V prvej polovici 90.rokoch bolo Slovensko mnohokrát očierňované. Akoby nie, veď žiadna civilizovaná krajina predsa nemôže byť tak zúfalo málo zadlžená. Smiešne cca 3 miliardy dolárov dlhu.
Obyvateľstvo nezadlžené, západné korporácie s malými ziskami. Televízie zvláštne nezaujaté. Vlastná armáda, úspešne dokončený projekt Gabčíkovo. Aj napriek sabotáži zo strany Maďarska.
Písal sa rok 1998. Dosť bolo vzpurnej, samostatnej republiky. Zahraničie zasiahlo. Samostatnosť a nezávislosť sa po 5 rokoch trvania skončila.
Píše sa rok 2023, Rusi už o Západe celkom iste stratili všetky ilúzie, Slováci hádam taktiež. Nechcem tu tradične vymenúvať všetky tie atribúty svedčiace o zhubnom vplyve vstupu Slovenska do západných štruktúr. Načo? Načo sa rozčuľovať?
Aspoň snívajme. Snívajme o znovunadobudnutí samostatnosti a nezávislosti. Možno to pomôže. Predstavy sa vedia niekedy časom zhmotniť. Umyme si topánky, na ceste rokmi 1993 až 2023 sme šlapli neraz vedľa, neraz do hocičoho a podobne.