľov Janka Silana a Ladislava Hanusa. Finančnú podporu nedostali ani známe detské časopisy Enviráčik, Zvonček, Maxík, Fifík (vydavateľstvo DAXE) a iné, ako ani revue Slovenská hudba (Slovenská muzikologická asociácia).
No nemalú podporu dostal literárny časopis Rozum, ktorého redakcia sa sama chváli, že má samofinancovanie (aj bez podpory FPU) zabezpečené na 131 %?! Toto dvojité financovanie mi teda rozum neberie. Alebo štvrťročník Jazdec, vydávaný Inštitútom pre dočasné dejiny umenia, ktorý nemá dočasnú, ale trvalú podporu danej komisie FPU minimálne od roku 2019, hoci je pre verejnosť neviditeľný a jeho obsah neznámy. No a „dúhový“ Magazín QYS síce nemá s literatúrou nič spoločné, ale to predsa nevadí, či? Veď ho vydáva „NOMANTINELS“. Takže sa zdá, že tu ide o kontrastne a okázalo potlačenie kritérií kvality a mnohoročnej predošlej prospešnej kultivácie slovenskej literatúry, nahradené jediným kritériom jednostrannej „jedinej pravej“ a to „progresívnej“ ideológie…
Ale, ešte iné zázraky sa dejú!
Zázrak menom Romboid
Špecializovaný časopis na literárnu kritiku Romboid vznikol v roku 1966. Do roku 1989 ako tak prežíval, aj keď na okraji čitateľského záujmu práve pre tú výhradnú orientáciu na kritiku. Lenže po roku 1989 literárna kritika čoskoro dodýchala. A tí poslední vytrvalci, čo ju ešte píšu, publikujú v matičných Slovenských pohľadoch! Už v roku 2000 sme na Rade AOSS riešili problém, že časopis sa zmenil na sociálnu výpomoc, keďže jeho šéfredaktor pre problémy s očami časopis neredigoval, ale plat bral. Na vtedajšie enormné náklady cca milióna korún ročne mal len 50 odberateľov?! Po mnohých upozorneniach bol Štrpka odvolaný z postu šéfredaktora, ale s jeho zástupkyňou Chrobákovou to bolo ako z blata do kaluže. Tá k nákladom pridala ešte aj hostenie jej slovinských kamarátov (a kamarátov jej budúceho manžela) na náklady AOSS.
Už v roku 2006 (!) som napísal, že: „Romboid nečítajú ani tí, čo doň kedysi prispievali, aby im také zjavy medzi nami ako Chrobáková, či Passia (literárni generáli bez vojska) dali zarobiť. Je to vrak, ktorý sa drží nad hladinou len bizarnou nechuťou zodpovedných priznať, že nepláva, ani sa neplaví. Operetné pokusy vytvárať dojem života na palube (s predplatiteľmi spočítateľnými na prstoch) predstavovala účasť na projekte “Časopis v časopise”, kde fiktívna (ale nefiktívne honorovaná) mikroredakcia preberala z iných literárnych časopisov kompletný obsah pomaly aj so záložkou a to vydávala pod menom Romboid.“
A stal sa „zázrak“ – pre tento rok (teda po 18 rokoch od klinickej smrti!!!) dostal zrejme reinkarnovaný časopis Romboid neuveriteľných 40 000 eur?!! Takže marginálne periodikum po klinickej smrti dostalo takúto transfúziu a funkčné literárne periodiká ani cent. Ak by sme pátrali po pôvode tohto „zázraku“, tak v komisii FPU, ktorá o tom rozhodovala, narazíme na meno Radoslav Passia. A to je znalcom povedomé! To je ten Passia, čo po Štrpkovi päť rokov neúspešne pôsobil ako šéfredaktor práve toho Romboidu, na ktorý sa teraz sype „zlatý dážď“. A je to ten istý Passia, ktorý protestoval proti už schválenej FPU dotácii na významné podujatie Spolku slovenských spisovateľov a to riaditeľa FPU tak vystrašilo, že tú dotáciu na vlastnú päsť dodatočne okresal. Žiadne protesty a argumenty nepomáhali. Tento Passia je ako žaba na prameni v danej komisii už roky a asi sa nebudete čudovať, že žiadne periodikum Spolku slovenských spisovateľov odvtedy nedostalo ani cent.
A vôbec je zaujímavé zloženie danej komisie. Je záhadou, ako sa v nej objavila Jana Juráňová – veľmi neúspešná, ale vytrvalá feministka. Kto ju tam nominoval? A hneď aj do ďalšej komisie pre pôvodnú literatúru. V oboch sa opakuje aj meno Ľubica Kepštová. A ešte jedna dáma je spolu s nimi v oboch komisiách. Ako keby sme nemali na Slovensku dosť porotcov. Alebo nechceli mať? A nehľadajte tam zástupkyňu, či zástupcu najstaršej a najväčšej spisovateľskej organizácie na Slovensku. Už roky tam za záhadných okolností chýba. Ak by mal niekto dojem, že tu v prípade týchto dvoch komisií vznikol akýsi uzavretý klan, ktorý je zhodne naklonovaný, kto by mu to mohol vyčítať?
Riešenie tu je
Viem, a sám na to upozorňujem, že spory vnútri literárnej obce našu prácu znevažujú. Ale tu nejde len o vec literátov. Tu ide o to, že sa za minulé roky vytvorila v FPU tichá cenzúra, kde sa k finančnej podpore dostávali roky len notoricky vyvolení a tým sa zužuje šanca verejnosti vybrať si z celého spektra informácií o slovenskej literatúre, ale aj kultúre obecne. Teda aj tu sa uplatňovalo neo-liberálne pravidlo o „jedinej pravde“. Každý kto si trúfol priniesť samostatné kritické myslenie bol takouto cenzúrou odsúdený na finančné vyhladovanie.
Lenže čas pokročil, mnohí občania sa oprávnene zhrozili nad minulými výčinmi selfie-vlády plagiátorov a máme novú vládu. Tej politickí skrachovanci nedali ani v civilizovaných krajinách obvyklých 100 dní, aby v pokoji začala realizovať program obnovy právneho štátu a aj návratu normálnosti do kultúry. Proti hysterickým útokom na novú ministerku kultúry je tu teda VÝZVA ZA PLURALITU NÁZOROV – na podporu iniciatívy MK SR novelizovať zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia. Málokedy môžeme ako jednotlivci niečomu obecne dobrému prispieť. Tu to je možné, stačí jeden klik na:
https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/formular-signatara-vyzvy/
Vopred vďaka za šancu, že sa spolu dočkáme lepších časov aj v kultúre a literatúre.