Slovensko má v rámci Európy momentálne nie práve optimálne postavenie. Hlavným dôvodom tohto stavu po 30 rokoch samostatnosti sú povahové črty národa, ktorými sú napríklad prílišná dôverčivosť, ústupčivosť, možno až ľahkomyseľnosť (od najnižších úrovní až po vrcholné pozície v štáte). Slabá láska k vlasti, k domovine. Prejavuje sa to aj nesmiernym odlivom mladých, ktorí nemajú aj vinou školstva v sebe vštepené ani len základné pocity súnaležitosti so svojou vlasťou.
Nie je potrebné pestovať nejakú tupú nadutosť, stačilo by postupne vytláčať vštepené prvky opačného extrému – lokajské črty, poddanské, ohýbanie chrbta vopred a automaticky.
Ba práve naopak. Musíme myslieť pozitívne a tešiť sa z priaznivých okolností. Od nás sa môže začať učiť svet. Od Slovenska si brať príklad. Ako napríklad bravúrne vychádzame s rómskou menšinou. Rómovia milujú Slovákov.
Ďalej, vo svetovom meradle máme azda najlepší pomer krásnych žien na tisíc obyvateľov.
Nechce sa mi tu pokračovať v rôznych ďalších superlatívoch, nech to nevyznie lacno.
Európska únia, keby za niečo stála, vytvorí finančný mechanizmus, v ktorom by všetky štáty povinne prispievali povedzme jedným percentom hdp Slovensku, aby sa pre budúcnosť zachoval tento klenot Európy. Pokiaľ ide o spoločenské vzťahy, solidaritu, morálku, je Slovensko výkladnou skriňou nie že len Európy, celého sveta.