Hlavné postavy Dírer, Kovačič a Makara. Vyzerá to tak, ako keby ich jedna „demokraticko-progresívna“ mater mala. Ani jeden z nich sa nedokáže vzdialiť od presvedčenia a vyzerá to tak, ako keby mali nasadený obojok a iba metrovú reťaz. Počas víkendu nepredviedli síce nič nové, iba ostré slová a presne smerované otázky na hovädenie opozičného politického spektra. V nedeľu však vynikal s najkratšou reťazou ten, ktorý by mal byť zo zákona nestranný a neútočný. Mal proti sebe dva ťažké kalibre Tomáša z Hlasu a Kaliňáka staršieho zo SMERu. Všetci, čo pozerali reláciu RTVS O 5 minút dvanásť museli byť z jeho doslova krčmového výkonu znechutení. Skákal obom v každej druhej vete do reči a snažil sa im prerušiť myšlienku i napriek tomu, že ho obaja politici upozorňovali niekoľko krát, aby im neskákal do reči. Ale Makara ako naprogramovaný verklík obom neustále prerušoval myšlienky a presadzoval si svoje názory. Žiaľ, pre neho, ani na jedného nemal a vyšiel z debaty ako totálny hlúpy a znalosťami nepodkutý provokatér. Jeho správanie nemalo s objektívnou žurnalistikou nič spoločné. Snažil sa s hosťami hádať ako v krčme, alebo ako kofy na trhu. Urobil zo seba neznesiteľne zaujatého a neobjektívneho antimoderátora, ktorý nedokáže vstrebať iný názor, ako má on.
Rozmýšľam, či takého amatéra bez dôkladných faktov robil sám z vlastného presvedčenia, alebo to bolo na niekoho príkaz – len a len zhovadiť obe sociálne demokracie. Avšak dostal od oboch príručku, za ktorú by mal chodiť po kanáloch a nie sedieť v štúdiu verejnoprávnej televízie. Nechcem sa pánovi generálnemu riaditeľovi Machajovi pliesť do remesla, ale ak by som bol na jeho mieste, tak by sa už v nedeľu ani v nasledujúcich víkendoch Makara v štúdiu už neobjavil.
Pavel Jacz